Haiku

Ukážka haigy, ktorej súčasťou je aj haiku od autora Josa Buson.

Haiku (jap. 俳句) je žáner japonskej poézie pozostávajúci tradične zo 17 slabík (presnejšie mór) usporiadaných do troch veršov obsahujúcich 5 + 7 + 5 mór.

Pomenovanie

Pojem haiku je odvodený z prvej časti japonského slova haikai (jap. 俳諧 – žartovný, nezvyčajný), čo je humorná alebo ľudová forma žánru renga (jap. 俳諧の連歌 – haikai no renga), a z druhej časti slova hokku (jap. 発句 úvodný verš, sloha), úvodnej slohy básní renga alebo renku. Sloha hokku otvárala básnické dielo, čo z nej vytváralo dôležitý prvok, ktorý sa vyvinul na nezávislú báseň, najmä pod vplyvom Bašóa Macua (1644 – 1694).

Hokku sa stala známou ako haiku, keď Šiki Masaoka (1867 – 1902) navrhol toto pomenovanie ako skratku spojenia haikai no ku (jap. 俳諧の句 verš básne haikai). V súčasnosti sa aj pre pôvodné slohy hokku používa častejšie názov haiku.

Pôvod haiku

Vznik haiku sa odvodzuje od japonskej reťazovej básne renga. Bola obľúbená v obdobiach Kamakura a Muromači. Skladala sa z 50 až 100 strof a každú túto lyrickú sekvenciu komponovali striedavo vždy dvaja alebo viacerí básnici. Prvá strofa bola fixovaná na určité ročné obdobie a volala sa hokku. Hoci renga vznikla na cisárskom dvore, neskôr sa rozšírila medzi ľud a stala sa veľmi populárnou pod názvom haikai. Vrchol dokonalosti dosiahla v 15. storočí.

Japonská tradícia vraví, že prvé samostatné trojveršie haiku napísal Rjúho Nonoguči. Bol prvý, čo zozbieral úvodné slohy z básní renga, z tzv. ľahkovážnych básní "haikai-hokučó", a zostavil z nich zbierku haiku. V 17.storočí sa rozvinula literárna vlna skladateľov haiku, ktorí sa nazvali haidžin a komponovanie haiku sa stalo ich životným štýlom.

Pre schopnosť názorne zobraziť problém a nenásilne tak podať partnerovi v rozhovore poukaz na rozpor v jeho tvrdeniach sa haiku uplatňovalo v diplomatických kruhoch a na cisárskom dvore. Trojveršie haikai sa stalo aj súčasťou umenia haiga.

Stavba trojveršia

Stavba trojveršia klasického haiku má svoj kánon. Jeho vznik sa odvodzuje od taoizmu a zenbudhizmu, v ktorých dominovali krátke poučenia majstrov.

Kigo

Prvý verš obsahuje kigo (季語), ustálené slovo alebo slovné spojenie symbolizujúce jedno z ročných období alebo udalosti v roku. Tradičné výrazy kigo sú usporiadané v špecializovaných básnických slovníkoch saidžiki (歳時記) s vysvetlivkami a ukážkami z diel.

Kiredži

Predel alebo cezúra, kiredži (切れ字), je tradične ustálené slovo alebo častica na konci verša. Má prerušiť tok myšlienok, naznačiť paralelu medzi predchádzajúcim a nasledujúcim veršom. Ak sa nachádza na konci tretieho verša, má zavŕšiť báseň alebo vrátiť čitateľa opäť na jej začiatok.

Základné kategórie

• tradičné japonské haiku, ktoré vzniklo na začiatku obdobia Edo
• moderné haiku japonské a západné, ktoré sa začalo vyvíjať v období Meidži

Charakteristika

Tradičné japonské haiku reflektuje prírodné javy, klimatické a geografické, flóru a faunu, človeka. Slovné spojenie kigo musí mať vzťah ku klimatickým podmienkam, aké vládnu v okolí japonského mesta Edo – dnes Tokio. Opisuje situáciu medzi dvomi elementami, napríklad žaba a rybník, slimák a hora Fudži, vietor a vták, všíma si kontrapunkt medzi týmito subjektami a vyjadrí ho v poslednom verši. Nepoužívajú sa básnické obrazy a figúry známe v západnej poézii, ani viazaný verš s rýmom.

Pre haiku platia štyri zásady:

1. sabi (sám osobne)
2. makoto (pravdivo)
3. fueki-ryúko (nemenný-premenný)
4. yoin (ozvena)

Charakteristika moderného haiku

Moderné haiku formovalo už i západné umenie. Počas reformy Meidži sa Japonsko otvorilo svetu a začali vplývať na seba japonské a západné umenie. Prvú konjunktúru v Európe zažilo japonské umenie v 19. storočí, pozri štýl japonéria. Odvtedy sa datuje vznik západného haiku. Forma tohoto haiku je aktuálne rôznorodá, veľmi voľné poňatie v počte slabík, témach a publikovaní na rôznych médiách. Ale väčšina autorov zachováva aspoň kontrapunkt v treťom verši a kireji v druhom verši a báseň je obvykle trojriadková.

Slovenská podoba haiku

Nie je ustálená norma písania haiku v slovenčine. Tradicionalistickí slovenskí haidžini však zohľadňujú zvukovú podobu slabík - mór - a prispôsobujú počet slabík. Preto sa môže stať, že slovenské haiku môže mať o dve písané slabiky viac alebo menej, podľa toho, ako znie vyslovená písaná podoba.

Najznámejší japonskí tvorcovia haiku

Klasické obdobie „Edo“

• Rjúho Nonoguči (1595 – 1669)
• Bašó Macuo (1644 – 1694)
• Bončó Nozawa (1640 – 1714)
• Kjorai Mukai (1651 – 1704)
• Buson Josa (1661 – 1701)
• Issa Kobajaši (1763 – 1827)

Obdobie poklasické

• Šiki Masaoka (1867 – 1902)
• Akutagawa Rjúnosuke (1892 – 1927)
• Seisensui Ogiwara (1884 – 1976)

Moderné japonské haiku

• Šuntaró Tanikawa (1931)

Haiku Žaba

Asi najznámejším haiku je „Žaba“ od jedného zo zakladateľov tohto básnického štýlu Bašóa:

古池や (Furu ike ja)

蛙飛び込む (Kawazu tobikomu)

水の音 (Mizu no oto)

Vo veľmi voľnom preklade:

Prastarý rybník

Žaba doň skočí

Žblnk!

Prebásnené:

Starý rybník bol

Žabička doň skočila

Či len zažblnkol

Poznámky

• Celý článok bol podrobený revízii podľa knihy "Japonská literatura 712-1868".

Pozri aj

• haiga
• haibun
• renga
• tanka

Externé odkazy

• Macuo Bašóove haiku jap.-en.
• Haiku preložené do franc. z jap.- japonskí klasici

Literárny portál