Preskočiť na obsah

Rybárik riečny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rybárik riečny

rybárik riečny (India)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(global[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Alcedo atthis
Linnaeus, 1758
Synonymá
rybárik obyčajný, rybárik zelený

Mapa rozšírenia rybárika riečneho
     Hniezdiaci
     Stály
     Zimujúci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rybárik riečny (iné názvy: rybárik obyčajný, rybárik zelený[3]; lat. Alcedo atthis) je približne 16,5 cm veľký vták z čeľade rybárikovité (Alcedinidae). Je veľmi výrazne sfarbený s oranžovou spodinou a modrým chrbtom, krídlami a temenom. Výrazným znakom je tiež jeho nápadne dlhý zašpicatený zobák. Pre svoje krásne sfarbenie je nazývaný lietajúci drahokam.[4]

Vyskytuje sa pri pomaly tečúcich čistých vodách na veľkom území Európy, Ázie a Severnej Afriky. V Strednej Európe pritom ide o jediného zástupcu svojej čeľade.

Rybárik riečny je po väčšinu roka samotársky žijúci a prísne teritoriálny vták. Živí sa predovšetkým menšími rybami, ktoré loví strmhlavým útokom pod vodou, ale v malej miere sa v jeho potrave objavuje aj vodný hmyz a obojživelníky. Hniezdia v norách, ktoré si hĺbia v strmých brehoch vôd, v jednej znáške pritom býva 5 – 7 svetlých vajec.

V roku 2011 ho Slovenská ornitologická spoločnosť označila za „vtáka roka“ a v roku 2000 tak urobila aj Česká.[5][6]

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov rybárik riečny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je neznámy, európska populácia má klesajúci trend 30 – 49% za tri generácie (13,2 roka).[1]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]
Rybárik riečny v lete

Rybárik riečny je len o niečo málo väčší ako vrabec. Dorastá 16 – 17 cm, v rozpätí krídel meria 24 – 26 cm a dosahuje hmotnosť medzi 40 – 45 g.[7] Má zavalité telo, krátky chvost a končatiny, široké krídla a zhruba 4 cm dlhý rovný zašpicatený zobák. Je výrazný svojim žiarivým sfarbením, ktoré sa mierne líši v závislosti na jednotlivých poddruhoch (pozri taxonómiu). Stredoeurópsky poddruh, A. a. ispida, má vonkajšiu časť krídel, chrbát, chvost a takmer celú hlavu modrú, hruď a končatiny sú jasne oranžové, zobák tmavý, škvrna pod ním a po stranách krku je potom sfarbená nabielo.

Obe pohlavia sa pritom sfarbením nijako výrazne nelíšia, samice však na rozdiel od samcov majú červeno sfarbený koreň spodnej čeľuste. Mladé vtáky sú všeobecne jednotvárnejšie sfarbené a ich operenie má zelenší odtieň.[8]

V Severnej Afrike, Európe a vo väčšine Ázie ide o úplne nezameniteľný druh, v jej juhovýchodnej časti však môže byť relatívne ľahko zamenený s viac ako 6 inými druhmi rybárikov, najmä s rybárikom lesným (Alcedo meninting).[9]

Jeho let je rýchly (dokáže dosiahnuť aj rýchlosť vyššiu ako 45 km/h) [10] a priamy. Dá sa pri ňom relatívne ľahko určiť vďaka jeho jasne modro sfarbenej kostrči.[11]

Rôzne hvízdavé zvuky

3 min Holandsko, od 1 min 15 sek, v pozadí počuť spev rôznych druhov, napríklad drozd čierny, oriešok obyčajný a vrana čierna.

Často a nápadne sa ozýva, najčastejšie krátkym, ostrým a pri vzrušení často opakovaným tyt-tyt.[12][13]

Čistiaci sa rybárik riečny

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Čisté potoky s bohatým výskytom rýb poskytujú rybárikom riečnym ideálne životné prostredie

Rybárik riečny sa vyskytuje takmer v celej Európe s výnimkou Islandu, severného cípu Britských ostrovov a Škandinávie. Značne zasahuje aj na rozsiahle územie Ázie, najmä do jej západnej, východnej, južnej a juhovýchodnej časti. Izolovane obýva aj Severnú Afriku. Jeho globálny areál rozšírenia pritom zaberá plochu veľkú približne 24 900 000 km.[14]

Severské populácie sú väčšinou migrujúce, vtáky z južných populácií na svojich hniezdiskách zotrvávajú po celý rok.[8] Migrujúce jedince zimujú najmä v Strednej Európe a Stredomorí a niektorí migrujú až na vzdialený africký kontinent. Ázijské vtáky potom zimujú najmä v Juhovýchodnej Ázii. Migruje predovšetkým v noci a často aj na dlhé vzdialenosti, napr. sibírske vtáky musia ročne zdolať aj viac ako 3 000 km.[9]

Na Slovensku sa vyskytuje na celom území. Hniezdi tu 700 – 1 300 párov, odhadovaný počet zimujúcich jedincov 700 - 1400, pričom jeho populácia i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles od 20 - 50%.[15][16]

V Česku sa rybárik riečny vyskytuje celoročne. Aj napriek tomu, že je jeho populačný trend na tomto území v posledných rokoch na miernom vzostupe,[17] stále je zaradený medzi silne ohrozené a teda aj prísne chránené druhy.[18] Na území Česka hniezdi v počte 300 – 700 párov, a to maximálne do nadmorskej výšky 900 m.[12]

Početnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov,[14] zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a preto je v Červenom zozname zaznamenaný ako málo dotknutý druh.[19]

Ekosozologický status na Slovensku v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 LR:nt, LR - menej ohrozený druh, nt - takmer ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[20] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][21][22]

Európska populácia predstavuje 67 – 135 tisíc párov.[7] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[16]

Jeho početnosť je však väčšinou rok od roku odlišná a to najmä v závislosti na teplotách v zimnom období. Typickým príkladom je Belgicko, kde bolo po zime s veľmi nízkymi teplotami zaznamenaných len 8 párov, počas 5 rokov sa jeho početnosť na území tohto štátu zvýšila až na 45 párov, z toho však v nasledujúcom roku nepriaznivú zimu prežilo iba 25 párov.[8] Vážnou hrozbou pre neho však predstavuje aj ničenie prirodzeného biotopu a nedostatok hniezdnych miest.[10]

Biotop

[upraviť | upraviť zdroj]

Žije v blízkosti pomaly tečúcich čistých vôd bohatých na ryby. Z tohto dôvodu môžu rybáriky slúžiť aj ako bioindikátor čistej vody. Najčastejšie tak obýva rieky, potoky, rybníky, jazerá, priehrady a mokrade. Počas zimného obdobia často zalietava aj k poloslaným vodám.[8]

Ekológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Rybárik riečny je plachý a po väčšinu roka samotársky žijúci a prísne teritoriálne vták. V prípade, že na jeho území vnikne konkurent, skloní sa, začne pomaly kývať hlavou zo strany na stranu a rozťahuje krídla. K súbojom dochádza len zriedkakedy, jeho podstatou je však zhodenie jedného z účastníkov do vody a jeho pridržanie pod ňou. Tieto súboje sa však takmer vždy obchádzajú bez akýchkoľvek vážnych zranení.[23]

Potrava a lov

[upraviť | upraviť zdroj]
Rybárik na pozorovateľni

Živí sa najmä menšími rybami do veľkosti 12 cm, ktoré predstavujú 60 – 67 % jeho potravy. Najčastejšie sú tu zastúpené hlaváče, pstruhy, šťuky, jalci a iní zástupcovia čeľade kaprovité. Okrem rýb požiera aj obojživelníky, hmyz a kôrovce.[10] Rybárik stráca rýchlym lietaním veľa energie, denne preto musí zjesť také množstvo potravy, ktoré sa vyrovná celým 60 % jeho celkovej hmotnosti.[23]

Rybárik riečny s korisťou

Na korisť väčšinou číha v sede na vetve visiacej obvykle 1 – 2 m nad vodou, v prípade, že sa v okolí žiadne vhodné vetvy nenachádzajú, hľadá ju aj počas trepotavého letu (takto sa však stáva iba v 3 % prípadov). Ak korisť zbadá, vrhá sa rýchlym strmhlavým letom pod vodnú hladinu, uchopí ju do zobáka a potom sa opäť vracia späť na svoju pozorovateľňu.[10] Pod vodou má oči otvorené, ale chránené jemnou blankou, vďaka ktorej nevidí a spolieha sa tak len na dotyk.[24]

