Sedlice (okres Prešov)

Sedlice
Szedlicze, Sedlicze, Šedlice
obec
Vlajka
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Prešov
Región	Šariš
Vodný tok	Sedlický potok
Nadmorská výška	428 m n. m.
Súradnice	48°55′09″S 21°07′07″V
Rozloha	15,57 km² (1 557 ha)
Obyvateľstvo	956 (31. 12. 2023)
Hustota	61,4 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1329
Starosta	Marek Guman (KDH)
PSČ	082 43
ŠÚJ	525154
EČV (do r. 2022)	PO
Tel. predvoľba	+421-51
Adresa obecného úradu	Obec Sedlice Sedlice č. 176 082 43 Sedlice
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	+421 51 7782 214
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Sedlice (Prešov District)
Webová stránka: sedlice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Sedlice sú obcou na východnom Slovensku v okrese Prešov. Prvá doložená písomnosť o obci je z roku 1329. Zaznamenané sú aj tieto názvy obce: rok 1773 – Szedlicze, Sedlicze. Rok 1786 – Sedlicze, 1808 – Szedlicze, 1808 – Szedlicze, Sedlice. V období rokov 1863 až 1913 Szedlice, 1920 – Sedlice, Šedlice. Od roku 1927 – Sedlice.

Poloha

Obec sa nachádza v doline prítokov potoka Sopotnica, vo výške 428 m n. m., na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, pod hrebeňom Čiernej hory s dominantou Roháčka (1 028 m n. m.). Katastrálne územie obce tvorí rozhranie medzi územím regiónov Šariša a Spiša. Je jednou z obcí mikroregiónu Čierna hora. Tunajší podhorský kraj pre svoju krásu rád maľoval aj akademický maliar Anton Sučka.

Geografia

Obec Sedlice

Všeobecná charakteristika

Územie obce Sedlice leží v sústave alpsko-himalájskej, v podsústave Karpaty, v provincii Západné Karpaty. Toto územie po geomorfologickej stránke spadá do dvoch subprovincii. Severná časť katastra Sedlíc je súčasťou subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, oblasti Podhôľno–magurskej, celku Šarišskej vrchoviny a časti Sedlická brázda. Južná polovica katastra je súčasťou subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Slovenské Rudohorie, celku Čierna hora a podcelku Sopotnické vrchy.

Časti obce podľa miestnych názvov

Ňezabudka, Chornadske luki, Jeleňče, Somarje, Poľana, Do jedľa, Stara smola, Suchi verch, Rokicina, Gerlachov, Mľina huora, Koňišov, Prokopov mľin, Sopotňica, Kuncov, Šajbi, Kňižova doľinka, Pri Olajošovi, Hricova uboč, Mala ubočka, Skalka, Ľješče, Za Skalku, Tahovske, Puľski verch, Tofeľ, Maťiašov dolek, Žeľarske, Medžiškaľe, Brežinki, Za mostek, Za luki, Pod Zajaču huoru, Pri židovskim cintorine, Kaparov dol, Kotlova huora, Vežiski, Doli, Za Doli, Pod ľipu, Šedlo, Panski dol, Kotel, Do kotla, Skotňik, Ortaše, Strakovska, Za Strakovsku, Varich, Pod Varichom, Za Varichom, Ošikov, Ukušova huora, Križik, Ňičov, Kopce, Rešetkov, Kamena, Kľempeškov jarek, Višeľče, Za Višeľče, Farske, Suchodoľanska ubočka, Pechov jarek, Gerov jarek, Pri suchodoľanskim križu. Názvy sú písané v miestnom šariškom nárečí. Pomenovanie Valal v Sedliciach znamená návsie, čiže priestor v prostriedku dediny, dedinské námestie. Bezpečnosť a poriadok v obci pomáhajú kontrolovať, v roku 2017 nainštalované bezpečnostné kamery.

Pôvod názvov má rôznu históriu. Napríklad pomenovanie pahorka Višeľče má asi pôvod v tom, že tento pahorok je na východnom okraji obce Sedlice a vždy nad ním vychádza Slnko. Preto aj "Višeľec" – "Višeľče", čiže miesto kde čosi vyšlo (Vyšelec), v našom prípade tým vyšelcom je Slnko. Toto zrejme ovplyvnilo aj vznik mena pre ľavý prítok Sedlického potoka "Viselec". Z miestnych názvov časti chotára sa dá takmer s určitosťou prijať záver, že ľudia v tejto obci od nepamäti používali pri dorozumievaní šarišský dialekt.

Ulice

Nižný koniec

Bajerovská ulica

Miestne názvy v šarišskom nárečí:

• Ňižni koňec,
• Kovaľova doľinka,
• Miklušovska uľica,
• Do hučka,
• Pri piľe,
• Macijovka,
• Valal,
• Višni koňec,
• Žabska strana,
• Bajerovska uľica,
• Bačikova doľina,
• Pod Kamenu,
• Pod hourku.

Vodné toky

Cez obec preteká Sedlický potok, do ktorého sa v obci zľava vlieva Viselec a sprava krátky prítok priekajúci zo západu. Sedlický potok sa vlieva asi 1 km južne od obce, v lokalite Pri Olajošovi, do potoka Sopotnica, ktorý je vodným tokom miestneho významu. Pramení nad obcou Klenov. Má ľavé prítoky v katastroch obcí: Sedlice a Suchá Dolina. Tečie údolím na rozhraní pohoria Čierna hora a Šarišská vrchovina v celkovej dĺžke asi 15 kilometrov. Pod vrchom Tlstá 687 metrov nad morom sa pri južnom okraji obce Veľká Lodina vlieva do rieky Hornád. Po celej dĺžke toku je lesná cesta, ktorú s obľubou využívajú cykloturisti a peší turisti. Na trase je niekoľko hájovní a zvyšky po vodných mlynoch.Prechádza tade aj časť turistickej trasy Cesta hrdinov Slovenského národného povstania, ktorá je súčasťou medzinárodnej diaľkovej turistickej trasy E8. V lete je obľúbeným miestom relaxu tunajších obyvateľov okrem okolia Sopotnického potoka, aj blízka rieka Hornád a Ružínska priehrada kde sa dá člnkovať a rybárčiť. Vodná plocha nie je vhodná na kúpanie.

Čierna hora

Geológia

Mierne členitý vrchovinný povrch zväčša zalesneného chotára tvoria kryštalické druhohorné a flyšové horniny. Chotár má hnedé lesné pôdy, vyluhované rendziny a nivné karbonátové pôdy. Na hornatom severnom a južnom obvode dediny je jedľovo-smrekový a bukovo-hrabový les. V blízkom kameňolome Sedlice sa ťaží dolomitický vápenec.

Poveternostné podmienky

Celkový ráz poveternostných podmienok je daný polohou obce v miernom pásme na prechode prímorského charakteru západnej a kontinentálneho charakteru východnej Európy. Aj keď z klimatického hľadiska je územie malé a nemožno hovoriť o vlastných odlišnostiach, v rámci Slovenska sa na východe vyskytuje často úplne iné počasie ako na ostatnom území. Je to spôsobované stretávaním sa dvoch rozdielnych poveternostných typov. Rozhraním býva pohorie Branisko, ktoré svojou polohou prehradzuje dlhé pasy horstiev na severe a juhu. Prevažný smer vetrov je severný so striedaním južného, s častým smerovaním od západu, odkiaľ sem prichádzajú vlahonosné prúdy. Východné smery prúdenia sú zriedkavejšie, charakterizujú suché a ustálené počasie. Najteplejším mesiacom je júl, s priemerom okolo 18 °C, najchladnejší január s teplotou −4 °C. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú v rozmedzí 550 až 650 mm. Najdaždivejším mesiacom je júl, najsuchším február. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje od 120 do 140 v roku. Maximum hrúbky snehovej pokrývky býva od 25 do 60 cm.Územie možno na základe klimatických charakteristík zaradiť do mierne teplej klimatickej oblasti, ktorá je mierne teplá, vlhká až veľmi vlhká so studenou zimou, reprezentovanej mierne teplým, vlhkým, vrchovinovým okrskom (klimatické znaky – priemerná júlová teplota ≥ 16 °C, počet letných dní < 50).

