Aššur

Staroveká Mezopotámia
	Mezopotámia, chronológia, asýriológia
	Geografia rieky: Eufrat · Tigris; oblasti: Sumer · Akkad · Babylonia · Asýria · Mezopotámia; dnes: Irak;
	Jadro Mezopotámie Obejdská kultúra · Urucká kultúra · Džemdetnasrská kultúra · Sumeri a Semiti (Akkadi) · Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) · Akkadská ríša · Gutejci · Guti (Gutejci) · Lagaš II (II. lagašská dynastia) · Ur III (III. urská dynastia) · Staroasýrska ríša · Starobabylonská ríša (Amorejci) · Stredobabylonská ríša (Kassiti) · Stredoasýrska ríša · Mitanni (Churriti) · Novoasýrska ríša · Novobabylonská ríša · Perzská ríša;
	Periféria Mezopotámie Elam · Urartu · Média · Mitanni · Chetiti · StarovekýEgypt · Prímorie · Chaldejci · Aramejci · Musasir · Mannejci · Feničania · Júdsko · Izrael · Peržania;
	Mestá (výber) Eridu · Ur · Uruk · Kiš · Lagaš · Nippur · Aššur · Akkad (mesto) · Akkad · Ninive · Nuzi · Nimrúd; Dlhší zoznam: Mezopotámia;
	Vládcovia Kráľovské zoznamy: Sumer · Babylon · Asýria; Moderné zoznamy: Babylon · Akkad · Aššur · Ur · Kiš · Uruk · Isin · Lagaš · Mari · Ešnunna · Mitanni · Guti;
	Jazyk, kultúra, náboženstvo písmo: klinové písmo; jazyky: sumerčina · akkadčina (babylončina · asýrčina) · amorejčina · elamčina · churritčina; náboženstvo: Náboženstvo Mezopotámie · Gilgameš · Nibiru;

O iných významoch výrazu Aš(š)ur, As(s)ur a Aššúr pozri Aššur (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 35° 27' 23" s. š., 43° 15' 37" v. d.

Svetové dedičstvo UNESCO

Aššur^[1] (iné názvy: Assur^[1]^[2], Ašur^[3], staršie Asur^[4], zriedkavo Aššúr^[5]; po akkadsky: Aššur, Ašur, Aššir, Ašir, v najstarších textoch aj Ašuur^[6]; po hebrejsky אַשּׁוּר - Aššur/prepis zo starohebrejšiny: Aššúr, po arabsky أَشور - Ašúr) , dnes Kal'a Šarkát (prepis podľa miestnej výslovnosti: Kal'a Šerkát, arab. písmom: قلعة شرقاط), je historické mesto na severe dnešného Iraku, južne od dnešného Mosulu.

V roku 2003 bol Aššur zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO a zároveň aj na Zoznam svetového dedičstva v ohrození.

Dejiny mesta

Mesto Aššur bolo osídlené od prvej polovice 3. tisícročia pred Kr do 3. storočia.

V 13. storočí pred Kr. sa uskutočnila veľká výstavba a prestavba mesta. Mesto malo vtedy 13 mestských brán, takmer 40 chrámov a tri zikkurraty.

Archeologické vykopávky z rokov 1903–1914 odkryli na území mesta Aššur chrámové komplexy miestneho boha Aššura (do 20. stor. pred Kr. bol chrám zasvätený Enlilovi), bohyne Ištar (najstarší z chrámov) a bohov Anu a Adada. V Aššurovom chráme sa našli hlinené tabuľky s textami popisujúcimi všetky vedomosti potrebné na výkon funkcie veľkňaza – rituálne texty, magické formulky, praktické lekárske návody.

Politické dejiny

Okolo roku 2300 pred Kr. sa Aššur a (geografická) Asýria stali súčasťou akkadského štátu, potom boli na južných štátoch opäť nezávislí a okolo roku 2070 pred Kr. sa zas stali súčasťou štátu III. uruckej dynastie. Okolo roku 2000 pred Kr. sa Aššur opäť stal nezávislým mestským štátom, ktorý zatiaľ ovládal len malé územie okolo mesta.

Až od začiatku 2. tisícročia máme o Aššure a jeho štáte bližšie informácie. V 19. a 18. storočí (k 1860 – 1730 pred Kr.) sa v Malej Ázii – mimo asýrskeho štátu - rozvíjali početné asýrske obchodné kolónie s centrom v Kaneši. Asýrsky štát mal z nich veľké zisky. Obchodovalo sa s meďou, cínom a látkami (kappadocké tabuľky). O prvých vládcoch samotného Asýrskeho štátu (vtedy s hlavným mestom Aššur) sa dozvedáme len z neskoršieho nespoľahlivého Asýrskeho kráľovského zoznamu. Prvým známym vládcom bol podľa neho zrejme okolo roku 1960 Puzur-Aššur I. Viac už vieme o amorejskej dynastii, ktorá sa zmocnila vlády v Aššuri roku 1815 pred Kr. (k1750). Zakladateľom tejto dynastie bol Šamší-Adad I. (1815 – 1782 pred Kr. / k 1750 - 1717). Tento postupne ovládol celú severnú Mezopotámiu vrátane dôležitého mestského štátu Mari. Novým hlavným mestom sa stal Šubat Enlil (asi dnešný Tell Lejlán).

Po smrti Šamší-Adada bola ríša rozdelená medzi jeho synov Išme-Dagana (oficiálne kráľ), ktorý vládol z Ekallátumu (dnes neznáme mesto) a Jasmach-Adada, ktorý dostal Mari. Išme-Daganova moc sa obmedzila na centrálnu časť Asýrie. Nasledujúce dejiny asýrskeho štátu asi do roku 1500 sú prakticky neznáme. Išme-Daganovi nástupcovia vládli zrejme z Aššuru, ich mená sú známe, ale inak už prakticky nič. Vieme však, že okolo roku 1700 (k 1635) sa v Aššure dostal k moci Adasi, a tým aj nová dynastia.

V roku 614 pred Kr. mesto dobyli Médi. V tej dobe už nebolo hlavným mestom, vládci novoasýrskej ríše dali prednosť mestu Kalach (Nimrúd) a ešte neskôr mestu Ninive.

Pozri aj

Asýria

Referencie

↑ ^a ^b Aššur. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 427.
↑ Assur. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1028 s.
↑ HRŮŠA, Ivan. Bohové, chrámy, obřady a lidé (Náboženství staré Mezopotámie). [s.l.] : Albatros Media a.s., 2015. 288 s. ISBN 978-80-7429-578-2. S. 72.
↑ Asyria. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s. S. 54.
↑ JORDÁN, Karel. Dobrodružství jménem Orient. [s.l.] : Albatros Media a.s., 2018. 240 s. ISBN 978-80-264-1961-7. S. 47.
↑ Reallexikon der Assyriologie I, Berlin, 1928, S. 172, 195

Externé odkazy

Zápis v Svetovom dedičstve UNESCO

[B-1] Aššur. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 427.

[2] Assur. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1028 s.

[3] HRŮŠA, Ivan. Bohové, chrámy, obřady a lidé (Náboženství staré Mezopotámie). [s.l.] : Albatros Media a.s., 2015. 288 s. ISBN 978-80-7429-578-2. S. 72.

[4] Asyria. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s. S. 54.

[5] JORDÁN, Karel. Dobrodružství jménem Orient. [s.l.] : Albatros Media a.s., 2018. 240 s. ISBN 978-80-264-1961-7. S. 47.

[6] Reallexikon der Assyriologie I, Berlin, 1928, S. 172, 195

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]