Ulovenú potravu následne zabijú údermi o konár a prehĺta ju hlavou napred, aby sa neporanil o rybie šupiny a plutvy.[25] Pri love sa môže potopiť aj jeden meter pod vodnú hladinu,[24] obvykle však nepresahuje hĺbku 25 cm.[26] Úspešnosť lovu je veľmi nízka, len približne každý desiaty pokus je úspešný.[24]

Nestráviteľné zvyšky, ako sú kosti, niekoľkokrát denne vyvrhne v podobe malých šedých vývržkov.[9]

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]
Umelé hĺbenie strmých brehov pri vodných plochách napomáha k zvýšeniu počtu hniezdiacich vtákov
Alcedo atthis

Obe pohlavia rybárika riečneho pohlavne dospievajú vo veku jedného roka. Hniezdenie, je po celý rok jediné obdobie, kedy sa nezdržiava samotársky, ale v pároch, každý pár pritom obhajuje teritórium veľké až 1 km.[26] Je známy svojimi pytačkami, pri ktorých samec prenasleduje samičku, obaja sa spolu strmhlav vrhajú do vody, ale v poslednej chvíli zmení smer a letí vysoko ku korunám stromov. Zásnuby môžu trvať aj niekoľko hodín, potom dochádza k tzv. zásnubnému kŕmeniu. Samec prináša samici potravu, klania sa a odovzdáva ju priamo samičke do zobáka.[10]

Mladý vták

Hĺbia si vlastnú noru na strmých brehoch v blízkosti vôd. Väčšinou býva umiestnená vysoko, v niektorých prípadoch až 37 m nad hladinou,[8] vďaka čomu je chránená pred mnohými predátormi, ako sú napríklad lasice. Pre jej vybudovanie potrebuje mäkkú pôdu, do ktorej zobákom naráža až do doby, kým sa v nej neobjaví jamku. V konečnom štádiu nora môže na dĺžku merať až pol metra a na jej konci je malá komôrka. Ak je na okraji hniezda trus, znamená to, že noru obývajú mláďatá.

Hniezdia od mája do septembra, ročne má pritom obvykle 1 – 2 znášky. Kladie 5 – 7 bielych, 22 x 19 mm veľkých a 4,3 g ťažkých vajec (z toho 5 % tvorí škrupina).[7] Na vajciach sedia 19 – 21 dní a striedajú sa obaja rodičia. Výnimkou sú iba noci, kedy inkubáciu vykonáva iba samica.[8] Mláďatá sa rodia slepé a holé, v prvých dvoch týždňoch merajú približne 5 – 8 cm. Spočiatku ich rodičia kŕmia v intervale 45 minút, v neskoršom veku už v intervale 15 minút.[24] Hniezdo opúšťa po 23 – 27 dňoch. V tomto období sú veľmi náchylné a vďaka premoknutiu peria sa často pri pokuse o lov koristi utopia. Dospelosti sa tak dožíva priemerne len 50 % z nich.[8]

Vo voľnej prírode sa dožíva priemerne 7 rokov,[8] zatiaľ najstarší zaznamenaný jedinec pochádza z Belgicka s vekom 21 rokov.[27]

Taxonómia

[upraviť | upraviť zdroj]

Rybáriky sú malé vtáky tvoriace čeľaď rybárikovité a tri samostatné podčeľade – rybárikovcorodé (Halcyoninae), rybárcorodé (Cerylinae) a rybárikorodé (Alcedininae). Najpočetnejší rod tretej spomínanej podčeľade, rybárik (Alcedo), kam zaraďujeme aj rybárika riečneho, obsahuje celkom 17 druhov. Názov Alcedo je pritom latinský výraz pre rybárika, atthis zase meno krásnej mladej ženy z ostrova Lesbos a priateľky známej poetky Sapfó.[7] Jeho najbližšie príbuznými druhmi sú pritom rybárik lesný, tyrkysový a veľký.[9]

Druh prvýkrát opísal v roku 1758 švédsky prírodovedec Carl Linné pod pôvodným názvom Alcedo ispida.[28]

Väčšinou u neho rozlišujeme 7 poddruhov (pozri prehľad nižšie),[26][28] niektoré zdroje však uvádzajú poddruhov aj viac.[29]

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[30] Rybárik riečny je druh európskeho významu[31], ktorý sa vyskytuje ako kritériový druh v 3 chránených vtáčich územiach. [32]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ilustrovaná kompozícia
    Ilustrovaná kompozícia
  • Naľavo samček, vpravo mláďa.
    Naľavo samček, vpravo mláďa.
  • Párenie, ukážka hlasových prejavov
  • Krátke video zo Slovenska

