Thetis (mytológia)

Thetis (iné názvy: Thetida, Tetis, Tetida, gr. Θέτις - Thetis, lat. Thetis, po etrusky Thethis) je grécka morská bohyňa - nymfa.

V gréckej mytológii sa bohyňa Thetis väčšinou spája s príbehom o Trójskej vojne - Iliada.

Podľa legendy o Prometeovi, Prometea vyslobodil Herakles, no iné zdroje uvádzajú,že ho vyslobodil Zeus, keď ho nakoniec prinútil, aby mu povedal tajomstvo. Tajomstvo sa týkalo morskej nymfy Thetis, o ktorú mal záujem aj Zeus. Diovi však netrvalo dlho, aby sa vzdal záujmu o Thetis, pretože tajomstvo, ktoré mu Promteus povedal hovorilo, že syn, ktorého bude mať Thetis, prevýši svojho otca veľkosťou a slávou. Zeus sa preto rozhodol, že otcom nebude on, ale nejaký smrteľník. Bol to fthíjsky kráľ Péleus.

Péleovi sa Thetis zapáčila a tak si ju chcel vziať za ženu. Thetis sa spočiatku bránila, premieňala sa na všelijaké hrozné stvorenia - hady, draky alebo aj oheň, ale napokon neodolala a s Péleom mala syna, ktorého pomenovala Achilles. Proroctvo sa splnilo. Achilles bol najodvážnejší, najsilnejší a najkrajší zo všetkých bojovníkov v Trójskej vojne.

Ako bohyňa

Väčšina zachovaných materiálov o Thetis sa týka jej úlohy ako Achillovej matky, ale existujú dôkazy, že ako morská bohyňa zohrávala v náboženských predstavách a praktikách archaického Grécka ústrednú úlohu. Predmoderná etymológia jej mena, z tithemi (τίθημι), „ustanoviť, založiť", naznačuje, že klasickí Gréci vnímali jej skorú úlohu vo formovaní miest. Walter Burkert považuje jej meno za transformovaný dubletný názov Téthys.^[1]

Po Achillovej smrti sa Thetis nemusí obracať na Dia so žiadosťou o nesmrteľnosť pre svojho syna, keďže títo dvaja majú medzi sebou dohodu (vďaka tomu, že mu Thetis pomohla v spore s tromi ďalšími olympionikmi), a prináša ho na Hadí ostrov Leuke v Čiernom mori, alternatívne Elysium, kde prekročil smrť a kde Achillov kult pretrval až do historických čias.^[2]

Mytológia

Thetis a ostatné božstvá

Pseudo-Apollodorova Bibliotheka tvrdí, že o Thetis sa uchádzali Zeus aj Poseidón, ale vydala sa za smrteľníka Pelea, pretože existovala obava z proroctva Themis^[3], že jej syn sa stane väčším ako jeho otec. Ukazuje sa teda ako postava s kozmickými schopnosťami, celkom schopná narušiť božský poriadok.^[4]

Keď bol Héfaistos zhodený z Olympu, či už ho vyhnala Héra pre jeho chromosť, alebo ho vyhnal Zeus za to, že sa postavil na stranu Héry, oceánidka Eurynomé a nereidka Thetis ho chytili a dovolili mu zostať na sopečnom ostrove Lemnos, zatiaľ čo on pre nich pracoval ako kováč, „pracoval tam v dutine jaskyne a prúd Ókeana okolo nás večne pokračoval so svojou penou a šumením" (Iliada 18.369).

Thetis nie je úspešná vo svojej úlohe ochraňovať a vychovávať hrdinu (téma kourotrophos), ale jej úlohu pri vypomáhaní Homér dôrazne opakuje. Diomédes spomína, že keď Lykurgos s pomocou olympionikov vyhnal Dionýza, uchýlil sa s Thetis do Erytrejského mora na lôžko z morských rias (6.123 a nasl.). Tieto správy spájajú Thetis s „božskou minulosťou, nezapojenou do ľudských udalostí, s úrovňou božskej nezraniteľnosti, ktorá je na olympské pomery mimoriadna. Tam, kde sa v rámci Iliady v konečnom dôsledku obraciame o ochranu na Dia, tu báseň akoby poukazovala na alternatívnu štruktúru vesmírnych vzťahov."^[5]

Kedysi sa Thetis a Médeia v Tesálii hádali o to, ktorá je krajšia; za sudcu určili Kréťana Idomenea, ktorý priznal víťazstvo Thetis. Médeia v hneve nazvala všetkých Kréťanov klamármi a prekliala ich, aby nikdy nehovorili pravdu.^[6]

Manželstvo s Peleom

Zeus dostal proroctvo, že Thetidin syn sa stane väčším ako jeho otec, keďže Zeus zosadil svojho otca z trónu, aby viedol nasledujúci panteón. Aby jej zabezpečil smrteľného otca pre prípadného potomka, Zeus a jeho brat Poseidón sa dohodli, že sa vydá za človeka, Pélea, syna Eaka, ale ona ho odmietla.

