František (pápež)
František (lat. Franciscus), vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, SJ (* 17. december 1936, Buenos Aires, Argentína) je 266. pápež Katolíckej cirkvi, rímsky biskup a panovník štátu Vatikán zvolený v konkláve dňa 13. marca 2013.[1] Je prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu (z Argentíny), prvým pápežom, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti Gregora III. prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v Európe.[2] Podľa Františkových vlastných slov má byť jeho pontifikát krátky.[3]
František Franciscus | ||||||||
266. rímsky biskup | ||||||||
Pápež František v roku 2021 | ||||||||
| ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
13. marec 2013 – súčasnosť | ||||||||
| ||||||||
Buenosaireský arcibiskup | ||||||||
28. február 1998 – 13. marec 2013 | ||||||||
| ||||||||
Predchádzajúce funkcie | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Občianske meno | František Jorge Mario Bergoglio | |||||||
Narodenie | 17. december 1936 (87 rokov) Buenos Aires, Argentína | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Rehoľník | ||||||||
Rehoľa | Spoločnosť Ježišova (SJ) (jezuiti) | |||||||
Vstup | 11. marec 1958 (21 rokov) | |||||||
Večné sľuby | 22. apríl 1973 (36 rokov) | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 13. december 1969 (32 rokov) Buenos Aires Ramón José Castellano emeritný arcibiskup córdobský | |||||||
Biskup | ||||||||
Menovanie | 20. máj 1992 (55 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
Konsekrácia | 27. jún 1992 (55 rokov) Buenos Aires | |||||||
Svätiteľ | Antonio Quarracino arcibiskup buenosaireský | |||||||
Spolusvätitelia | Ubaldo Calabresi apoštolský nuncius v Argentíne Emilio Ogñénovich biskup mercedeský | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 21. február 2001 (64 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
Stupeň | kardinál-kňaz | |||||||
Titulárny kostol | San Roberto Bellarmino | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 13. marec 2013 (76 rokov) | |||||||
Intronizácia | 19. marec 2013 (76 rokov) | |||||||
Odkazy | ||||||||
František | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Narodil sa v Buenos Aires v Argentíne. Za katolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1969. Medzi rokmi 1973 až 1979 pôsobil ako provinciál Spoločnosti Ježišovej v Argentíne. Roku 1998 sa stal biskupom buenosaireským a za kardinála ho vymenoval sv. Ján Pavol II. v roku 2001. Cirkev v Argentíne viedol aj počas nepokojov v Argentíne v decembri 2001. Vlády Néstora Kirchnera a Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža Benedikta XVI. dňa 28. februára 2013 konkláve zvolilo 13. marca 2013 kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno František na počesť svätého Františka z Assisi.
Pápež František je známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o chudobných a odhodlanie viesť medzináboženský dialóg. Je uznávaný za to, že má menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v Dome svätej Marty, než aby obýval pápežský apartmán v Apoštolskom paláci, ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastáva názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporuje neovládaný kapitalizmus, marxizmus, alebo marxistické verzie Teológie oslobodenia. František sa drží tradičných cirkevných pohľadov v otázkach interrupcií, manželstva, vysvätení žien za kňazov a celibátu.[4]Je proti konzumizmu a podporuje snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa jeho pontifikát zameriava s vyhlásením v encyklike Laudato si'.
V medzinárodnej diplomacii sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi Spojenými štátmi a Kubou a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 je známy ako kritik neo-nacionalizmu.
Svätý Otec František čelí otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických konzervatívcov, na jeho konanie v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou Amoris laetitia (slov. Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti Eucharistie, alebo jeho konanie v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list motu proprio s názvom Vos estis lux mundi.
Pápež sa stal osobnosťou roka 2013 časopisu Time.[5][6]
Pôvod a mladosť
upraviťRodina
upraviťJorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires ako najstarší z piatich detí talianskych prisťahovalcov z kraja Piemont. Jeho otec Mário José Bergoglio sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku 1928 do Argentíny, kde pracoval ako železničný pracovník.[7] Jeho manželkou sa 12. decembra 1935 stala Regina Mária Sívori. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu.
Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter, Cristina Bergogliová, je maliarka žijúca v španielskom Madride.
Detstvo a mládežnícke roky
upraviťSvoje detské roky prežil v mestskej časti Flores na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z Argentíny na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol malý čertík, tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke priateľstvo, v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť.
Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany pľúc. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami.
V knižnom rozhovore El Jesuita, ktorý v roku 2010 vydali novinári Sergio Rubín a Francesca Ambrogettiová, uvádza, že ako mládežník rád tancoval tango. Má rad klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma Babettina hostina.
Bergoglio v roku 2010 v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná Amália Demonte príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník The Daily Telegraph. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemá súčasná hlava katolíckej cirkvi čo skrývať.
V šiestom ročníku navštevoval Wilfrid Barón de los Santos Ángeles, školu Saleziánov Don Bosca, v Ramos Mejía v Provincii Buenos Aires.
Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie
upraviťNavštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním Escuela Técnica Industrial N° 27 Hipólito Yrigoyen, ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi Argentíny. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá Laboratória Hickethier-Bachmann. Tam pracoval pod vedením Esther Ballestrinovej.
Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru, či umývač dlážky.
Záľuby
upraviťBergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu San Lorenzo de Almagro. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako milonga.
Jezuita
upraviťPovolanie
upraviťMladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť Deň jari, populárny sviatok, ktorý v Argentíne slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako Deň študentov, kedy majú všetci študenti voľno od školy. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k spovedi, kde ho veľmi inšpiroval kňaz, ktorý ho spovedal.
Bergoglio študoval za kňaza v Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia Panny Márie vo Villa Devoto (časť Buenos Aires).[8] Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako novic do Spoločnosti Ježišovej dňa 11. marca 1958. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári.