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. ↑ SANIGA, Miroslav. Zásnuby lietajúceho drahokamu [online]. [Cit. 2011-10-22]. Dostupné online.
  5. ↑ Vták roku [online]. Česká společnost ornitologická, [cit. 2011-11-22]. Dostupné online. (česky)
  6. ↑ Vták roka 2011 – rybárik riečny (Alcedo atthis) [online]. Slovenská ornitologická spoločnosť, [cit. 2011-11-22]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d Common Kingfisher Alcedo atthis [Linnaeus, 1758] [online]. British Trust for Ornithology, [cit. 2011-11-22]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c d e f g h DEWEY, Tanya; GARDNER, Ryan. Alcedo atthis [online]. [Cit. 2011-11-22]. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ a b c d FRY, C. Hilary; FRY, Kathie; HARRIS, Alan. Kingfishers, Bee-Eaters and Rollers. Londýn : Christopher Helm, 1999. Dostupné online. ISBN 0713652063. (anglicky)
  10. ↑ a b c d e COLLIN, Didier; LE-DANTEC, Daniel. Martin-pêcheur d'Europe [online]. [Cit. 2011-11-22]. Dostupné online. (francúzsky)
  11. ↑ SNOW, David; PERRINS, Christopher M.. The Birds of the Western Palearctic. Oxford : Oxford University Press, 1998. ISBN 019854099X. (anglicky)
  12. ↑ a b DUNGEL, Jan; HUDEC, Karel. Atlas vtákov Českej a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2001. ISBN 9788020009272. Kapitola 70. dážďovník, rybáriky, dudok, zobákorožce, mandelík, s. 154.
  13. ↑ BEZZEL, Einhard. Vtáky. Dobřejovice : Rebo Productions CZ, 2003. ISBN 9788072342921.
  14. ↑ a b BUTCHART, Stuart; EKSTRÖM, Jonathan. Common Kingfisher - BirdLife Species Factsheet [online]. [Cit. 2011-11-22]. Dostupné online.
  15. ↑ rybárik riečny [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-11-22]. Dostupné online.
  16. ↑ a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Dušan Karaska, Vladimír Slobodník. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Rybárik obyčajný/Rybárik riečny, s. 386 - 388.
  17. ↑ Rybárik riečny (Alcedo atthis) [online]. Česká spoločnosť ornitologická – Jednotný program sčítanie vtákov, [cit. 2011-11-22]. Dostupné online.
  18. ↑ Seznam přísně chráněných druhů ptáků ČR [online]. Česká spoločnosť ornitologická, [cit. 2011-11-22]. Dostupné online.
  19. ↑ Alcedo atthis [online]. The IUCN Red List of Threatened Species, [cit. 2011-11-22]. Dostupné online.
  20. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  21. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  22. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  23. ↑ a b TAN, Ria. Common Kingfisher [online]. [Cit. 2011-11-22]. Dostupné online. Archivované 2009-07-10 z originálu. (anglicky)
  24. ↑ a b c d KHOLOVÁ, Helena (autorka českého prekladu). Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s.. ISBN 9788024222356.
  25. ↑ Kingfisher [online]. The Royal Society for the Protection of Birds, [cit. 2011-11-22]. Dostupné online. (anglicky)
  26. ↑ a b c Zvíře. Redakcia David Burnie et al.; preklad Jiří šmahom. Praha : Euromedia Group, k. s., 2002. ISBN 8024208628. Kapitola krakľotvaré, s. 327 – 328.
  27. ↑ European Longevity Records [online]. European Union for Bird Ringing, [cit. 2011-10-22]. Dostupné online. (anglicky)
  28. ↑ a b Common Kingfisher (Alcedo atthis) [online]. The Internet Bird Collection (IBC), [cit. 2011-10-22]. Dostupné online. (anglicky)
  29. ↑ LEPAGE, Denis. Avibase - the world bird database [online]. 22.11.2011. Dostupné online. (anglicky)
  30. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  31. ↑ Vtáčie druhy Natura 2000 [online]. sopsr.sk, [cit. 2021-02-08]. Dostupné online.
  32. ↑ RIDZOŇ, Jozef; KARASKA, Dušan; TOPERCER, Ján. Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku. Prvé. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-94-4.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rybárik_riečny&oldid=7928536“