Rastlinstvo

Šafran spišský

Z chránených druhov flóry hodno spomenúť črievičník papučkový, poniklec veľkokvetý, prvosienku, šafran spišský a ďalšie.

Živočíšstvo

Skladbu fauny podmieňuje značná členitosť terénu. Zo zoologického hľadiska má veľký význam potok Sopotnica, ktorý slúži ako migračný chodník viacerým živočíšnym skupinám. Zo vzácnejších druhov sa tu vyskytuje myšovka vrchovská, výr skalný, bocian čierny, krkavec čierny a celá škála poľovnej zveri.

Symboly obce

Erb

Erb obce Sedlice, tvorí v modrom poli španielskeho štítu biela stojaca postava drevorubača, ktorý drží v pravej ruke sekeru a v ľavej ruke veľkú ručnú pílu. Tieto pracovné nástroje sú žltej farby. Podkladom pre vytvorenie erbu bola pečať z roku 1787. Motív erbu symbolizuje, historicky potvrdené, drevorubačské tradície obyvateľov obce. Farebné zladenie erbu zodpovedá základným heraldickým pravidlám na vytvorenie jasného a zrozumiteľného obecného erbu.

Vlajka

Vlajka obce Sedlice, farebne ladí s erbom obce a tvorí ju päť zvislých pruhov bielo-žlto-modrej farby. Biely a dva žlté pruhy sú širšie a dva modré pruhy užšie. Poradie pruhov zľava je žltý, modrý, biely, žltý, modrý. V spodnej časti vlajky sú dva výstrihy v podobe rovnostranných trojuholníkov.

Pečať

Pečať obce je okrúhla, v jej strede je vyobrazený erb obce Sedlice. Okolo erbu je kruh a v ňom kruhopisom umiestnený nápis obec Sedlice.

• 
  Reliéf znaku obce
• 
  Pečať obce

Kronika obce

Základným literárno-historickým dokumentom obce Sedlice, ktorý je stále prístupný na obecnom úrade, je Kronika obce Sedlice. Na obecnom úrade sú dve knihy píšuce o histórii obce. Začiatok písania prvej knihy, ktorá nesie názov "Pamätná kniha obce Sedlice" je datovaný od 19. novembra 1933 a obsahuje zápisy o rokoch 1914 až 1946. Táto kronika má 300 očíslovaných strán, ale zapísaných je iba 62 strán. Druhá kniha má názov "Kronika obce Sedlice" a bola písaná od 1. decembra 1956. Opísané je v nej obdobie počnúc rokom 1946. Posledný zápis bol z roku 2009. Celkový počet očíslovaných strán je 596 z toho už zapísaných 528. Zápisy sú písané atramentovým perom, cvičeným rukopisom týmito kronikármi: Jozef Ovary – 1933 až 1942, Andrej Šubják – 1943 až 1946, Ján Fodor – 1955 až 1957, Elena Petrigallová – 1958 až 1962, Ružena Timková – 1963 až 1969, Albína Stachurová – 1970 až 1989; 1995 až 2001, Jana Gumanová –1990 až 1994, Monika Makarová – 2002 až 2005, Mgr. Miriam Gumanová – od 2006 Technické údaje o kronikách. Prvá kniha je tmavohnedej farby, viazaná v tvrdej väzbe, prešitá trojfarebnou šnúrkou a má tieto rozmery: 40,5 cm x 25,5 cm x 3 cm. Váha: 2,5 kg. Druhá kniha je v tvrdej, tmavozelenej koženkovej väzbe a má tieto rozmery: 38 cm x 29 cm x 5,5 cm. Váha: 5,1 kg. Z ich najstarších zápisov tu uvediem aspoň niekoľko, málo známych zaujímavosti, ktoré kroniky v sebe ukrývajú.

Prvá kniha: Cesta bola budovaná v r. 1880 – 82 v dobe hladu za kukuricu a volá sa preto hladová cesta. V posteliach slamníkov nemali. Slamu naložili do postele, prikryli jednou plachtou, potom položili tri alebo štyri záhlavky a perinu. V roku 1918 boľševici starostovi Jánovi Kotuličovi zastrelili vola, proti tomuto sa pravda postavil a za túto smelosť, vopred ho zbili kolbou a potom mal byť postavený pred vojenský súd.

Po vyhlásení mobilizačnej vyhlášky o vojne v roku 1914 prví záložníci rukovali poslušne a v tupej oddanosti a tí druhí boli radi, že na nich ešte nedošlo. Poštový úrad bol v roku 1930 v Mereticiach. Listonoša obec nemá. Po poštu chodia sami občania podľa domových čísiel a to v utorok, štvrtok a sobotu. V roku 1941 chlapi, ktorí ostali doma mali sa cvičiť v takzvanej Hlinkovej garde a v Brannej výchove. Hlinkova garda v Sedliciach nemala priaznivcov, preto ani žiadnych členov.

Druhá kniha: Obecná kronika v Sedliciach bola už písaná od roku 1918 do roku 1946. V roku 1946 prišiel úradný zákaz o písaní obecných kroník, no od toho času došlo mnoho smerníc o písaní obecných kroník, bolo zvolených mnoho kronikárov no nikto sa do tejto vážnej práce nepustil.20. januára 1945 predpoludním prešli našou obcou poslední nemeckí vojaci a odpoludnia o 15.00 hodine prišli prví sovietski vojaci v sile dvoch družstiev, ktorí oslobodili našu obec. Občania ich vítali a tešili sa ich príchodu. Na slávnostnom zapínaní elektriny dňa 16. novembra 1946 sa zúčastnili všetci občania i občania z okolitých obcí. Po posviacke transformátora a slávnostnom zapnutí elektriny bola slávnosť.V roku 1949 bolo zriadené obvodné zdravotné stredisko. Prvým lekárom v Sedliciach bol Dr. Skalský. Obyvatelia obce sú úprimní, úctiví a ich nezlomná duševná sviežosť, optimistický náhľad na život prekvapí každého cudzinca. Dosiaľ v Sedliciach rodinný život sa zakladá na pevnom odhodlaní – spolu žiť do smrti. Rozvodov nie je. Na jar vznikol požiar, ktorý zapríčinili deti, ktoré sa hrali v stodole so zápalkami. Zhoreli na celej Žabskej ulici stodoly a zo štyroch domov vrchy. Už sa nenosia krásne kroje ani bielizeň z domáceho plátna. Muži zanechali nosenie krojov už asi pred štyridsiatimi rokmi. Ženy ešte do roku 1950 nosili polo kroje. Dnes už mládež oblieka sa podľa najnovšej módy.Na medzinárodný deň žien, 8. marca, Čestný odznak materstva dostala Mária Tlumačová, matka 10 detí.V roku 1961 trikrát týždenne premietajú sa filmy zábavné a náučné, sú tiež predstavenia pre detí a mládež. Ľudia rozprávajú čistou šariščinou „On len pjel, pjel a ženu bjel, bjel“. V roku 1963 bola veľmi tuhá zima. Začala sa v novembri a trvala až do polovice apríľa. Pritom napadlo vyše jedného metra snehu. Žatva v roku 1964 bola ukončená za 9 dní, čo sa dosiaľ nestalo. 21. januára 1965 do našej malej dedinky zavítala Janka Guzová, ktorá svojimi ľudovými piesňami pobavila občanov.

Z povier bolo známe napr. Chlapci do jedného roku sa nesmeli učesať hrebeňom, lebo by nevedeli hovoriť, nesmeli sa pozrieť do zrkadla, aby sa neutopili v studni. Mládenci si brali dievky len zo svojej dediny a keď sa dievka už nemohla vydať odišla do Ameriky.Dávnejšie sa ľudia veľmi báli richtára a ukrývali sa pred nim.Ešte v roku 1965 sme sa mohli popýšiť posledným domčekom so slamenou strechou, z dreva a hliny, vnútri s hlinenou dlážkou a kozubom. Bývala v ňom vdova po kováčovi Petrovi, nazývaná „Petraňa“ (cigánka).Jednotné roľnícke družstvo v roku 1966 za 1 q nazbieraných zemiakov dávalo navyše prémiu 1 kilogram zemiakov alebo 1 korunu. Augustové udalosti v roku 1968 prekvapili občanov aj v našej obci, pretože u nás nik vôbec nič netušil a každý bol vo svojej práci.Základná deväťročná škola v roku 1973 mala 420 žiakov, ktorí pochádzali z miestnej časti Suchá Dolina, Miklušoviec, Ľubovca a Klenova.

• 
  Pamätná kniha obce
• 
  Rok 1936, obyvateľ obce Jozef Kotulič so synkom, po vysťahovaní do USA
• 
  6.január 1939, svätenie Trojkráľovej vody
• 
  Rok 1940. Práca s koňmi pri otáčaní gápľa
• 
  Procesia veriacich (asi 1942)
• 
  Dievčatá počas práce v lesnej škôlke 1942
• 
  Svadobčania v kroji (asi 1942)
• 
  Svadobčania v kroji (asi 1942)
• 
  Svadobčania v kroji (asi 1942)
• 
  Mládenci v nedeľu

Hlavní predstavitelia obce

Richtári

• Walter -1344 (dedičný richtár)
• Gál – 1411 (dedičný richtár)
• Gregor Soltis – 1772
• Onda Filyakovsky – 1866

Starostovia

• Ján Kotulics – 1902
• Ondrej Palko – 1909 až 1910
• Ján Kotulič  – 1918 až 1919
• Ján Pavlovič  – 1933, 1937
• Andrej Pavlovič  – 1944 až 1945

Vládny komisár

• Ján Tlumač  – 1941 až 1942

Predsedovia národných výborov

• Andrej Pavlovič  – 1946 až 1947
• Michal Senčák  – 1948 až 1950
• Ján Safko  –  1950
• Ján Bačík
• Ján Timko (Malý) – 1958 až 1960
• František Bartko – 1960 až 1963
• Ján Timko (Major)- 1963 až 1971
• Imrich Tlumáč – 1971 až 1990

Starostovia

• Mária Chlebanová – 1990 až 1994
• Ondrej Pavlovič  – 1994 až 2002
• Imrich Krajňák  – 2002 až 2018
• Mgr. Marek Guman od 2018

Významné osobnosti

• Mgr. Metod Kaľavský, stredoškolský učiteľ, etnograf, publicista
• PhDr. Izidor Kotulič CSc., jazykovedec Slovenskej akadémie vied
• Doc.Ing. Miloslav Kotulič CSc., vysokoškolský učiteľ – univerzitný docent
• Mgr. Ján Krajňák, mons., titulárny kanonik, gréckokatolícky kňaz
• Don Mgr. Peter Timko, SDB, rímskokatolícky kňaz, provinciál slovenskej saleziánskej provincie

Dejiny

Po 19. storočie

Obce Sedlice, Ľubovec, Radačov, Cemjata, Šarišské Lužianky, Kojatice, Chmiňany patria do skupiny slovansko slovenských dedín Šariša, ktoré v tomto regióne existovali už pred 11. storočím. Prvá doložená písomnosť o obci je až z roku 1329. V nej 15. mája 1329 šarišský podžupan Dominik, predvoláva pred župný súd dvoch obyvateľov obce Zedlice. Uvediem aj ďalšie historické názvy obce Sedlice: v roku 1330 Selic, Telic, Sedlicz, Sedlicze, roku 1386 Sednicha, 1427 Tedleche, 1773 Sedlicze.

Sedlice na mape z obdobia 1769 -1784

Historické administratívne členenie: Šarišská župa; okres Prešov, kraj Prešov do roku 1960; okres Prešov, Východoslovenský kraj; v súčasnosti okres Prešov, Prešovský kraj.

Je zrejmé, že názov Sedlice korení v slove sedlo a vyjadroval skutočnosť, že tu oddávna sedelo, teda sídlilo obyvateľstvo. Skupina hlások -dl- nezvratne dokazuje, že slovo bolo slovenského, resp. západoslovenského pôvodu. Niektorí ľudia odvodzujú názov obce od toho, že Sedlice ležia v údolí, ktoré je ako sedlo. Starobylý názov Sedlíc a ich sídliskovo-spoločenská rozvinutosť začiatkom 14. storočia vedú k predpokladu, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred 11. storočím. Sedlice boli nepochybne najstaršou dedinou v povodí Sopotnice, resp. spomedzi susediacich dedín. Boli sídlom farnosti. V miestnom kostole v tridsiatych rokov 14. storočia, postupne pôsobili farári Ján a Štefan. Kostol sv. Michaela a sedlická farnosť jestvovala aj v 15. a 16. storočí. Je predpoklad, že tu bol drevený kostol, ktorý asi v 18. storočí vyhorel. Na jeho mieste dnes stojí budova materskej škôlky. Z iniciatívy šľachticov z Drienova, sa začiatkom 14. storočia v Sedliciach usadili nové sedliacke domácnosti so šoltýsom podľa zákupného práva, čím sa podstatne zväčšil počet domov, domácností a obyvateľov Sedlíc. V roku 1346 sedlický šoltýs Valter predal zdedené šoltýstvo Mikulášovi, synovi hrabkovského šoltýsa, za 50 hrivien grošov. Šoltýstvo pozostávalo z dvoch slobodných lánov poľa, mlyna, sladovne, lúk a časti súdnych poplatkov miestnych poddaných a v Sedliciach jestvovalo v 15. storočí. Začiatkom 14. storočia Sedlice patrili drienovskej vetve Abovcov. Kráľ Karol Róbert pre akési výčiny šľachticov Kajula a Tomáša Sedlice skonfiškoval a daroval Drugethovcom. Neskôr však previnilcov omilostil a šľachtici z Drienova sa v roku 1332 snažili opäť získať Sedlice. Napokon ešte v tom istom roku drienovskí šľachtici Sedlice s Miklušovcami a Klenovom predali palatínovi Drugethovi. Drugethovcom patrili len krátko, lebo už pred rokom 1370 boli majetkom kráľa. Kráľ Žigmund ich v roku 1386 daroval šľachticovi Jánovi z Drienova. Napriek tejto donácii ten istý kráľ v roku 1391 daroval Sedlice šľachticom zo Sečoviec, ktorým patrili aj v prvej polovici 15. storočia. Od roku 1460 a v prvej polovici 16. storočia boli v držbe Zápoľskovcov. Po krátkom období koncom prvej polovice 16. storočia, keď boli v držbe Košíc, v druhej polovici 16. storočia postupne patrili šľachticom Salmovcom (Grófovcom) a Turzovcom. Keď šľachtic Gál zo Sečoviec nadobudol v roku 1391 Sedlice, do darovacej listiny kráľa Žigmunda sa dostala aj veta, že s dedinou získava aj právo tunajšieho trhu. Bol to však len zámer šľachtica Gála, aby trhom zvýšil vlastné príjmy zo Sedlíc. Trh sa tu však neudomácnil. Sedlické sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 66 port. Sedlice boli veľkou dedinou, najväčšou v okolí. V druhej polovici 15. a 16. storočia sa väčšina sedliakov odsťahovala alebo schudobnela, upadnúc medzi želiarov. Súčasťou obce bola aj osada Sopotnica, ktorá patrila Somosyovcom. Osada je doložená z roku 1386 ako Sapothnicha. V roku 1828 v nej bol jeden dom s 18 obyvateľmi.

Gazdovský dom asi z roku 1860

V rokoch 1551, 1567 a 1588 sedliakov zdanili rovnako od deviatich port, pričom v roku 1567 richtár a päť domácností hospodárilo na celých, a osem domácností na polovičných usadlostiach. V rokoch 1567 a 1588 tu žilo 17, resp. 8 želiarskych domácností. Ich počet sa v druhej polovici 16. storočia zmenšoval. V roku 1600 bolo v sídlisku 30 obývaných poddanských domov. Pravda, stál v ňom aj kostol, fara, škola, prípadne mlyn. V druhej polovici 15. storočia a v 16. storočí počet obývaných poddanských domov tu postupne klesal. Okolo roku 1600 boli Sedlice stredne veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary tu žilo len poddanské obyvateľstvo. Sedličania boli známi stolári, kolári, drevorubači, povozníci, chovali dobytok, pálili vápno, obchodovali s obilím. Obec postihlo niekoľko nešťastí a katastrôf. Napríklad v roku 1739 to bol nákazlivý mor ale nie menším nešťastím bol iste aj požiar, pri ktorom bola 6. augusta 1824 zničená celá dedina.

