Vagaršapat
| Vagaršapat | |||
| Ečmiadzin | |||
| mesto | |||
 Pamiatky vo Vagaršapate
| |||
|
|||
| Štát |  Arménsko
| ||
|---|---|---|---|
| Provincia | Armavir | ||
| Nadmorská výška | 853 m n. m. | ||
| Súradnice | 40°10′22″S 44°17′33″V / 40,172778°S 44,2925°V | ||
| Rozloha | 40 km² (4 000 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 46 200 (2019) [1] | ||
| Hustota | 1 155 obyv./km² | ||
| Tel. predvoľba | 0231 | ||
  Vagaršapat na mape Arménska.
| |||
| Wikimedia Commons: Vagharshapat | |||
| Webová stránka: ejmiatsin.am | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
.jpg)
Vagaršapat (armén. Վաղարշապատ, v rokoch 1945 – 1995 oficiálne[1] Ečmiadzin (armén. Էջմիածին) je mesto v Arménsku. Nachádza sa 20 kilometrov západne od arménskeho hlavného mesta Jerevanu. V meste sídli katolikos Arménskej apoštolskej cirkvi,[2] ktorému sú podriadené všetky arménske biskupstvá a patriarcháty.[3] Vagaršapat je centrom bohatej oblasti ovocných sadov a viníc. Sídli v ňom taktiež potravinársky priemysel. Významná je produkcia vína a konzervovaných potravín. Vyrábajú sa v ňom aj plasty.[2]
Dejiny mesta siahajú až do 7. storočia pred Kristom, keď bolo mesto známe ako Vardgesavan.[2] Okolo roku 140 bolo mesto za vlády arménskeho panovníka Vologaisa I. premenované na Vagaršapat. Známe bolo aj ako Kainopolis. Neskôr sa za vlády kráľa Sohaema[4] stalo hlavným mestom Veľkého Arménska a významným kresťanským centrom a sídlom arménskeho katolika. V roku 344 status hlavného mesta stratilo a o vyše storočie neskôr v roku 453 z mesta odišiel aj arménsky patriarcha. Do mesta sa patriarchovia vrátili až v roku 1441 počas katolikátu Kiraka.[2]
V meste sa nachádza veľký počet historických pamiatok. Začiatok výstavby miestnej katedrály je datovaný do začiatku 4. storočia, čo z nej robí jednu z najstarších na svete. Podľa legendy ju mal založiť svätý Gregor Lusavorič, ktorý do Arménska priniesol kresťanstvo. Lokalita má aj rad ďalších pamiatok, najmä kostolov,[1][2] ktoré sú významnými pútnickými miestami.[5]
Ečmiadzinská katedrála a niektoré ďalšie chrámy v meste spolu s neďalekými archeologickými pozostatkami sú od roku 2000 zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Ejmiatsin In:EVERETT-HEATH, John. The Concise Dictionary of World Place-Names. 4th ed. Oxford : Oxford University Press, 2018. Dostupné online. ISBN 978-0-19-256243-2. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f Ejmiatsin In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Arménska apoštolská cirkev In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-30]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ BURCHARD, Brentjes. Arménie, tři tisíce let dějin a kultury. Preklad Milada Kouřimská. Praha : Vyšehrad, 1976. S. 174 – 176.
- ↑ Vagharshapat In: Ancient History Encyclopedia [online]. [Cit. 2020-11-30]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vagaršapat
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |