Pula
O obci v Maďarsku pozri Pula (Maďarsko).| Pula | |||
| mesto | |||
 Letecký pohľad na mesto
| |||
|
|||
| Oficiálny názov: Pula | |||
| Štát |  Chorvátsko
| ||
|---|---|---|---|
| Región | Istrijská župa | ||
| Nadmorská výška | 0 m n. m. | ||
| Súradnice | 44°52′01″S 13°50′50″V / 44,86694°S 13,84722°V | ||
| Rozloha | 51,65 km² (5 165 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 57 640 (2011) | ||
| Hustota | 1 115,97 obyv./km² | ||
| starosta | Boris Miletić (IDS/DDI) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 52100 | ||
| Predvoľba tel. čísel | (+385) 052 | ||
| EČV | PU | ||
  | |||
| Wikimedia Commons: Pula | |||
| Webová stránka: http://www.pula.hr/ | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Pula (tal. Pola) je mesto a prístav v Chorvátsku na západe krajiny, na juhu polostrova Istria. Leží na pobreží Benátskeho zálivu.
Má rozlohu 51,65 km² a žije tu 57 640 obyvateľov (2011).[1] Je to najväčšie mesto na polostrove Istria i v celej Istrijskej župe.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Trvalé osídlenie na tomto mieste existuje už niekoľko desiatok storočí. Ako prví sa tu usadil ilýrsky kmeň Histriov, podľa ktorých dostal meno Istrijský polostrov. V 1. storočí pred Kr. tu Rimania založili kolóniu s názvom Colonia Pietas Iulia Pola.[2] Z tohto obdobia pochádza mnoho pamiatok, ktoré sú dnes hojne navštevované turistami – napr. amfiteáter, Herkulova brána alebo Víťazný oblúk rodiny Sergiovcov.
Po páde Rímskej ríše sa v meste vystriedali Vizigóti, Frankovia i Benátčania.[3] Prví Slovania sem prišli v 7. storočí. V stredoveku sa o Pule zmieňuje Dante Alighieri. V roku 1813 sa mesto dostalo pod vládu Rakúsko-Uhorska a stalo sa jedným s najvýznamnejších rakúskych prístavov a okolie bolo ustanovené ako provincia Küstenland (pobrežie). Po páde monarchie sa mesto dostalo pod správu Talianska a zotrvalo po ňou až do konca druhej svetovej vojny, keď bola Pula pričlenená k Juhoslávii. V tom čase žilo v meste približne 90 % obyvateľov talianskej národnosti. Skutočnosť, že sa stala súčasťou komunistického federálneho štátu viedlo k emigrácii taliansky hovoriacieho obyvateľstva.[4]
Od roku 1991 je Pula súčasťou nezávislého Chorvátska.
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]Pula je najväčším mestom Istrijskej župy a v metropolitnej oblasti (s predmestiami) je domovom pre zhruba 90 000 ľudí. Podľa sčítania z roku 2011 žilo v samotnom meste Pula 57 460 osôb. Hustota obyvateľstva je 1 093 osôb/km2, čo predstavuje piate najhustejšie osídlené miest v Chorvátsku.[1] Rast počtu obyvateľov mesta má v Pule negatívnu tendenciu.
V roku 2011 sa 70,14 % obyvateľov hlásilo k chorvátskej národnosti, 6% k srbskej, 4,5% k talianskej a 3,5% k bosnianskej, 0,96% k slovinskej.[1]
Väčšina obyvateľov Puly (37 038 ľudí alebo 64,46 percenta obyvateľstva) sa hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu.
Vzdelávanie a výskum
[upraviť | upraviť zdroj]V Pule je 12 základných škôl,[5] 11 stredných škôl[6] a Univerzita Juraja Dobrilu. Jedna zo základných škôl a jedna zo stredných škôl vyučuje v talianskom jazyku.
Počas rakúskej nadvlády (1815–1918) bola Pula dôležitým centrom astronomického výskumu. Od roku 1853 bola Pula hlavnou základňou rakúskeho námorníctva.[7] Potreba navigačných zdrojov námorníctva viedla úrady k založeniu hydrografického inštitútu rakúsko-uhorského námorníctva v roku 1871 v budove na Monte Zaro.[8]
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Čabar, Chorvátsko, 1974
Graz, Rakúsko, 1972
Hekinan, Japonsko, 2007
Imola, Taliansko, 1972
Kranj, Slovinsko
Trier, Nemecko, 1971- Varaždin, Chorvátsko, 1979
- Verona, Taliansko, 1982
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Državni zavod za statistiku Republike Hrvatske [online]. web.dzs.hr, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online.
- ↑ BORŠIĆ, Luka; DŽINO, Danijel; ROSSI, Irena Radić. Liburnians and Illyrian Lembs: Iron Age Ships of the Eastern Adriatic. [s.l.] : Archaeopress Publishing Ltd, 2021. 226 s. ISBN 978-1-78969-916-6. S. 29.
- ↑ Pula - Istrapedia [online]. istrapedia.hr, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
- ↑ AHONEN, Pertti; CORNI, Gustavo; KOCHANOWSKI, Jerzy; SCHULZE, Rainer; STARK, Tamás, STELZL-MARX, Barbara People on the Move (Forced Population Movements in Europe in the Second World War and its Aftermath). [s.l.] : Routledge, 2020. 256 s. ISBN 978-1-00-032543-0.
- ↑ Osnovne škole [online]. pula.hr, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2017-09-15 z originálu.
- ↑ Srednje škole [online]. pula.hr, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2017-04-29 z originálu.
- ↑ KRAJNIK, Damir. Future Development of Former Pula Naval Fortress [online]. academia.edu, 2020-01-01, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online.
- ↑ Pula [online]. istrapedia.hr, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2017-07-29 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pula
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pula na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Chorvátska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |