Preskočiť na obsah

Žakarovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Žakarovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Región Spiš
Vodný tok Žakarovský potok
Nadmorská výška 533 m n. m.
Súradnice 48°52′40″S 20°55′30″V / 48,877778°S 20,925000°V / 48.877778; 20.925000
Rozloha 8,62 km² (862 ha) [1]
Obyvateľstvo 681 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 79 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1336[3]/1368/1374[4]
Starosta Štefan Tulipán[5] (SMER-SD)
PSČ 055 71
ŠÚJ 526649
EČV (do r. 2022) GL
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Žakarovce 335
055 71 Žakarovce
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 4821401
Fax 4821401
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Žakarovce
Webová stránka: Zakarovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Žakarovceobec na Slovensku v okrese Gelnica.

Obec leží v priečnej doline, vychádzajúcej z údolia rieky Hnilca, po oboch brehoch Žakarovského potoka.

Žakarovce sú významná banícka obec s bohatou históriou. V písomných prameňoch sa objavuje pod týmito názvami: 1336 – villa Zakeri, 1368 – villa Zakary, 1374 – villa Sakary, 1390 – Sakar, 1477 – Sakaar, 1773 – Zekarowce, 1808 – Žakarovce, maďarsky Zsakaróc, alebo Zákarfalu.

Prvá písomná zmienka sa nacháza v listine z 18. novembra 1336. Zo znenia uvedenej listiny vyplýva, že dedina existovala už dlhšiu dobu. Vznikla na území, ktoré od roku 1282 patrilo rodu pánov z Jakloviec.[6] Určitý podiel majetkov (vrátane Perengarovej kúrie) v dedine vlastnil pred rokom 1330 aj gelnický richtár Perenger a po ňom gelnický prísažný Petermann, zvaný Bozegeyst. Počas dlhotrvajúceho sporu medzi gelnickými mešťanmi a pánmi z Jakloviec boli Žakarovce Gelničanmi viackrát obsadené. Konkrétne sa o tom zachovali písomné doklady z rokov 1341 a 1352. Rodové majetky pánov z Jakloviec boli v roku 1282 odčlenené z pôvodného gelnického chotára. Gelnickí mešťania si preto robili nároky na tieto majetky, respektíve dediny ležiace na nich. Medzi týmito dedinami sa v listinách z rokov 1368 a 1374 uvádzajú aj Žakarovce. Niekedy pred rokom 1390 sa Žakarovce, pravdepodobne kúpou, dostali do rúk Pavla a Mikuláša z richnavskej vetvy Perényiovcov, ktorí ich začlenili do majetkov richnavského hradného panstva.[7]

Žakarovce ležia v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria pri potoku pretekajúcom obcou. Žakarovce vznikli ako banícka obec na území Gelnice. Železorudné a medené bane boli v obci už v XVI. storočí, v roku 1872 ich získala Těšínsko-třinecká železiarska spoločnosť Albrechta Habsburského. V roku 1877 mala obec 74 domov a 551 obyvateľov. V roku 1828 – 94 domov a 685 obyvateľov. Počas II. svetovej vojny sa veľa obyvateľov zapojilo do partizánskeho hnutia a SNP. Obec bola vyznamenaná Radom SNP I. triedy. V súčasnom období má obec 783 obyvateľov.

V 19. storočí ani železorudné baníctvo v Žakarovciach a okolí neťažilo veľké množstvo rudy, dopyt po rudách nebol príliš veľký.

Podľa Zoznamu sídiel krajín Uhorskej koruny (niečo podobné ako Štatistická ročenka) z roku 1913 sa Žakarovce volali po maďarsky Zakárfalva. Patrili do gelnického okresu v Spišskej župe. Podliehali obvodnému notárovi, daňovému úradu, okresnému súdu a matričnému úradu v Gelnici, súdnej stolici v Levoči.

Najbližšia žandárska stanica bola v Gelnici, najbližšia železničná stanica, železničná telegrafná stanica a poštový úrad bol v Máriahute. Obec bola zaradená do 67. doplňovacieho vojenského a do 30. mobilizačného obvodu. Muži schopní vojenskej služby rukovali k IX. honvédskemu pluku.

Obec bola zaradená medzi malé obce. Žakarovce mali 221 domov, 1371 obyvateľov a výmeru chotára 1275 katastrálnych jutár. Obyvatelia hovorili väčšinou po slovensky a potom po nemecky. Bol tu rímskokatolícky farský úrad.

Máriahuta – Žakarovce Banská oblasť Máriahuta – Žakarovce, ktorá sa rozprestiera na území obcí Gelnica, Žakarovce, Jaklovce, Kluknava a Kojšov, sa vyznačuje veľkým počtom ložísk, banských diel a starodávnou baníckou činnosťou. Pre svoju výhodnú polohu v blízkosti rieky a komunikácie sa stala strediskom oboch banských revírov, bolo tu sústredené vedenie, doprava, energetika a v starších časoch i hutníctvo.

Vznik baníctva v tejto oblasti treba hľadať už v 14. – 15. storočí. O prvých písomných záznamoch týkajúcich sa žakarovského baníctva sa zmieňuje Maderspach, podľa ktorého už v r. 1546 boli spísané banské majetky. Z listiny z r. 1574 sa dozvedáme, že gelnickí baníci na Klippbergu ťažili ortuťové rudy, a to zrejme rumelku, ktorá sa vyskytovala v železnom klobúku žakarovskej Hrubej žily. Za Slovenského štátu podnik na území Slovenska mal názov Banská huť, banská a hutná spol., zastupiteľstvo v Bratislave. Okrem Banskej a hutnej spoločnosti vlastnili bane v tejto oblasti aj iné podniky. Už pred znárodnením boli ložiskové zásoby v Žakarovciach vyčerpané a postupne boli zapojené do ťažby menšie vedľajšie ložiská a revír Grellenseifen.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Magyar Nemzeti Levéltár - Országos Levéltár (ďalej len MNL - OL) Diplomatikai Levéltár 83 212.
  4. MNL - OL DL 5 647.
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  6. MNL - OL Diplomatikai Fényképgyűjtemény 262 668.
  7. JÁCHIM, Lukáš. Páni z Jakloviec v 13. a 14. storočí. In: Montánna história: Ročenka o dejinách baníctva a hutníctva, 2014, roč. 7, s. 88-119.
  8. Žakarovce - Kostol sv. Michala archanjela [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žakarovce

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]