Ako jezuitský novic študoval humanitné vedy v Santiagu v Čile. Po svojom noviciáte v Spoločnosti Ježišovej sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom 12. marca 1960, kedy zložil sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti.
V roku 1960, Bergoglio získal certifikát z filozofie z Colegio Máximo San José v San Miguel. V rokoch 1964 a 1965 učil literatúru a psychológiu na Colegio de la Inmaculada (stredná škola) v provincii Santa Fe v Argentíne, a roku 1966 učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v Buenos Aires.
Kňaz
upraviťV roku 1967 dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup Ramón José Castellano, dňa 13. decembra 1969. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom teológie.
Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v Alcalá de Henares v Španielsku a 22. apríla 1973 zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku 1979 menovaný za provinciála jezuitov v Argentíne. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla piata arabsko-izraelská vojna. Keď roku 1980 už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel, kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na Milltown Institute of Theology and Philosophy v Dubline. Vo funkcii rektora slúžil až do roku 1986.
Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie Sankt Georgen v nemeckom Frankfurte, kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia Romana Guardiniho, špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v diele Der Gegensatz.
Avšak predčasne sa vrátil do Argentíny, aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v Córdobe.
V roku 1992 bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu disentu v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor voči teológii oslobodenia, či jeho práci ako pomocného biskupa Buenos Aires. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža.
Biskup
upraviťPápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 vymenoval za pomocného biskupa v Buenos Aires, biskupskú vysviacku prijal 27. júla toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires kardinála Antonia Quarracina, ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová „Miserando atque eligendo“ (slov. Poľutovaniahodný, ale vyvolený), ktoré si vzal z homílie svätého Beda Ctihodného o úseku z Matúša 9:9–13: „Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.
Bergoglio bol 3. júla 1997 vymenovaný za arcibiskupa koadjútora s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal 28. februára 1998 po smrti kardinála Quarracina.
Keď v decembri 2011 dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov kánonického práva pápežovi Benediktovi XVI. rezignáciu na funkciu arcibiskupa Buenos Aires. Keďže nemal žiadneho arcibiskupa koadjútora s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu.
Blízkosť chudobným a núdznym
upraviťArcibiskup Bergoglio zakladal nové farnosti a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol pro-life iniciatívy a založil komisiu pre rozvody. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v slumoch, chudobných častiach Buenos Aires. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku „Biskup slumov“.
Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na Zelený štvrtok v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či slumy.
Financie
upraviťNa počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila bankrotu. Keď sa účty zmenili na bežné, donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne.
Gréckokatolíci v Argentíne
upraviťBergoglio bol 6. novembra 1998 vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali preláta svojho obradu.[9][10] Ukrajinský gréckokatolícky väčší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy „sa staral o našu cirkev v Argentíne“ ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v Buenos Aires.
Suspendovaný biskup Podestá
upraviťV roku 2000 bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s Jerónimom Podestáom, bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor Argentínskej revolučnej vojenskej diktatúre roku 1972. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany Vatikánu. V tom istom roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne „si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“ v 70. rokoch 20. storočia počas Špinavej vojny.
Slávenie tridentskej omše
upraviťKeď v roku 2007 pápež Benedikt XVI. vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred druhým vatikánskym koncilom, Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v mimoriadnej forme Rímskeho rítu. Slávila sa raz týždenne.
Predseda argentínskej biskupskej konferencie
upraviťDňa 8. novembra 2005 bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol 11. novembra 2008 znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny a členom liturgickej komisie pre správu svätýň.
Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas Špinavej vojny.
Kardinál
upraviťPri konzistóriu 21. februára 2001 ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom San Roberto Bellarmino, v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu.
Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v Olivos. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám.
Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej Terézie z Lisieux a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou.
Pozície v Rímskej kúrii
upraviťAko kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii:
- Člen Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí
- Člen Kongregácie pre klérus
- Člen Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života
- Člen Pápežskej rady pre rodinu
- Člen komisie pre Latinskú Ameriku
Konkláve 2005
upraviťPo smrti Jána Pavla II. sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri konkláve v roku 2005, ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo Josepha kardinála Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom Benediktom XVI.
Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na rímskeho biskupa. Podľa talianskeho magazínu Limes pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil konkláve. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z Južnej Ameriky. Denník La stampa napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom, až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali.
Pápež
upraviťFrantišek bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti pľúc nemajú veľký vplyv na jeho zdravie. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne respiračné ochorenie, kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku 2007 kvôli zápalu sedacieho nervu.
Ide o prvého pápeža zo Spoločnosti Ježišovej, čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi Svätou Stolicou a jezuitmi sú občas napäté. František je tiež prvý pápež z Amerického svetadielu a tiež prvý z Južnej pologule. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z Európy, predchádzajúci bol Gregor III. zo Sýrie, ktorý zomrel roku 741. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v Európe, je etnicky Európan, keďže jeho rodičia boli imigranti z Talianska.
V konkláve roku 2005 ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom – pápežom Benediktom XVI.
K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako „strohý“ poznamenajúc „jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“. Večer, kedy bol zvolený za pápeža, šiel späť do Domu sv. Marty mikrobusom s ostatnými kardinálmi, hoci si mohol vybrať pápežskú limuzínu. Nasledujúci deň navštívil kardinála Jorgeho María Mejía v nemocnici a zhováral sa s pacientmi a personálom.
Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po konkláve objasnil, prečo si vybral také meno, aké si vybral, citujúc svätého Františka z Assisi ako „muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“ a pápež dodal: „Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“
Okrem rodnej španielčiny sa vie František plynulo dohovoriť aj latinsky (oficiálny jazyk Svätej Stolice), taliansky (oficiálny jazyk Vatikánu a bežne používaný jazyk Svätej Stolice), nemecky, francúzsky, portugalsky, anglicky a rozumie piedmontsky a trochu ženevsky.
František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v Apoštolskom paláci, ale rozhodol sa žiť v Dome svätej Marty, Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu Pia X., ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak František sa aj tak týždenne objavuje v okne Apoštolského paláca pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu napoludnie.
Konkláve
upraviťJorge Mario Bergoglio bol za 266. pápeža Katolíckej cirkvi zvolený 13. marca 2013 o 19:06 SEČ (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno František.[11]
Oznámenie Habemus papam predniesol kardinál protodiakon Jean-Louis Tauran. Kardinál Christoph Schönborn sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že latinskoamerický pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: „Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“
František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od kardinálov sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne Baziliky svätého Petra mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú mozzetu ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný pektorálny kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia.
Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ[12] pred zástupy ľudí na Námestí svätého Petra a z balkóna Baziliky sa im prihovoril a udelil požehnanie Urbi et Orbi. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za „emeritného rímskeho biskupa“ pápeža Benedikta XVI. ako aj za neho samého ako nového „rímskeho biskupa“ .
Františkove prvé verejné slová v úrade boli: „Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať Rímu biskupa. Zdá sa, že moji bratia kardináli ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa Benedikta XVI. Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“ a po spoločnej modlitbe pokračoval: „A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“ Potom udelil pápežské požehnanie Urbi et Orbi a dodal: „Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne Márii, aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“[13]
Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa 19. marca 2013 slávnostnou svätou omšou na Námestí svätého Petra vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého Jozefa, ktorá na ten deň v liturgickom kalendári pripadala.
Meno
upraviťNa svojej prvej audiencii dňa 16. marca 2013 pápež povedal novinárom, že si vybral meno František na počesť svätého Františka z Assisi, pretože tento svätec sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí.
Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, brazílsky kardinál Cláudio Hummes ho objal a pošepkal mu „Nezabudni na chudobných!“ čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého Františka. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému Františkovi z Assisi: „Priniesol do kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“
Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno František. V deň jeho zvolenia Vatikán ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je „František“ , nie „František I.“, teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne poradové čísla panovníka. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol František II. Je to prvý raz od pontifikátu pápeža Landa, že pápež nenesie meno svojho predchodcu.
František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno Hadrián, keďže Hadrián VI. bol reformátorom cirkvi, alebo Klement, aby dorovnal skóre s Klementom XIV., ktorý v roku 1773 rozpustil Spoločnosť Ježišovu (rehoľu jezuitov), ktorej je František členom. Vo februári 2014 sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri konkláve v roku 2005, vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého Jána XXIII. Mal to povedať kardinálovi Francescovi Marchisanovi: „Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“
Rímska kúria
upraviťFrantišek 16. marca 2013 požiadal všetkých vysokopostavených členov Rímskej kúrie, aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval Alfreda Xuereba. Dňa 6. apríla 2013 vymenoval Josého Rodrígueza Carballa do funkcie sekretára Kongregácie pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti a apoštolského života, funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená.
František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu.
Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov Vatikánskej banky.
Rada kardinálov
upraviť28. septembra 2013 zriadil František osemčlennú „Radu kardinálov“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry Rímskej kúrie.[14] Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie.
Prví členovia rady boli:
- Giuseppe Bertello, predseda governorátu Vatikánu
- Francisco Javier Errazuriz Ossa z Čile
- Oswald Gracias z Indie
- Reinhard Marx z Nemecka
- Laurent Monsengwo Pasinya z Konžskej demokratickej republiky
- George Pell z Austrálie
- Seán O'Malley zo Spojených štátov
- Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga z Hondurasu
Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa Marcella Semerara. Stretávať sa s pápežom začali 1. októbra 2013 a riešili vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.[15]
Prvé záležitosti
upraviťV marci 2013, 21 britských katolíckych lordov s členov Dolnej snemovne zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za kňazov vo Veľkej Británii s tým, že by celibát zostal povinný pre biskupov. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí anglikánski kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.[16]
Foaud Twai, latinský patriarcha Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návštevu Jeruzalema. Louis Rafael I., patriarcha Chaldejsko-katolíckej cirkvi pozval Františka na návštevu Iraku, ktorá sa aj v marci 2021 uskutočnila.
Prvá Veľká noc
upraviťNa prvý Zelený štvrtok po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci katolíkmi. Boli uväznení v rímskom zadržiavacom zariadení Casal del Marmo. Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli moslimovia.
Dňa 31. marca 2013 František využil svoju veľkonočnú homíliu na to, aby vyjadril prosbu o mier vo svete, špecificky spomenul Blízky Východ, Afriku a Severnú i Južnú Kóreu. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť životné prostredie. Pápež povedal: „Prosíme zmŕtvychvstalého Krista, ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“ Aj keď Vatikán pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa „aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každodenného jazyka Svätej Stolice“.
Synodálna cirkev
upraviťFrantišek zorganizoval synodu o rodine (2014), o mládeži (2018) a o Cirkvi v Amazónii (2019). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii Episcopalis communio povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila laikom, aby mohli priamo prispievať vstupmi do generálneho sekretariátu synody.
Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi, ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu.
Porada s katolíckymi laikmi
upraviťPrieskum od World Values Survey z februára 2014, ktorý bol citovaný v The Washington Post a Time ukázal ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke interrupcií, antikoncepcie, rozvodov, ordinovania žien a ženatých kňazov.
V rovnakom mesiaci František požiadal farnosti, aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní cirkevnej doktríny v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia.
Linda Woodhead z Lancasterskej univerzity kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv.
Katolícka cirkev v Anglicku a Walese v apríli 2014 odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený Vatikánsky úradník priamo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do októbra toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že laici by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v Nemecku a Rakúsku, zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov.