Od 20. storočia

Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom, zhotovovaním výrobkov z dreva. V obci boli mlyny, píly a kameňolom. Jednotné roľnícke družstvo založili v obci v roku 1959. Začiatok elektrifikácie, prvý obecný rozhlas a prvé premietanie filmu v prvom dedinskom kine v Prešovskom kraji – rok 1947. Zriadenie strednej školy pod názvom – Štátna obvodná meštianska škola – 1. septembra 1948. Otvorenie autobusovej linky Prešov – Sedlice 24. septembra 1948. Slávnostné otvorenie prvého dedinského kúpaliska v okrese Prešov 5. júla 1949. Zavedenie prvej telefónnej prípojky – rok 1950. Založenie jednotného roľníckeho družstva I.typu – rok 1950, ktoré sa ale v dôsledku nepriaznivej hospodárskej i politickej situácie roku 1953 rozpadlo. Slávnostné znovuzaloženie jednotného roľníckeho družstva 15. mája 1959. Otvorenie obvodného zdravotného strediska – rok 1959. Vznik detského folklórneho súboru Sedličan – rok 1973. Založenie folklórneho súboru dospelých Sedličan – 12. júna 1983. Plynofikácia obce 1987.

Vojnové udalosti

Vojenský hrob s nápisom "Ondrej Kotulič", cintorín Piešťany

Z obdobia tesne po 1. svetovej vojny, konkrétne z boja o Slovensko (apríl – júl 1919) sa na starom cintoríne nachádzali, podľa fotografie z roku 2006,dva vojenské hroby. O jednom hrobe sú základné informácie známe a to vďaka údajom z ústrednej evidencie vojnových hrobov. Je v ňom pochovaný vojak Jozef Trojan, príslušník revolučnej maďarskej Červenej armády, ktorý padol pri obci Sedlice v júni 1919. Dátum jeho narodenia a smrti je neznámy. Takisto nie je známe ani presné miesto jeho smrti. Registračné číslo tohto hrobu je 52515400001. Druhý hrob patrí neznámemu vojakovi, a nie je evidovaný. Obidvaja padlí boli maďarskej národnosti a zahynuli v boji s Československou armádou pri obci Sedlice. Zo Sedlíc pochádzal aj voj. Ondrej Makara (nar.3.10.1900), ktorý sa v čase prvej svetovej vojny stal členom česko-slovenských légií.

V 2. svetovej vojne, tak ako uvádza Ústav pamäti národa aktívne medzi ukrajinskými partizánmi bojoval Ján Kupčík, (narodený roku 1920 v obci Sedlice), bol zaradený na funkciu strelník- 101. peší pluk, Zaisťovacia divízia slovenskej armády v ZSSR. 10. 5. 1943 sa vzdialil od svojej jednotky. 17.5.1943 bol pri bombardovaní Tulgoviči ranený. Pôsobil medzi ukrajinskými partizánmi. Vojnu prežil. Podľa údajov z vojenského archívu v Trnave (Č.p.:VaT-1-61-317/2002-Kbš), bojoval od 21.3.1945 vo funkcii, zdravotník - zberač ranených, v radoch 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, Jakub Kotulič (narodený 25.7.1923, Sedlice). Z vojenskej služby bol prepustený 8.3.1946.

Z údajov Ústavu pamäti národa v stati: „Osudy slovenských Židov 1939-1945, Súpis Židov (1942) “ sa môžeme dozvedieť aj to, že v obci Sedlice bolo k 6. marcu 1942 evidovaných 132 domov, 806 obyvateľov a z nich bolo 7 Židov. Po skončení Druhej svetovej vojny sa do obce nevrátil ani jeden z nich. Ich osud ostal dodnes neznámy. Keďže medzi obcami Sedlice a Miklušovce sú zvyšky židovského cintorína, uvediem aj počty Židov z okolitých obcí: Bajerov – 3, Hrabkov – 12, Klenov – 2, Meretice - 7 , Miklušovce – 4, Žipov– 8.

Obec Sedlice bola od nemeckých okupačných vojsk oslobodená 21. januára 1945. Oslobodili ju vojaci Červenej armády.

Padlí, zomrelí a zabití slovenskí vojaci zo Sedlíc

I.svetová vojna

Vojak Ján Makara, roč. narodenia 1894, Sedlice (okres Prešov). Zomrel na maláriu v zajateckej nemocnici.

Vojak Jozef Pavlovič, roč. narodenia 1896, Sedlice (okres Prešov). Padol na fronte v Haliči.

II.svetová vojna

Desiatnik Cyril Kaľavský (1920/1940, Sedlice). Padol 21. 8. 1942, Suchaja Cica, počas protisovietskeho ťaženia armády Slovenského štátu.

Vojak Andrej Kotulič, roč. narodenia 1917, Sedlice (okres Prešov). Obeť II.svetovej vojny. Registračné číslo hrobu 50744000016, miesto odpočinku cintorín Piešťany.

Živelné pohromy

Povodeň z roku 1993

Obec postihlo niekoľko prírodných katastrof, nešťastí a živelných udalostí. Zaznamenané boli tieto:

• nákazlivý mor vypukol v obci roku 1739
• 6. augusta 1824 požiar zničil celú obec
• veľký hlad postihol obec v zime roku 1852
• 10.januára 1931 v obci prepukla epidémia brušného týfusu
• 17. apríla 1959 pri veľkom požiari na Žabskej strane zhoreli okrem stodôl, šôp a hospodárskych budov aj 3 obytné domy.
• podľa fotodokumentácie z Commons bola 17.7.1993 v obci zaznamenaná veľká prietrž mračien spojená s ničivým ľadovcom, čo spôsobilo zdvihnutie hladiny potoka o 2 metre následok čoho boli zaplavené mnohé záhrady, domy a hospodárske stavby.
• 3.5.2019 a 26.6.2020 naplavená voda z polí pod Višeľčom, po silnej prietrži mračien spôsobila zaplavenie cesty nánosmi bahna a dreva, najmä v úseku od Kovaľovej ulice po most na križovatke Nižného konca.

Obecné cintoríny

Z rozprávania kronikárky pani Albíny Stachurovej, rodenej Pavlovič, ako aj z obecných kroník, sa môžeme dozvedieť, že obec mala najmenej 5 známych miest na pochovávanie svojich občanov. Zrejme najstaršie pohrebisko bolo pri dnešnej budove materskej školy, kde okolo roku 1840 ešte stal drevený chrám a pri ňom bol cintorín. Druhé miesto kde Sedličania pochovávali nebožtíkov, bol priestor na Miklušovskej ulici v časti Macijovka. Tretí cintorín, z ktorého dodnes ostal jeden náhrobný kríž s maďarským nápisom, bol v dolnej časti dnešného cintorína. Štvrtý je terajší, tzv. Starý cintorín, ktorý je stále obcou udržiavaný, hoci sa tam už nepochováva. Piaty cintorín je ten, čo dnes slúži obci na pochovávanie zomrelých, a je to tzv. Nový cintorín, na ktorom stojí aj dom smútku . Sedličania ešte poznajú aj miesto, kde boli kedysi pochovávaní Židia. Ide o zvyšky cintorína Za lúkami, ktorý ale patrí do katastra obce Miklušovce.

