Od konca 4. st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – Kelti. O ich prítomnosti existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
Každé vozidlo, podliehajúce na Slovensku evidencii, musí mať pridelené evidenčné číslo, ktoré sa nazýva evidenčné číslo vozidla (EČV). Evidenčné číslo prideľuje a tabuľku s evidenčným číslom vydáva okresnýdopravný inšpektorát PZ SR, kde držiteľ vozidla prihlasuje vozidlo do evidencie vozidiel.
Evidenčné číslo tvoria písmená a číslice. Prvá dvojica písmen evidenčného čísla označuje okres, v ktorom je vozidlo evidované. Za prvou dvojicou písmen sa za pomlčkou uvádzajú tri číslice a dvojica písmen.
Tabuľka s evidenčným číslom má rozmery 52×11 cm alebo 34×20 cm; tabuľka s evidenčným číslom prideleným motocyklu, motorovej trojkolke a ich prípojným vozidlám a zvláštnym motorovým vozidlám má rozmery 24×15 cm. Písmená a číslice tvoriace evidenčné číslo sú vypuklé a sú čiernej farby na bielom podklade.
Pred vstupom Slovenska do EÚ bol vľavo na tabuľke s evidenčným číslom umiestnený štátny znak Slovenskej republiky a pod ním písmená SK. Od 1. mája2004 ho nahradilo modré pole so symbolom Európskej únie (12 žltých hviezd v kruhu) a pod pod ním písmená SK.
Narodil sa na Orave ako tretie dieťa chudobného zemana. Základné vzdelanie nadobudol vo svojom rodisku, v Jasenovej a v Leštinách. Ako žiak mal veľmi dobré študijné výsledky a v roku 1862 sa dostal do gymnázia v maďarskomMiškovci. Tu býval u svojho strýka - krajčírskeho majstra. Na prázdniny nechodil domov, ale ostával v Miškovci, kde preštudoval celú strýkovu knižnicu. Tak si obľúbil poéziu a diela maďarskýchbásnikov. Po strýkovej smrti v roku 1865 sa vracia domov na Slovensko a nastupuje na evanjelické gymnázium v Kežmarku. Po ukončení gymnaziálnych štúdií sa presťahoval do Prešova, kde študoval na Právnickej akadémii. Počas štúdia pracoval ako editor študentského almanachu Napred. Štúdium ukončil v roku 1872 a začal pôsobiť ako advokátsky koncipient v mestách ako Dolný Kubín, Martin alebo Senica. V roku 1875 v Budapešti vykonal advokátske skúšky a otvoril si v Námestove (1875-1899) samostatnú advokátsku prax. Všetky svoje tvorivé roky tak prežil na Orave, kde pôsobil taktiež ako člen súdu alebo vedúci filiálky Tatrabanky. V roku 1876 odišiel do Dolného Kubína, kde sa stal podsudcom, a v máji sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou miestneho evanjelického seniora. Ich manželstvo bolo bezdetné, no keď v roku 1887 zomrela jeho matka, v roku 1888 jeho otec a o rok neskôr i jeho brat Mikuláš, rozhodol sa s manželkou, že adoptujú obe Mikulášove deti, Jaroslava a Sidóniu.