V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny L'Osservatore Romano, americký kardinál Raymond Leo Burke, známy ako jeden z najhlasnejších konzervatívcov v cirkvi, napísal, že František je proti umelým potratom aj proti manželstvu osôb rovnakého pohlavia. Vatikánsky hovorca Federico Lombardi tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne dogmy týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky.
Inštitút pre náboženské diela
upraviťV prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu Inštitút pre náboženské diela, neformálne známy ako Vatikánska banka, vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na korupciu či pranie špinavých peňazí. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. Promotory Financial Group, spoločnosť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami.
František vymenil štyroch z piatich kardinálov, ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu Benedikta XVI., a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité.
Ekumenizmus a medzináboženský dialóg
upraviťFrantišek pokračuje v tradícii druhého vatikánskeho koncilu propagujúcej ekumenizmus s ďalšími kresťanskými denomináciami a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú bez náboženskej príslušnosti.
Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965).[17][18][19]
František sa ako tretí rímsky biskup v histórii 10. mája 2013 stretol s koptským alexandrijským pápežom Tawadrosom II.[20]
Dňa 15. novembra 2018 izraelský prezident Reuven Rivlin navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu Izrael a židovského národa.[21]
Pápež František sa 12. februára 2016 osobne stretol s pravoslávnym patriarchom Moskvy a celej Rusi Kirillom. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na Kube v Havane, pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do Mexika a návštevy patriarchu Kirilla na Kube. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.[22]
Tituly klerikov
upraviťV januári 2014 František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov monsignor a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, kaplán Jeho Svätosti. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal pápeža, aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul monsignore. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v Rímskej kúrii a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou.
Rok milosrdenstva
upraviťFrantišek vydal v apríli 2015 pápežskú bulu Misericordiae Vultus, ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, a skončil na poslednú nedeľu pred adventom, teda na sviatok Krista Kráľa dňa 20. novembra 2016.
Sväté Brány hlavných Rímskych bazilík sa otvorili a špeciálne „Brány Milosrdenstva“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať odpustky, ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia sviatosti zmierenia, Eucharistie, modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k hriechu. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „Misionári Milosrdenstva“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpustiť len Apoštolská penitenciária.
Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom Misericordia et Misera na 20. november 2016 Svetový deň chudobných.
Sexuálne zneužívanie v Cirkvi
upraviťPápež František 13. septembra 2018 pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP[23][24] ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch 21. – 24. februára 2019.[25]
Čile
upraviťNávšteva pápeža Františka v Čile (15. – 18. január 2018) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.[26][27][28] Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“[29]
Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“ zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.[30][31][32]
Jeden z čilských biskupov sa v sobotu 19. mája 2018 ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.[33][34]
Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.[35] Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,[36] v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.[36][37] Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.[38]
Spojené štáty
upraviťBývalý veľvyslanec Vatikánu v USA arcibiskup Carlo Maria Viganó v otvorenom liste[39][40] obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka, v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov Sodana a Bertoneho) pôsobiacich počas pontifikátov Jána Pavla II. a Benedikta XVI., že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku 2010 McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.[41][42][43]
Pápež František 27. júla 2018 kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.[44][45]
Trest smrti
upraviťKatolícka cirkev 2. augusta 2018 formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší katechizmus pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.[46]
Pandémia COVID-19
upraviťPočas pandémie ochorenia COVID-19 pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na Námestí svätého Petra, aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá Taliansko veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval kňazov, aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v Číne a vzýval Pannu Máriu pod jej titulom Salus Populi Romani, keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí.
Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v Taliansku pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom lockdowne sa snažil „nenechať ľudí samých“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke Domu svätej Marty, ktoré boli vysielané online.[47]
Dňa 20. marca 2020 pápež požiadal Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju, aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy.
Dňa 27. marca 2020 pápež František udelil mimoriadne požehnanie Urbi et Orbi. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v Markovom evanejliu, František opísal situáciu takto: „Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”“
Očkovanie proti ochoreniu COVID-19
upraviťDňa 14. januára 2021 bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež Benedikt XVI. sú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19.[48]
František je presvedčený, že zaočkovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,“ pokračoval: „Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.“[49]
V stredu 18. augusta 2021 bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: „Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“[50][51]
Ďalšie pôsobenie
upraviťSvojou apoštolskou exhortáciou Amoris laetitia vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.[52]
Pápež František počas návštevy Čile 15. januára 2018 uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.[53][54]
Pápež František a francúzsky prezident Emmanuel Macron absolvovali v utorok 26. júna 2018 vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením sv. Martina z Tours – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.[55][56]
Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 Bona Voxa je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.[57]
Celibát
upraviť„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“ uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že „celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.“[58][59]
Postoj ku korupcii
upraviťCitácia z buly Misericordiae vultus:
„ | Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo. | “ |
Postoj k homosexualite
upraviťPápež František o homosexuáloch v roku 2013 povedal: „Kľúčom je, aby cirkev vítala, nevylučovala a preukazovala milosrdenstvo, nie odsudzovanie.“ Dodal: „Ak je človek homosexuál a hľadá Boha a má v sebe dobrosrdečnosť , kto som, aby som súdil?" [61]
František vo februári 2015 povzbudil ľudí na Slovensku, ktorí hlasovali v referende o tom aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok muža a ženy aby „pokračovali v úsilí brániť rodinu - životne dôležitú bunku spoločnosti“.[62]
26. augusta 2018 v lietadle na spiatočnej ceste z Írska do Ríma povedal, že homosexuálni ľudia existovali v celej histórii ľudstva. Povedal tiež, že katolícki rodičia by sa mali rozprávať so svojimi homosexuálnymi deťmi a nemali by byť „zavrhované“ rodinou. [63]
V dokumente Francesco, ktorý vyšiel v októbri 2020, pápež František vyjadril podporu registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Pápež povedal, že "homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. [...] Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto by kvôli tomu nemal byť zahadzovaný alebo nešťastný."[64]
Pápež František v roku 2023 kritizoval zákony, ktoré kriminalizujú homosexualitu a označil ich za „nespravodlivé,“ pričom povedal, že Boh miluje všetky svoje deti také, aké sú, a vyzval katolíckych biskupov, ktorí tieto zákony podporujú, aby prijali LGBT ľudí do cirkvi. „Byť homosexuálom nie je zločin,“ povedal Francis počas rozhovoru pre The Associated Press. [65] [66]
Islam
upraviťPri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne moslimské publikum, aby hľadalo nádej v Koráne.