Obyvateľstvo

• Štatistické ukazovatele:

V roku 1787 mala obec 81 domov a v nich 617 obyvateľov. V roku 1828 to už bolo 101 domov a 759 obyvateľov. V súčasnosti odchádzajú ľudia za prácou do 26 km vzdialeného mesta Prešova, alebo odchádzajú do okolitých dedín kde pracujú najmä v poľnohospodárstve. Niektorí obyvatelia pracujú aj v Košiciach, Spišskej Novej Vsi a podobne. V súčasnej dobe má obec o málo viac ako 1040 obyvateľov a viac ako 270 domov. Podľa sčítania obyvateľstva boli v roku 2001 zistené nasledujúce demografické ukazovatele:

• Národnostné zloženie
  • Slováci – 99,13%;
  • Rusíni – 0,10%;
  • Ukrajinci – 0,39%;
  • Česi – 0,39%.
• Náboženské vyznanie
  • Rímskokatolícke – 85,27%;
  • Gréckokatolícke – 12,39%;
  • Evanjelické – 0,39%;
  • Právoslavné – 0,10%;
  • Bez vyznania – 0,48%.
• Ekonomická aktivita:
  • Aktívne osoby – 475
  • Pracujúci – 358
  • Nezamestnaní – 85
• Najčastejšie priezviská v obci

V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská:

Timková 60×, Timko 55×, Kotuličová 31×,Kotulič 30×, Pavlovič 18×, Adzimová 17×, Dubecká 16×, Dubecký 16×, Pavlovičová 14×, Adzima 14×, Vargová 14×, Fedor 14×, Varga 13×, Fiľakovský 13×, Makara 12×, Petrenčák 12×, Makarová 12×,Palko 11×, Fedorová 11×, Kollarčíková 10×, Tlumač 10×, Petrenčáková 10×, Palková 9×, Vaško 9×, Guman 9×, Šoltésová 9×, Vargošková 9×, Prokopová 8×, Fiľakovská 8×, Chomjaková 8×, Onofrejová 8×, Šoltés 8×, Lacko 8×, Kollarčík 7×, Krajňák 7×, Senčáková 7×, Sýkora 7×, Lacková 7×, Onofrej 7×, Tlumačová 7×, Prokop 7×, Stachurová 7×, Maďar 6×, Dzurendová 6×, Chomjak 6×, Stachura 6×, Sýkorová 6×, Hudák 6×, Gumanová 6×, Vargoško 5×, Lyzáková 5×, Štefko 5×, Popadičová 5×, Hudáková 5×, Šoltesová 5×, Mrúzová 5×, Kupčiková 5×, Svat 5×, Skybová 5×, Mrúz 5×, Rusnáková 5×, Maričaková 4×, Vašková 4×, Jurková 4×, Bačiková 4×, Dolinský 4×, Dolinská 4×, Kollarčiková 4×, Ivan 4×, Huňady 4×, Čandová 4×, Semančík 4×, Rončík 4×, Sykora 4×, Skyba 4×, Liba 4×, Martonová 4×, Sikora 4×, Kočiščáková 4×, Libová 4×, Popadič 4×, Kočiš 4×, Bačik 4×, Maričák 4×, Svatová 4×, Krajňáková 3×, Feč 3×, Harčárová 3×, Hedvigová 3×, Bartko 3×, Šebeš 3×, Mitrík 3×, Slávová 3×, Čuchta 3×, Fedorková 3×, Husák 3×, Štefková 3×, Fedorko 3×, Jurčák 3×, Pavlíková 3×,.. V kronike sú zaznamenané aj tieto židovské priezviska: Blayer, Friedmann a Sameth,

Partnerské obce

Ðurđevo (Ďurďov) v Srbsku a juhočeské mesto Sedlice okres Strakonice.

Ocenenia udelené obci

• Plaketa Za zásluhy a rozvoj ochrany pred požiarmi.

Obci Sedlice ju odovzdal 9. mája 2006 počas osláv Svätého Floriána na pešej zóne v Prešove minister vnútra SR Martin Pado.

Šport

Miestne kolo spartakiády 19. máj 1985

História organizovaného športu sa v Sedliciach začala písať až po Druhej svetovej vojne. Športové dianie sa sústreďovalo najmä okolo bývalého futbalového oddielu Sokol Sedlice. Aktívny bol aj turistický oddiel, ktorý vlastnil drevenú zrubovú chatu Nezábudka. Chata po požiari už nebola obnovená. V súčasnosti sa športová činnosť sústreďuje v dvoch športových kluboch.

Československá spartakiáda

Sedlickí žiaci sa pravidelne zúčastňovali jednotlivých kôl československej spartakiády. Posledná spartakiáda sa konala 19. mája 1985 na ihrisku miestnej Základnej deväťročnej školy.

ŠK Sedlice

Športový klub Sedlice má futbalový oddiel a od roku 2006 aj stolnotenisový oddiel.

Horal Sedlice

V obci bol v roku 2009 založený turistický oddiel „Horal Sedlice“, ktorý je členom Klubu slovenských turistov.

Kultúra a zaujímavosti

Farnosť Sedlice

Kostol Premenenia Pána

Kostol Premenenia Pána

Obecná knižnica

bola v Sedliciach založená už v roku 1969. Knižnica poskytuje knižnično-výpožičné a internetové služby pre obyvateľov obce, ale aj blízkeho okolia. Pre používateľov knižnice je k dispozícii približne 10 000 kníh, denná tlač (Pravda, Korzár), časopisy (Burda, Slovenka, Rebeca, Zdravie, Katarínka, Nápady a rady), 4 počítače s pripojením na internet, laserová tlačiareň, počítač s knižničným programom na rýchle vyhľadávanie kníh a čitateľský kútik.

Fotografie o obci

Najviac čiernobielych obrázkov o obci, z ktorých je väčšina v súkromných archívoch, pochádza z obdobia medzi vojnami. Sú to čiernobiele obrázky, ktoré hoci v mnohých prípadoch nemajú potrebnú kvalitu a boli veľmi malých rozmerov, ( 5x4 cm a najväčší 12x8 cm) sú cenné najmä ako foto-dokumentačný materiál o histórii obce. Určite treba spomenúť, že je to zásluhou najmä pána Imricha Pavloviča, ktorý bol jedným z prvých vlastníkov fotoaparátu v obci. Druhým zanietencom, ktorému vďačíme za množstvo historických fotografií o obci Sedlice, bol Metod Kaľavský. A opomenúť nesmieme ani pána farára Kerna, ktorý v povojnovom období zvečnil väčšinu obyvateľov obce, lebo na fare mal malý fotoateliér. Od roku 2006 začal masívne svoje fotografie o obci Sedlice uverejňovať na celosvetovom portáli Commons [5] Ing.Mgr.Jozef Kotulič [6], ktorého zásluhou sa dovtedy neznáma obec zviditeľnila na celom svete. Vďaka tomu, stránka o obci bola preložená už do 23 cudzích jazykov.

Divadlo

Miestni mládenci ako divadelní ochotníci 1942

Začiatky ochotníckeho divadelného súboru siahajú až do roku 1918 kedy vznikla 1. Československá republika. Za pomoci vtedajších učiteľov bol pri Osvetovej besede založený prvý divadelný ochotnícky krúžok Poľana.

Hudba, spev a tanec

• Sedličan – detský folklórny súbor pri Základnej škole Sedlice
• Sedličan – folklórny súbor dospelých

K úspechom súborov patrí:

• Na STV v relácii Kapura sa 15.11.2008 Folklórny súbor Sedličan umiestnil na prvom mieste s piesňou „V nedzeľu na valaľe“.
• V rádiu Janko Hraško mal 8. januára 2009 veľkú sledovanosť záznam z vystúpenia Folklórneho súboru Sedličan s pásmom „Fašiangy a zmes tancov“.

Pozoruhodné stavby

• Budova prvej garáže autobusu verejnej autobusovej dopravy
• Dom smútku
• Budova základnej školy
• Budova materskej škôlky
• Budova prvého obecného bytu riaditeľa školy
• Budova Športového klubu Sedlice
• Administratívna budova poľnohospodárskeho družstva podielnikov
• Monolit verejných budov v centre obce

Svoje priestory tu majú nasledujúce ustanovizne : obecný úrad, matrika, obradná sieň, spoločenská sála, kinosála s javiskom, pošta, miestna knižnica, obvodné zdravotné stredisko, kaderníctvo a holičstvo, hasičská zbrojnica, maloobchodné predajne.