Próteus, dávny boh mora, poradil Peleovi, aby našiel morskú nymfu, keď spí, a pevne ju zviazal, aby nemohla utiecť zmenou podoby. Ona naozaj menila podoby, stala sa plameňom, vodou, zúrivou levicou a hadom.^[7] Napokon súhlasila, že sa zaňho vydá. Thetis je teda matkou jeho syna Achilla, ktorý sa stal kráľom Myrmidónov.

Podľa klasickej mytológie sa svadba Thetis a Pelea konala na vrchu Pelion pred Cheirónovou jaskyňou za účasti bohov. Tam sa konala svadobná hostina. Apolón hral na lýre a múzy spievali, tvrdil Pindaros. Na svadbe dal kentaur Peleovi jaseňovú kopiju, ktorú vyleštila Aténa a ktorej čepeľ vykoval Héfaistos. Zatiaľ čo olympské bohyne mu priniesli dary: od Afrodity misku s vyrazeným Erosom, od Héry chlamys, od Atény flautu. Jeho svokor Nereus ho obdaroval košíkom soli nazývanej „božská", ktorá má neodolateľnú silu proti prejedaniu, chuti do jedla a tráveniu, čo vysvetľuje výraz „...nasypala božskú soľ". Zeus potom obdaroval novomanželov krídlami Arké, ktoré neskôr Thetis darovala svojmu synovi Achillovi. Okrem toho boh mora Poseidón daroval Peleovi nesmrteľné kone Baliusa a Xantha.^[8] Eris, bohyňa sváru, však nebola pozvaná, napriek tomu bola prítomná a hodila medzi bohyne zlaté jablko, ktoré malo byť udelené len „tej najkrajšej". Podľa väčšiny výkladov bolo toto ocenenie udelené počas Paridovho súdu a nakoniec bolo príčinou trójskej vojny.

Ako sa uvádza v Argonautike, ktorú napísal helenistický básnik Apollónius z Rodosu, Thetis v snahe urobiť svojho syna Achilla nesmrteľným v noci spaľovala jeho smrteľnosť v ohni a cez deň pomazávala dieťa ambróziou. Keď ju Peleus pristihol, ako dieťa spaľuje, vydal zo seba výkrik.

Niektoré mýty hovoria o tom, že Thetis kvôli tomu, že ju vyrušil Peleus, neurobila svojho syna fyzicky nezraniteľným. Jeho päta, ktorú sa chystala páliť, keď ju manžel zastavil, nebola chránená. Podobný mýtus o zvečnení dieťaťa v ohni vidíme v prípade Démétér a nemluvňaťa Demofóna. Vo variante mýtu, ktorý sa po prvýkrát uvádza v Achilleidovi, nedokončenom epose, ktorý v rokoch 94 – 95 napísal rímsky básnik Statius, sa Thetis pokúsila urobiť Achilla nezraniteľným tým, že ho ponorila do rieky Styx (jednej z piatich riek, ktoré pretekajú Hádom, ríšou mŕtvych). Päta, za ktorú ho držala, sa však vody Styxu nedotkla a nedokázala ho ochrániť.

Peleus dal chlapca na výchovu Cheirónovi. Proroctvo hovorilo, že Thetidin syn bude mať buď dlhý, ale nudný život, alebo slávny, ale krátky. Keď vypukla trójska vojna, Thetis bola znepokojená a ukryla Achilla v prestrojení za dievča na dvore Lykoméda, kráľa Skýrosu. Achilles bol už vtedy preslávený svojou rýchlosťou a obratnosťou v boji. Kalchas, Agamemnónov kňaz, prorokoval, že v ich radoch je potrebný veľký vojak. Agamemnón následne poslal Odysea, aby sa pokúsil nájsť Achilla. Skáros sa nachádzal pomerne blízko Achillovho domova a Lykomédes bol aj známy Thetidin priateľ, takže to bolo jedno z prvých miest, ktoré Odyseus hľadal. Keď zistil, že jedno z dievčat na dvore nie je dievča, vymyslel plán. Vyhlásil poplach, že na nich útočia, a Odyseus vedel, že mladý Achilles inštinktívne pobeží po zbrane a zbroj, čím sa odhalí. Keď Thetis videla, že svojmu synovi už nemôže zabrániť v uskutočnení jeho osudu, dala potom Héfaistovi vyrobiť štít a brnenie.

Iliada a trójska vojna

Thetis zohrala kľúčovú úlohu v udalostiach trójskej vojny. Okrem toho, že Paridov súd, ktorý v podstate odštartoval vojnu, sa odohral na jej svadbe, Thetis ovplyvnila aj konanie olympionikov a svojho syna Achilla.