V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. „Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“
V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium (odseky 252 a 253) František napísal, že „pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“.
Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z islamu. „Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“ Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.[67]
Apoštolské a pastoračné cesty
upraviť-
Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil
-
Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014)
-
Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015)
-
Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015)
-
Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016)
-
Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018)
Kanonizácie
upraviťPápež František doteraz kanonizoval 911 svätých (naposledy 9. októbra 2022):
Katolícka cirkev na Slovensku
upraviťMenovanie nových biskupov a ordinárov
upraviťBeatifikačné procesy
upraviťPápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil Dekréty týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostne vyhlásení za blahoslavených.
Beatifikovaná osoba | Schválenie dekrétu | Beatifikačná slávnosť | Pápežský legát | Spomienka | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Titus Zeman SDB | kňaz, salezián | mučeník za duchovné povolania | 27. február 2017 | 30. september 2017 | Bratislava | kardinál Angelo Amato SDB | 8. január |
Anna Kolesárová | laička | mučeníčka čistoty | 6. marec 2018 | 1. september 2018 | Košice | kardinál Giovanni Angelo Becciu | 20. november |
Ján Havlík | seminarista | mučeník vernosti | 14. december 2023 | 31. august 2024[187] | Šaštín | kardinál Marcello Semeraro | 12. február |
Apoštolská cesta na Slovensko
upraviťPápež František navštívil Slovensko v dňoch 12. až 15. septembra 2021. Trojdňová apoštolská návšteva mala oficiálny a pastoračný charakter.[188] Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová ho pozvala počas jej oficiálnej zahraničnej cesty vo Vatikáne v decembri 2020,[189] pápeža na Slovensko pozvali aj všetci slovenskí katolícki biskupi v mene celej Katolíckej cirkvi na Slovensku.[190] Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu 4. júla 2021.[191]
Pápež František navštívil mestá Bratislava, Košice, Prešov a Šaštín-Stráže. Absolvoval tri masové akcie, z toho ani jednu v hlavnom meste. Stretol sa s predstaviteľmi štátu, s prezidentkou, predsedom parlamentu a premiérom, ale aj s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, členmi Spoločnosti Ježišovej, predstaviteľmi židovskej náboženskej obce, no nezabudol ani na mládež a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku Luník IX.[192]
Dielo
upraviťDokumenty pápeža Františka
upraviťPápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov,[193] tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na stránkach Vatikánu v angličtine, taliančine, španielčine, portugalčine, nemčine, francúzštine, poľštine, rumunčine a arabčine.
Encykliky
upraviť- Lumen fidei – o viere (Svetlo viery; slovenský preklad)[194]
- Laudato si' – o starostlivosti o náš spoločný domov (Buď pochválený; slovenský preklad)[195]
- Fratelli tutti – o bratstve a sociálnom priateľstve (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; slovenský preklad)[196]
- Dilexit nos – o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista (On nás miloval)[197]
Apoštolské exhortácie
upraviť- Evangelii gaudium – o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete (Radosť evanjelia; slovenský preklad)[198]
- Amoris laetitia – o láske v rodine (Radosť z lásky; slovenský preklad)[199]
- Gaudete et exsultate – o povolaní k svätosti v súčasnom svete (Radujte sa a jasajte; slovenský preklad)[200]
- Christis vivit – posynodálna apoštolská exhortácia mladým a Božiemu ľudu (Kristus je živý; slovenský preklad)[201]
Apoštolské koštitúcie
upraviť- Veritatis gaudium – o univerzitách a cirkevných fakultách (Radosť z pravdy; slovenský preklad)
Apoštolské listy
upraviť- Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života (slovenský preklad)
- Mitis Iudex Dominus Iesus – ktorým sa reformujú kánony Kódexu kánonického práva, týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
- Come una madre amorevole – o ochrane detí a zraniteľných dospelých (Ako láskavá matka; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
- Misericordia et misera (Bieda a milosrdenstvo; slovenský preklad)
- Magnum principium – ktorým sa mení kánon 838 Kódexu kánonického práva (Skvelý začiatok; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
- Vos estis lux mundi – o sexuálnom zneužívaní (Vy ste svetlo sveta; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
- Aperuit illis – ktorým sa ustanovuje slávenie Nedele Božieho slova (Otvoril sa im; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
- Admirabile signum – o význame a dôležitosti betlehemských jaslí (Pozoruhodné znamenie; slovenský preklad)
- Scripturae Sacrae affectus – pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. Hieronyma (Láska k Svätému písmu; slovenský preklad)
- Patris corde – pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi (Otcovo srdce; slovenský preklad)
- Spiritus Domini – o modifikácii kánonu 230 § 1 Kódexu kánonického práva, ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám lektorátu a akolytátu. (Pánov Duch; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
- Antiquum Ministerium – o zriadení laického ministéria katechétu (Staré ministérium, vydaný motu proprio)
- Traditionis custodes – o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970 (Strážcovia tradície; vydaný motu proprio, slovenský preklad)
Buly
upraviť- Misericordiae vultus – bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva (Tvár milosrdenstva; slovenský preklad)
Knihy
upraviť- Meditaciones para religiosos, Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2.
- Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2.
- Reflexiones en esperanza, Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992.
- Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0.
- Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9.
- La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1.
- Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0.
- El verdadero poder es el servicio, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6.
- spoluautor s: Abraham Skorka: Sobre el Cielo y la Tierra, Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2
- Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3.
- Mente abierta, corazón creyente, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8.
V slovenčine
upraviť- Otvorená myseľ, veriace srdce, Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8.
- Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita, Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0,
- Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: O nebi a zemi, Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: Sobre el cielo y la tiera.
V češtine
upraviť- Opravdová moc je služba, Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4,
- Zkaženost a hřích, Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, Guarire dalla corruzione
- Promluvy z Argentiny, Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6
Reakcie
upraviťVeľmajster slobodomurárskej lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi 14. marca 2013 napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“[202]
Zástanca teológie oslobodenia Leonardo Boff verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.[203]
Referencie
upraviť- ↑ TÓDA, Mirek; PROKOPČÁK, Tomáš. Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny [online]. SME, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online.
- ↑ Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ [online]. TK KBS, 2013-03-13, [cit. 2013-03-20]. Dostupné online.
- ↑ https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert
- ↑ Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti [online]. SITA, 2020-02-12, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online.
- ↑ Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka [online]. TK KBS, 2013-12-11, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’ [online]. The Washington Post, 2013-12-11, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ RICE-OXLEY, Mark. Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty [online]. Guardian, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ROCCA, Francis X.. Cardinal Jorge Bergoglio: a profile [online]. Catholic Herald, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pope Francis [online]. gcatholic.org, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність [online]. risu.org.ua, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
- ↑ GAZDA, Imrich. Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných [online]. Svet kresťanstva, 2013-03-16, [cit. 2013-03-16]. Dostupné online.
- ↑ DAY, Michael. Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics [online]. The Independent, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Habemus Papam - Prvé slová nového Svätého Otca - Františka [online]. Bratislava: TK KBS, 2013-03-13, [cit. 2021-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení [online]. TK KBS, 2013-09-30, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov [online]. TK KBS, 2013-10-01, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Pope hints at possible ordination of married men [online]. bbc.com, [cit. 2021-07-28]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2013-03-16. Dostupné online [cit. 2017-12-21]. ISSN 1336-1996.
- ↑ Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue' [online]. worldjewishcongress.org, 2013-03-13, [cit. 2017-12-21]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže [online]. Česká televize, 2013-03-13, [cit. 2017-12-21]. Dostupné online.
- ↑ Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom [online]. TK KBS, 2013-05-10, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html
- ↑ Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla [online]. TK KBS, 2016-02-12. Dostupné online.
- ↑ WINFIELD, Nicole. Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy [online]. AP News, 2018-09-13, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ WINFIELD, Nicole. Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation [online]. AP News, 2018-09-14, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ HICKSON, Maike. Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges [online]. Lifesite News, 2018-09-04, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander [online]. Huffington Post, 2018-01-19, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
- ↑ Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims [online]. BBC, 2018-01-19, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ Pope Francis sorry for upsetting abuse victims [online]. BBC, 2018-01-22, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími [online]. tn.nova.cz, 2018-02-06, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-05-18. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-05-18. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-05-20. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-05-21. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- ↑ KURUVILLA, Carol. Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal [online]. huffingtonpost.com, 2018-05-18, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
- ↑ WINFIELD, Nicole; VERGARA, Eva. Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up' [online]. apnews.com, 2018-05-31, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ a b Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops [online]. Catholic News Agency, 2018-04-11, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ TASR. Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-05-31. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- ↑ SITA. Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-07-20. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- ↑ https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf
- ↑ https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia
- ↑ WINFIELD, Nicole. Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims [online]. AP News, 2018-09-28, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ WINFIELD, Nicole. Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it. [online]. AP News, 2018-08-27, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul [online]. AP News, 2018-09-22, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ GAZDA, Imrich. McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2018-08-01. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-720X.
- ↑ TASR. Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-07-28. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
- ↑ ČTK. Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-08-02. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Omše z Domu sv. Marty v dobe karantény boli zážitkom duchovnej blízkosti [online]. vaticannews.va, 2020-05-22, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František i Benedikt XVI. sú už zaočkovaní proti COVIDu-19 [online]. vaticannews.va, 2021-01-14, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online.
- ↑ Pope Francis suggests people have moral obligation to take coronavirus vaccine [online]. ncronline.org, 2021-01-11, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online.
- ↑ Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve [online]. vaticannews.va, 2021-08-18, [cit. 2021-08-18]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Očkovanie proti covidu je činom lásky, povedal pápež. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-08-18. Dostupné online [cit. 2021-08-18]. ISSN 1335-4418.
- ↑ DANIŠKA, Jaroslav. Päť otázok pre pápeža. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2016-11-16. Dostupné online [cit. 2017-04-14]. ISSN 1336-720X.