• Budova nákupného strediska
• Nová budova nákupného strediska
• Budova prvého bytového domu v obci
• Starý roľnícky dom
• Viac ako 100 ročná kamenná roľnícka pivnica s oblúkovitým stropom
• Zvyšky starého židovského cintorína

Obecný park

Obecný park

• Park pred budovou cukrárne
• Park medzi mostami na Valale
• Park na Vyšnom konci

Chránené územie

Dunitová skalka

Kamena Dunitová skalka

Dunitová skalka je prírodná rezervácia v Sedliciach. Prvá zdokumentovaná zmienka o tejto lokalite siaha až do roku 1869, keď tam vykonal prvý vedecký výskum, významný slovenský geológ Dionýz Štúr. V chotári Sedlíc je od roku 1964 na ploche 0,35 ha prírodná rezervácia Dunitová skalka so vzácnym povrchovým výskytom horniny dunitu (peridotit – hlbinná vyvretá hornina obsahujúca prevažne olivín, malé množstvo pyroxénu, amfibolu, biotitu, augitu, magnetitu a i.), s typickými hadcovými rastlinnými spoločenstvami.

Volovské vrchy

Katastrálne územie obce Sedlice patrí do národného zoznamu chránených vtáčích území s názvom Volovské vrchy. Je tu preukázané hniezdenie druhov bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva) a muchárik bielokrký (Ficedula albicollis). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov výr skalný (Bubo bubo), orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), prepelica poľná (Coturnix coturnix), rybárik riečny (Alcedo atthis), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), penica jarabá (Sylvia nisoria), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), muchár sivý (Muscicapa striata), orol krikľavý (Aquila pomarina), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus) a strakoš červenochrbtý (Lanius collurio).

Dobrovoľný hasičský zbor

Hasičské družstvo žien rok 1958

V roku 1924 bol z iniciatívy 20 občanov založený dobrovoľný hasičský zbor. Za veliteľa zboru si zvolili Imricha Dubeckého. 5. júna 2011 bola do činnosti slávnostne uvedená nová Hasičská stanica v Sedliciach.

Poľovnícke združenie Sopotnica

Prvé písomné zmienky o poľovníctve v Sedliciach sú z roku 1936, kedy bol založený Lovecký spolok, ktorého revír siahal od Sedlíc až po Čiernu horu. V roku 1994 bolo vytvorené terajšie Poľovnícke združenie Sopotnica, ktoré má prenajatý poľovný revír o celkovej výmere 2 500 ha. Táto výmera je tvorená lesnými a poľnými poľovnými plochami v katastroch obcí Sedlice, Suchá Dolina, Ľubovec, Janov, Bzenov, Rokycany, Bajerov a Kvačany. V revíri je možné bežne stretnúť srnčiu, jeleniu, diviačiu zver a samozrejme líšku. Menej sa vyskytuje jazvec, zajac, bažant a jarabica. Ojedinele sa v revíri zdržiava vlk a rys. Výsledky dobrej starostlivosti poľovníkov o prenajatý revír a zver v ňom sú každoročné prezentované na chovateľských prehliadkach trofejí.

Kniha "Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny"

Zaujímavosti

Publikácie o obci

• Pamätná kniha obce Sedlice

Obsahuje predslov o období 1. svetovej vojny a záznamy z rokov 1933 – 1946

• Kronika obce Sedlice

Obdobie rokov 1944 – 1950 a záznamy z rokov 1958 – 2015.

• Sedlice – kronika obce

Najucelenejší obraz o obci ponúka 248-stranová publikácia z roku 2014 , ktorú editoval Mgr. Bohumil Kaman v úzkej spolupráci so širokým autorským kolektívom. Fotografiami prispel Ing. Mgr. Jozef Kotulič.

• Sedlice – podhorská obec Šarišskej vrchoviny

Druhé vydanie publikácie je od roku 2018 dostupné na internete Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity. Autori: Ing.Mgr. Jozef Kotulič, doc.Ing.Rastislav Kotulič, PhD.

• Kamenistá cesta

Biografia rodáka Mgr. Metoda Kaľavského z roku 2004.

• Kim v Śedľici budzem

Spevník z roku 1993, obsahuje 40 ľudových piesní a tzv. pripoviedky, ktoré v sedlickom nárečí zaspievala a vyrozprávala Mária Makarová, rod. Kotuličová. Zostavili ho PhDr. František Matúš a doc. Ing. Miloslav Kotulič , CSc.

• 25 rokov spoločného hospodárenia JRD Pokrok Sedlice

Knihu napísali Eduard Mikita, Ján Palko a Michal Parrák v roku 1986.

• Z mennej deklinácie sedlického nárečia

Vedecká jazykovedná štúdia z roku 1957, ktorú napísal PhDr. Izidor Kotulič, CSc.

Veľké spoločenské akcie

• 9. augusta 2009 si obyvatelia obce spolu s pozvanými hosťami slávnostne pripomenuli 680. výročie existencie obce, 150. výročie od výstavby kostola a 85. výročie vzniku dobrovoľného hasičského zboru
• Sedličania už niekoľko rokov organizujú preteky v kosení ručnou kosou

Významné návštevy

• roku 1965 obec navštívila významná slovenská speváčka ľudových piesní Janka Guzová, rodáčka z neďalekej spišskej obce Žakarovce,
• 10. februára 2001 košický arcibiskup – metropolita Mons. Alojz Tkáč ,
• 7. augusta 2005 košický pomocný biskup Mons. Bernard Bober ,
• 23. januára 2016 obec navštívil podpredseda vlády a minister vnútra SR JUDr. Robert Kaliňák

Perličky

Viete, že

• predtým, ako sa začalo so stavbou novej železničnej trate medzi Margecanami a Kysakom, keď sa plánovala výstavba Ružínskej priehrady, prebehli rozsiahle diskusie o jej trase a ako možná alternatíva sa javila aj trasa, kde by za Kysakom trať odbočila do údolia Svinky a cez Sedlice by sa dostala až do Margecian?
• najvzdialenejšie body sedlického chotára vo smere sever - juh sú od seba vzdialené 6,2 km a v smere východ - západ 5 km ?
• najvyšším bodom sedlického chotára je vrch Ostrý hrb - 658 m n/m, lokalita Zimný žliabok ?
• najnižšie položeným miestom sedlického chotára je koryto potoka Sopotnica - 400 m n/m, lokalita Hájovňa Pri Olajošovi ?
• podľa zápisu z kroniky si sedlickí mládenci brali za ženy prednostne miestne dievčatá. A ak sa niektorá z nich aj napriek tomu nevydala, potom "odcestovala do Ameriky" ?

Miestne zvyky a tradície

Kroje – Sedlická výšivka

Sedlický mužský kroj

Sedlická výšivka bola jedným zo znakov odlíšenia regionálnej diferencovanosti a je typická pre oblasť Šarišskej vrchoviny. Dekoratívne pôsobila najmä na košeliach, zásterách, čepcoch a šatkách. Tak ako inde na Slovensku aj v Sedliciach sa dievčatá už od detstva učili jednotlivým technikám vyšívania. Vyšívať vedela takmer každá žena. Inšpiráciu na motívy výšiviek hľadali najmä v okolitej krásnej prírode – kvety, listy, plody, stromy, atď. Jednou zo šikovných výšivkáriek bola za mladí aj pani Veronika Kotuličová, rod. Fedorová.

V obci aj v dnešnej dobe miestne, staršie ženy denne nosia šarišský kroj. Mladí len pri veľkých slávnostiach. Kroje starších žien sú spravidla v tmavých farbách. Kroje mladých ľudí sú vo farbách živých a veselých. Túto pestrosť krojov je možné posúdiť najmenej raz v roku, obyčajne v prvú augustovú nedeľu, keď je v obci sviatok, v miestnom názvosloví – hostina, a to pri príležitosti cirkevného sviatku Premenenia Pána. V tento deň sa v obci obyčajne konajú folklórne slávnosti. Spoločne sa tu stretávajú nielen miestni obyvatelia, ale aj rodáci a pozvaní hostia.

Stavanie mája

Stavanie májov

Každý rok v sobotu pred Rusadľami je zvyk, keď najmä mládenci stavajú pred domy, na výdaj súcich diev, živé stromy – briezky, ktoré sú bohato ozdobené papierovými farebnými stuhami. Pre každého, kto aspoň raz v nedeľu ráno na Rusadle, išiel do kostola po takto ozdobenej dedine je to zážitok na celý život.

Vinšovačky

Na Viliu, čiže v miestnom zvyklosloví na Štedrý deň a Nový rok, chodia cez deň, najmä detí svojim príbuzným a známym vinšovať. Večer na Štedrý deň, ešte pred odchodom do kostola na Polnočnú omšu, je zaužívaný zvyk chodiť po spievaní kolied a vinšovaní. Uvediem len niektoré z vinšovačiek, v originálnom miestnom šarišskom nárečí.

• Pochvaľeni budz Ježiš Kristus

A ja vam vinčujem na totu svatu Viľiju i novi rok Žebi vam Pam Boh pomoh Tote švjatki prežic Druhe dožic S menšima hrjechami S vekšu radoscu S Božu miloscu Od Pana Boha lasku Od sušedoch prjaznosc Na poľu dobru urodu Vo dvore dobri prichod V chiži ščesce zdravje a hojne boske požehnaňe Ešči vam vinčujem Co vi sebe sami Od mileho Pana Boha požadace Visľiš Paňe Bože! (zo Sedlíc – Šarišská vcrchovina)

Na zasmiatie

Jeden vtip z 18.4.1915 pre .. „pre vichodnoslovenski ľud“...

Dobre trime šľub

A.: Preco piješ z fľaški ?

B.: Šľuboval som žeňe, že še pohara ňikda ňedotkňem.

Kulinárske špeciality

• Strešenina

Potrebujeme: 2 kg zemiakov, 1 kg kyslej kapusty,10 dg domácej údenej slaniny, 20 dg domácej údenej klobásky, 1 veľkú cibuľu. Postup: zemiaky v šupke umyjeme a uvaríme ako na zemiakový šalát. Údenú slaninu a klobásku nakrájame na kocky a na panvici opekáme. Očistíme cibuľu, pokrájame na drobno a spolu so slaninou a klobáskou zapeníme. Do tejto zmesi pridáme kyslú kapustu a pri občasnom premiešaní, asi 10 minút spolu dusíme. Zemiaky očistíme od šupky, nakrájame na menšie štvrťky dáme do väčšej misy kde pridáme pripravenú kapustovú zmes. Všetko premiešame, alebo po šarišský "strešeme" a máme chutné a výdatné jedlo. Recept nám poskytla pani Verona Kotuličová.

• Český knedlík z rožkov

Potrebujeme: 5 kusov rožkov, 2 dl mlieka, štipku soli, 1 vajce a výberovú múku na riedke cesto. Postup: z mlieka, múky a celého surového vajca urobíme riedke cesto, pridáme soľ a rozmiešame. Pokrájané rožky dáme do pripraveného cesta. Zmes spolu premiešame a necháme stať pol hodiny. Takto odležané cesto rozdelíme na polovice, vytvarujeme knedľu, ktorú obalíme výberovou múkou a necháme znova stať pol hodiny. Knedle vložíme do vriacej vody a varíme 10 minút na každej strane. Uvarenú knedľu necháme mierne vychladnúť. Pokrájame ju na asi 1 centimeter hrubé plátky a podávame ako prílohu k hlavným, najmä mäsitám jedlám s kapustou alebo omáčkou. Recept nám poskytla pani Mária Čekanová

• Nakladaná tekvica

Potrebujeme: 2 litre pitnej vody, 2 väčšie tekvice, 1/2 dl octu, citrodeko podľa chuti, 80 dg cukru, 3 kusy umytých citrónov. Postup: tekvicu zbavíme šupy a jadrovníka. Pokrájame na kocky. Z vody, octu, cukru, citrodeka a šťavy z dvoch citrónov urobíme sladkokyslý nálev. Pokrájanú tekvicu a jeden pokrájaný cintrón aj s kôrou zalejeme týmto nálevom a necháme stať 24 hodín. Po tejto dobe celú zmes krátko povaríme a po miernom ochladnutí nalievame do 0,7 litrových zavareninových skleníc. Sklenice uzatvoríme a dáme sterilizovať. Takto naloženú tekvicu podávame ako kompot k hlavným jedlám so zemiakovou prílohou. Recept nám poskytla pani Verona Kotuličová.

• Kysnutý čerešňový koláč

Potrebujeme: 3/4 kg výberovej múky, 1 kilogram vykôstkovaných čerešní, celé surové vajce, 2 hrste cukru, štipku soli, droždie, 1 dl mlieka, vanilku, maslo a olej. Múku, vajce, droždie, mlieko a štipku soli zapracujeme do cesta, ktoré necháme vykysnúť. Po vykysnutí cesto dáme na vymastený plech, urovnáme ho a navrch poukladáme vykôstkované čerešne. Z masla, cukru a vanilkového cukru urobíme posýpku s ktorou cesto na plechu posýpeme. Dáme do vyhriatej rúry a pečieme asi 30 minút. Podávame po hlavnom jedle ako zákusok. Recept nám poskytla pani Mária Čekanová.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Autobusová zastávka

Obec má len autobusové spojenie. Prvý autobus na trase Prešov – Sedlice začal premávať 24. septembra 1948. Vybudované cestné komunikácie sú udržiavané v zjazdnom stave aj v zime. Autobusy majú východiskovú stanicu Prešov a pri včasných ranných spojov aj Sedlice a Klenov. Zástavky autobusovej trasy: Prešov autobusova stanica – Prešov ul. Levočská – Cemjata – Bzenov – Janov – Radatice – Ľubovec rázcestie Ruské Pekľany – Ľubovec stred obce – Ľubovec poľnohospodárske družstvo – Suchá Dolina – Sedlice základná škola – Sedlice stred obce – Sedlice poľnohospodárske družstvo – Sedlice kameňolom – Miklušovce – Klenov – Margecany železničná stanica.Celá trať meria asi 41 kilometrov. Na trati sú vybudované, zastrešené a udržiavané autobusové zástavky. Do obce sa tiež môžete dostať aj z komunikácie Prešov – Žipov  – Margecany odbočením z rázcestia Klenovský vrch doľava. Od rýchlikovej železničnej stanice Kysak je v lete zjazdná a udržiavaná cesta na trase Kysak – Obišovce – Ruské Pekľany – Ľubovec – Suchá Dolina – Sedlice. Podobne je v lete zjazdná ale neudržiavaná cesta Chminianska Nová Ves – Chmiňany – Hrabkov – rázcestie Žipov – doprava na – rázcestie Klenovský vrch – tu doľava na – Sedlice.

Sedlice vjazd od Prešova

Cesty sú tu pomerne úzke a v úseku Kameňolom Sedlice – Prešov v pracovných dňoch aj značne preťažené nákladnou dopravou. Cez víkendy je trasa Prešov – Sedlice – Klenovský vrch – Žipov – Rokycany – Prešov obľúbenou cyklotrasou. Na ceste je mnoho zákrut s veľkými prevýšeniami a veľa neprehľadných úsekov. Cez všetky obce je obmedzená rýchlosť na 40 km/hod. V obci Sedlice to kontroluje digitálny merač rýchlosti.

Miestne firmy

Areál družstva podielníkov

Kameňolom

Prvé súkromné podnikanie v obci, začalo ešte pred vznikom Československa. V roku 1902 pôsobil v obci mlynár Karol Prokop, krčmár Ján Onofrej, obchodník Šalamon Blayer a krčmárka vdova po Izákovi Friedmannovi. Po vzniku Československa roku 1921 získal živnosť na zriadenie výčapu občan Sedlíc, Michal Safko. 13.6. 1928 bol do Živnostenského registra zapísaný Andrej Bačik s predmetom podnikania - mlátenie obilia benzínovou mláťačkou. Známy bol aj miestny židovský podnikateľ Jakub Jozef Sameth, ktorý od roku 1931 prevádzkoval miestny obchod so zmiešaným tovarom a krčmu. Z tohto obdobia je možné spomenúť aj ďalších drobných živnostníkov: Helena Kaľavská - predaj zmiešaného tovaru; Michal Vaško, Michal Fedor - pálenie a obchod s vápnom; rodina Prokopova - mlynárstvo; Ján Dubecký - kováčstvo; Ján Pavlovič - stolárstvo. Súkromné podnikanie v Sedliciach, tak ako aj všade inde v Československu, násilne zaniklo po roku 1948. Znovu bolo obnovené až od roku 1990.

Mliečny automat

Obec Sedlice je jednou z mála obcí v prešovskom okrese, ktorá po vzájomnej dohode s miestnym Poľnohospodárskym družstvom podielnikov v roku 2010 dala do užívania moderný mliečny automat priamo v centre obce. O jeho výhodnosti sa denne presviedčajú nielen obyvatelia obce Sedlice ale aj obyvatelia z okolitých obcí.

Verejné ustanovizne

Farský úrad Sedlice

Farský úrad má Farnosť Sedlice s kostolom Premenenia Pána z roku 1859. Filiálne obce: Suchá Dolina. Kostol sv.Cyrila a Metoda z roku 1925, Miklušovce a Klenov. V týchto obciach nie je rímskokatolícky kostol, sú v nich gréckokatolícke cerkvi. Kostol je majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Sedliciach, no užívajú ho aj veriaci gréckokatolíckeho obradu, a to v presne stanovených dňoch a každú tretiu nedeľu v mesiaci. V r. 2001 po vzájomnej dohode kňazov oboch obradov bola uzavretá zmluva, ktorú podpísali aj biskupi oboch obradov. Veľký vplyv na občanov obce mal vdp. Anton Dujsík a vdp. Ján Pál, ktorí najmä v čase I. a II. svetovej vojny mnohým ľuďom pomohli pri záchrane životov.

Obvodné zdravotné stredisko

Zdravotnícke stredisko

Otvorené bolo v roku 1959 a chodili sem pacienti zo spádových obcí Sedlice, Klenov, Miklušovce, Suchá Dolina, Ľubovec, Ruské Pekľany. Sídli v centre obce v bývalom kultúrnom dome. Má ambulanciu praktického lekára a ambulanciu zubného lekára. Najbližší detský lekár je v obci Bzenov. V pamäti občanov tohto regiónu sa svojim prístupom k pacientom nadlho uchovajú lekárske osobnosti MUDr. Ondrej Uhriňák, MUDr. Cecília Bohačíková, MUDr. Ralbovský a zdravotná sestra Mária Čuchtová.

Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)

Základná škola

Základná škola sídli v dvojposchodovej budove postavenej v roku 1960. Areál školy tvorí ucelený územný celok kde sa nachádza hlavná budova školy, samostatná budova telocvične, objekt školskej jedálne, vlastný zdroj pitnej vody, kanalizácia, futbalové ihrisko, školský pozemok s ovocnými a okrasnými drevinami. Do plne organizovanej základnej školy chodia deti zo spádových obcí Sedlice, Klenov, Miklušovce, Suchá Dolina a Ľubovec. Materská škôlka sídli mimo areálu základnej školy.Jej história siaha až do roku 1947. Je umiestnená v historickej budove bývalej ľudovej školy, ktorá bol postavená v roku 1899. Škôlka má vlastné detské ihrisko a priľahlý ovocný sad. Navštevujú ju deti predškolského veku zo Sedlíc a okolitých dedín.

Komunitné centrum profesionálnej pomoci

Obec má vlastné priestory pre „Komunitné centrum profesionálnej pomoci“. Centrum je určené pre občanov obce a má im pomáhať pri riešení ich ťažkostí spôsobených najmä dlhodobým pôsobením negatívnych vplyvov chudoby.

Galéria

Najstaršie artefakty

• 
  Historický otlačok obecnej pečate, rok 1780
• 
  Historický, rakúsko-uhorský 1/2 grajciar, rok 1812
• 
  Kostolný zvon svätého Michala Archanjela z roku 1824
• 
  Plán kostola z roku 1858
• 
  Kostol Premenenia Pána postavený v roku 1859
• 
  Pôvodná roľnícka usadlosť, dom a pivnica asi z roku 1860
• 
  Historický otlačok obecnej pečate, rok 1866
• 
  Historická, náhrobná tabuľa v maďarskom jazyku,rok 1870
• 
  Budova fary bola postavená v rokoch 1876 až 1877
• 
  Budova prvej školy z roku 1899
• 
  Budova bytu riaditeľa školy z roku 1899

Pohľadnice

• 
  Adventný veniec
• 
  Koláž
• 
  Pohľadnica, obec Sedlice
• 
  Pohľadnica, kostol Premenenia Pána
• 
  Pohľadnica, Sedlice v zime
• 
  Pohľadnica, Dunitová skalka
• 
  Názvy ulíc a časti chotára obce Sedlice.Pohľad z východu
• 
  Názvy ulíc a časti chotára obce Sedlice.Pohľad z juhozápadu
• 
  Názvy časti chotára obce Sedlice.Pohľad z juhovýchodu
• 
  Názvy ulíc a časti chotára obce Sedlice.Pohľad zo severu
• 
  Názvy ulíc a časti chotára obce Sedlice.Pohľad zo severu
• 
  Miestne názvy lesov chotára obce Sedlice.

Zdroje

• Kotulič, Rastislav; Kotulič, Jozef (2007), Sedlice – podhorská obec Šarišskej vrchoviny, Prešov: Prešovská univerzita, http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic3, dost. 2015-09-04  (online prístupné len z intranetu Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity)
• Kotulič, Jozef: Chlapča zo Šarišskej vrchoviny, rok 2015
• Bulletin: Sedličan - Detský folklórny súbor pri ZŠ Sedlice, r. 1983
• Informátor okres Prešov; Vydala Okresná správa cestovného ruchu, Prešov, r. 1987
• Kaľavský,M.: Kamenistá cesta, Vydal Prešovský hudobný spolok Súzvuk, r. 2004
• Kronika obce Sedlice
• Matúš, F.: Šarišaňi, jak še mace?, r.1991
• 25 rokov spoločného hospodárenia JRD Pokrok Sedlice, kolektív autorov. Vydalo Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice pre JRD Pokrok Sedlice, r.1986
• Publikácia: Pohľad do histórie obce Víťaz. Vydal Obecný úrad Víťaz, r.1997
• ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 279-280.
• Kolektív autorov: "Sedlice- kronika obce", rok vydania 2014, Vydal Obecný úrad Sedlice
• Encyklopedický ústav SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Ed. Kropilák, Miroslav a spol. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 1978. 3 zv. (536 s.) Zväzok III.
• Kotulič, Izidor (1957), „Z mennej deklinácie sedlického nárečia.“, in Štolc, J., 2. Dialektológia, Jazykovedné štúdie, Bratislava: Vydavateľstvo SAV, str. 178 – 192, http://ilonas.net/valal/pdf/Kotulic1957_Sedlice.pdf 

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sedlice (okres Prešov)

Externé odkazy

• Oficiálny web
• http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/ Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, druhé doplnené vydanie 2018
• https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Publications_about_Sedlice_(Pre%C5%A1ov_District) Publikácie o obci Sedlice
• http://mapy.tuzvo.sk/HOFM/ Historická ortofotomapa Slovenska rok 1950
• http://app.statistics.sk/mosmis/sk/zaklad.jsp?txtUroven=440707&lstObec=525154 Archivované 2014-02-03 na Wayback Machine
• http://www.sedlice.sk/download/ozveny/ozveny2.pdf^{[nefunkčný odkaz]}
• http://www.vs.sk/uevh/hrob_detail.aspx?ID=4252 Archivované 2015-10-26 na Wayback Machine
• http://presov.korzar.sme.sk/c/7023787/miestne-tradicie-pomaha-uchovavat-folklorny-subor-sedlican.html
• http://presov.korzar.sme.sk/c/5867977/pri-sedliciach-tvorili-naucny-chodnik-dunitova-skalka.html
• http://presov.korzar.sme.sk/c/6390099/sedlicania-su-pysni-na-svojich-koscov-a-hasicov.html
• http://www.teraz.sk/regiony/sedlice-historia-obec-skala/66228-clanok.html