Deväť rokov po začiatku trójskej vojny sa Homérova Iliada začína sporom Agamemnóna (kráľa Mykén a veliteľa Achájcov) a Achilla (syna Thetis) o Briseis, ženu vydatú za Mynesa (syna lyrneského kráľa). Achilles ju uniesol a zotročil. Po počiatočnom odmietnutí Achilles ustúpi a dá Briseis Agamemnónovi. Achilles však pociťuje neúctu za to, že musel ju vydať, a modlí sa k Thetis, svojej matke, aby mu vrátila stratenú česť.^[9] Tá nalieha na Achilla, aby počkal, kým sa porozpráva s Diom, a opäť sa zapojil do boja, a Achilles poslúchne. Keď sa konečne rozpráva s Diom, Thetis ho presvedčí, aby urobil, čo mu prikáže, a on svoj súhlas s ňou spečatí sklonením hlavy, čo je najsilnejšia prísaha, akú môže zložiť.

Po smrti Patrokla, ktorý v boji nosil Achillovu zbroj, prichádza Thetis za Achillom, aby ho utešila v jeho zármutku. Prisľúbi mu, že sa k nemu vráti s brnením, ktoré ukoval kováč bohov Hefaistos, a povie mu, aby sa nevyzbrojoval do boja, kým ju neuvidí vracať sa. Kým je Thetis preč, Achilla navštívi Iris, posol bohov, ktorého poslala Héra, a povie mu, aby sa opäť zapojil do boja. On to však odmietne s odvolaním sa na matkine slová a sľub, ktorý jej dal, že počká na jej návrat. Thetis sa medzitým rozpráva s Héfaistom a prosí ho, aby Achillovi vyrobil brnenie, čo aj urobí. Najprv pre Achilla zhotoví nádherný štít, a keď ho dokončí, vyrobí aj náprsný pancier, prilbu a chrániče. Keď sa Thetis vráti k Achillovi, aby mu odovzdala novú zbroj, nájde ho ešte stále rozrušeného kvôli Patrocklovi. Achilles sa obáva, že kým bude bojovať s Trójanmi, Patroklosovo telo sa rozpadne a zhnije. Thetis ho však upokojí a vloží Patroklovi do nosa ambróziu a nektár, aby jeho telo ochránila pred rozkladom.^[10]

Po tom, čo Achilles pomocou svojej novej zbroje porazí v boji Hektora, ponechá si Hektorovo telo, aby ho zohavil a ponížil. Po deviatich dňoch však bohovia zavolajú Thetis na Olymp a povedia jej, že musí ísť za Achillom a odovzdať mu správu, že bohovia sa hnevajú, že Hektorovo telo nevrátil. Urobí, čo jej prikážu, a presvedčí Achilla, aby telo vrátil za výkupné, čím sa vyhne hnevu bohov.^[11]

Referencie

↑ Burkert, The Orientalizing Revolution: Near Eastern Influence on Greek Culture in the Early Archaic Age, 1993, S. 92-93
↑ Erwin Rohde, Seelen Unsterblickkeitsglaube der Grieche (1898) 3:371, noted by Slatkin 1986:4note.
↑ Pindaros, Eighth Isthmian Ode.
↑ Slatkin 1986: 12
↑ Slatkin 1986:10
↑ Ptolemaeus Chennus, New History Book 5, as epitomized by Patriarch Photius in Myriobiblon 190.36
↑ Ovidius: Metamorphoses xi, 221ff.
↑ Photius, Bibliotheca 190.46.
↑ Lattimore, Richmond (2011). The Iliad of Homer. Chicago, IL: University Of Chicago Press. pp. 59–70. ISBN 978-0226470498.
↑ Introduction, Homer ; translated by Robert Fagles; Knox, notes by Bernard (2001). The Iliad ([Repr. with revisions]. ed.). New York, N.Y.: Penguin Books. S. 489. ISBN 0140275363.
↑ Introduction, Homer ; translated by Robert Fagles; Knox, notes by Bernard (2001). The Iliad ([Repr. with revisions]. ed.). New York, N.Y.: Penguin Books. S. 592. ISBN 0140275363.

Pozri aj

Zoznam postáv gréckej mytológie

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thetis (mytológia)

Externé odkazy

[1] Burkert, The Orientalizing Revolution: Near Eastern Influence on Greek Culture in the Early Archaic Age, 1993, S. 92-93

[2] Erwin Rohde, Seelen Unsterblickkeitsglaube der Grieche (1898) 3:371, noted by Slatkin 1986:4note.

[3] Pindaros, Eighth Isthmian Ode.

[4] Slatkin 1986: 12

[5] Slatkin 1986:10

[6] Ptolemaeus Chennus, New History Book 5, as epitomized by Patriarch Photius in Myriobiblon 190.36

[7] Ovidius: Metamorphoses xi, 221ff.

[8] Photius, Bibliotheca 190.46.

[9] Lattimore, Richmond (2011). The Iliad of Homer. Chicago, IL: University Of Chicago Press. pp. 59–70. ISBN 978-0226470498.

[10] Introduction, Homer ; translated by Robert Fagles; Knox, notes by Bernard (2001). The Iliad ([Repr. with revisions]. ed.). New York, N.Y.: Penguin Books. S. 489. ISBN 0140275363.

[11] Introduction, Homer ; translated by Robert Fagles; Knox, notes by Bernard (2001). The Iliad ([Repr. with revisions]. ed.). New York, N.Y.: Penguin Books. S. 592. ISBN 0140275363.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]