- ↑ Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust [online]. RT, 2018-01-15, rev. 2018-01-16, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ PULLELLA, Philip. Pope warns world is one step away from nuclear war [online]. Reuters, 2018-01-15, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ TASR. Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-06-26. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR. Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-06-22. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
- ↑ U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis [online]. reuters.com, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
- ↑ https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme
- ↑ https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme
- ↑ MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva [online]. KBS, 2015-04-11, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
- ↑ Pope Francis: Who am I to judge gay people?. BBC News, 2013-07-29. Dostupné online [cit. 2023-08-28]. (po anglicky)
- ↑ Pope Francis Backs Slovakia's Referendum Against Same-Sex Marriage [online]. HuffPost, 2015-02-06, [cit. 2023-10-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ PITOFSKY, Marina. Pope Francis calls on parents to 'never condemn' gay children [online]. USA TODAY, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HOROWITZ, Jason. In Shift for Church, Pope Francis Voices Support for Same-Sex Civil Unions. The New York Times, 2020-10-21. Dostupné online [cit. 2023-10-02]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
- ↑ POVOLEDO, Elisabetta. Pope Francis Says Homosexuality Is Not a Crime. The New York Times, 2023-01-25. Dostupné online [cit. 2023-08-28]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
- ↑ Homosexuality not a crime, Pope Francis says [online]. CNBC, 2023-01-25, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství [online]. krestandnes.cz, 2018-02-01, [cit. 2018-04-02]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň) [online]. TK KBS, 2013-07-28, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj [online]. TK KBS, 2015-04-16, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- ↑ a b Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu [online]. TK KBS, 2015-04-22, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- ↑ Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA [online]. Radio Vaticana, 2015-06-30, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika [online]. TK KBS, 2016-02-12, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online.
- ↑ Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika [online]. TK KBS, 2015-12-14, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
- ↑ Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo [online]. Radio Vaticana, 2017-03-10, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ [online]. Radio Vaticana, 2017-08-21, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
- ↑ ČTK. Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-01-17. Dostupné online [cit. 2018-01-17].
- ↑ Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ [online]. Radio Vaticana, 2017-08-19, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
- ↑ APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to CANADA [online]. www.vatican.va, 2022-06-23, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku [online]. TK KBS, 2014-09-21, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu [online]. TK KBS, 2014-11-25, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Apoštolská cesta pápeža Františka do Marseille v septembri [online]. Vatican News, 2023-07-29, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo [online]. TK KBS, 2015-06-06, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose [online]. TK KBS, 2016-04-16, [cit. 2016-04-16]. Dostupné online.
- ↑ Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016 [online]. TK KBS, 2015-02-03, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- ↑ Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska [online]. TK KBS, 2016-01-25, [cit. 2016-01-26]. Dostupné online.
- ↑ Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska [online]. TK KBS, 2016-10-14, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online.
- ↑ Zverejnili program cesty pápeža na SDM v Portugalsku [online]. Vatican News, 2023-06-06, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 [online]. Vatican News, 2018-05-08, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline [online]. TK KBS, [cit. 2018-03-21]. Dostupné online.
- ↑ Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko [online]. Radio Vaticana, 2018-03-09, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2018-12-13, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2019-01-11, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
- ↑ APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO BUDAPEST, ON THE OCCASION OF THE CONCLUDING HOLY MASS OF THE 52nd INTERNATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS, AND TO SLOVAKIA [online]. www.vatican.va, 2021-07-04, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO CYPRUS AND GREECE [online]. www.vatican.va, 2021-11-13, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO MALTA [online]. www.vatican.va, 2022-02-25, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Budapešti [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Apostolic Journey of the Holy Father to Luxembourg and Belgium (26-29 September 2024) [online]. vatican.va, [cit. 2024-09-30]. Dostupné online.
- ↑ Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa [online]. TK KBS, 2013-07-08, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce [online]. TK KBS, 2013-09-23, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh) [online]. TK KBS, 2013-10-04, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu [online]. Radio Vaticana, 2016-07-04, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna [online]. Vatikánsky rozhlas, 2016-09-20, [cit. 2016-09-28]. Dostupné online.
- ↑ VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO ASSISI FOR THE EVENT “ECONOMY OF FRANCESCO” [online]. www.vatican.va, 2022-07-08, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla [online]. TK KBS, 2014-06-21, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise [online]. TK KBS, 2014-07-05, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta [online]. TK KBS, 2014-07-26, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte [online]. TK KBS, 2014-07-28, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2014-09-13. Dostupné online [cit. 2017-09-10].
- ↑ Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola [online]. TK KBS, 2015-03-21, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- ↑ V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci [online]. TK KBS, 2015-03-27, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu [online]. TK KBS, 2015-03-27, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie [online]. TK KBS, 2016-10-04, [cit. 2016-10-04]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno [online]. TK KBS, 2016-10-15, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení [online]. TK KBS, [cit. 2017-03-01]. Dostupné online.
- ↑ Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov [online]. TK KBS, 2016-10-17, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-24]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo [online]. Bratislava: TK KBS, 2017-12-20, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano [online]. Radio Vaticana, 2018-02-02, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
- ↑ Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari [online]. Vatican News, 2018-06-08, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
- ↑ Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy [online]. Vatican News, 2018-05-28, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
- ↑ Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma [online]. press.vatican.va, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-09-13]. Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-11-28]. Dostupné online.
- ↑ VISIT OF THE HOLY FATHER TO BARI FOR THE MEETING OF REFLECTION AND SPIRITUALITY, “MEDITERRANEAN: FRONTIER OF PEACE” [online]. www.vatican.va, 2020-01-21, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO L’AQUILA [online]. www.vatican.va, 2022-06-04, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO MATERA FOR THE CONCLUSION OF THE 27th NATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS [online]. www.vatican.va, 2022-07-08, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pápež zablahoželá svojej jubilujúcej sesternici v talianskom meste Asti [online]. Vatican News, 2022-10-19, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Visit of the Holy Father Francis to Trieste on the occasion of the 50th Social Week of Italian Catholics (7 July 2024) [online]. vatican.va, [cit. 2024-09-30]. Dostupné online.
- ↑ Visit of the Holy Father to Verona (Saturday, 18 May 2024) [online]. vatican.va, [cit. 2024-09-30]. Dostupné online.
- ↑ Visit of His Holiness Pope Francis to Venice (Sunday, 28 April 2024) [online]. vatican.va, [cit. 2024-09-30]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň) [online]. TK KBS, 2014-05-26, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň) [online]. TK KBS, 2014-08-18, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja [online]. grkatba.sk, 2014-11-30, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny [online]. TK KBS, 2015-01-15, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie [online]. TK KBS, 2015-01-19, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska [online]. TK KBS, 2016-06-24, [cit. 2017-04-25]. Dostupné online.
- ↑ Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu [online]. TK KBS, 2016-04-13, [cit. 2016-04-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš [online]. Radio Vaticana, 2017-08-28, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2018-12-06, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-09-13]. Dostupné online.
- ↑ APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO IRAQ [online]. www.vatican.va, 2021-02-08, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to KAZAKHSTAN [online]. www.vatican.va, 2022-08-02, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to the KINGDOM OF BAHRAIN [online]. www.vatican.va, 2022-10-06, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Svätý Otec v dňoch 31. augusta – 4. septembra pocestuje do Mongolska [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Apostolic Journey to Indonesia, Papua New Guinea, Timor-Leste and Singapore (2-13 September 2024) [online]. vatican.va, [cit. 2024-09-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku [online]. Radio Vaticana, 2015-09-10, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov [online]. Radio Vaticana, 2017-03-18, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-09-13]. Dostupné online.
- ↑ APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO THE DEMOCRATIC REPUBLIC OF THE CONGO AND SOUTH SUDAN (ECUMENICAL PEACE PILGRIMAGE TO SOUTH SUDAN) [online]. www.vatican.va, 2022-12-01, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne [online]. Bratislava: TK KBS, 2013-05-12, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna [online]. Bratislava: TK KBS, 2013-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber [online]. Bratislava: TK KBS, 2013-12-17, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra [online]. Bratislava: TK KBS, 2014-04-03, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny [online]. Bratislava: TK KBS, 2014-04-27, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých [online]. Bratislava: TK KBS, 2014-11-23, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke [online]. Bratislava: TK KBS, 2015-01-14, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky [online]. Bratislava: TK KBS, 2015-05-17, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie [online]. Bratislava: TK KBS, 2015-09-24, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých [online]. Bratislava: TK KBS, 2015-10-18, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú [online]. Bratislava: TK KBS, 2016-06-06, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú [online]. Bratislava: TK KBS, 2016-09-04, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých [online]. Bratislava: TK KBS, 2016-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti [online]. Bratislava: TK KBS, 2017-05-13, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu [online]. Bratislava: TK KBS, 2017-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2019-07-06, [cit. 2019-07-06]. Dostupné online.
- ↑ Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2019-07-01, [cit. 2019-07-06]. Dostupné online.
- ↑ CNA. Pope Francis declares blind 14th-century lay Dominican a saint [online]. catholicnewsagency.com, [cit. 2021-08-02]. Dostupné online.
- ↑ Cirkev dnes dostala desať nových svätých - duchovné podnety z kanonizácie [online]. Vatican News, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Začlenenie a vďačnosť - homília pri svätorečení biskupa Scalabriniho a saleziána Zattiho [online]. Vatican News, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Argentínska „Mama Antula“ bude prvou novou sväticou v roku 2024 [online]. Bratislava: TK KBS, 2024-01-10, [cit. 2024-09-30]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa [online]. TK KBS, 2013-04-19, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
- ↑ Rinunce e nomine, 23.01.2023 [online]. Bolletino, 2023-01-23, [cit. 2023-01-23]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa [online]. TK KBS, 2013-07-11, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik [online]. TK KBS, 2015-03-21, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online.
- ↑ Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande [online]. Radio Vaticana, 2015-09-18, [cit. 2015-11-12]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča [online]. TK KBS, 2016-06-11, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku [online]. TK KBS, 2017-05-01, [cit. 2017-08-29]. Dostupné online.
- ↑ Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda [online]. [Cit. 2018-07-05]. Dostupné online.
- ↑ Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“ [online]. Vatikán: vaticannews.va, 2020-01-20, [cit. 2020-01-21]. Dostupné online.
- ↑ CONT, Communication. Rite of Beatification of the Venerable Servant of God JAN HAVLÍK [online]. Congregation of the Mission, 2024-02-20, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pravda. Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-07-04]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR. Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-12-14. Dostupné online [cit. 2021-07-04]. ISSN 1335-4418.
- ↑ kbs.sk. Pastierske listy KBS [online]. kbs.sk, [cit. 2021-07-17]. Dostupné online.
- ↑ Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska [online]. Bratislava: TK KBS, 2021-07-04, [cit. 2021-07-10]. Dostupné online.
- ↑ Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca [online]. vaticannews.va, 2021-07-21, [cit. 2021-07-21]. Dostupné online.
- ↑ https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek
- ↑ LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere [online]. KBS, 2013-06-26, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
- ↑ LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov [online]. KBS, 2015-05-24, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
- ↑ ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka [online]. TA3, [cit. 2020-10-09]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ „On nás miloval“, pápežova encyklika o Najsvätejšom Srdci Ježišovom - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2024-10-24, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
- ↑ EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete [online]. KBS, 2013-11-24, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
- ↑ Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín [online]. TK KBS, 2016-04-07, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
- ↑ https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate
- ↑ "Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019) [online]. vatican.va, [cit. 2020-01-02]. Dostupné online.
- ↑ Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale" [online]. grandeoriente.it, 2013-03-14, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online.
- ↑ Leonardo Boff: 'This pope will change the church', Deutsche Welle, 2013-07-23
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému František (pápež)
Externé odkazy
upraviť- vatican.va Oficiálna stránka Vatikánu (po anglicky)
- Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu Archivované 2014-08-26 na Wayback Machine (po anglicky)
- CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2013-03-13, [cit. 2013-03-14]. Stránka Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.. (angl.)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov František (papež) na českej Wikipédii a Pope Francis na anglickej Wikipédii.
Predchodca: Benedikt XVI. |
Pápež František (zoznam) |
Nástupca: – |