Geometrická postupnosť
Geometrická postupnosť je postupnosť nenulových čísel (väčšinou reálnych alebo komplexných), pričom hodnota n-tého člena sa rovná q-násobku predchádzajúceho člena. Číslo q, nazývajúce sa kvocient, môžeme určiť pomerom dvoch za sebou idúcich členov postupnosti. Vo všeobecnosti je geometrická postupnosť tvorená q-násobkami nenulového čísla a:
Ľubovoľný n-tý člen tejto postupnosti môžeme určiť nasledovne (ak označíme ):
Nekonečný súčet členov geometrickej postupnosti sa nazýva geometrický rad, ktorý v prípade absolútnej hodnoty kvocientu menšej ako 1 konverguje rovnomerne a absolútne,[3] platí pritom
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Uvažujme geometrickú postupnosť s nenulovým počiatočným členom a takým kvocientom , ktorý nie je rovný nule ani jednotke. Potom pre ľubovoľný n-tý člen (kde n je prirodzené číslo alebo nula), ktorý vo všeobecnosti môže byť komplexným číslom, platí:
- pre
- pre
Dôkaz
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá vlastnosť je len definícia geometrickej postupnosti. Pri dôkazoch ostatných vlastností budeme využívať dôkaz matematickou indukciou.
Dôkaz druhej vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Dokážme druhú vlastnosť pomocou matematickej indukcie. Pre platí
Vezmime ďalej a predpokladajme, že tvrdenie pre platí, potom
čo sme chceli ukázať.
Dôkaz tretej vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pri dôkaze tretej vlastnosti postupujeme obdobne. Vezmime ľubovoľné, ale fixné prirodzené číslo. Potom pre máme
Pre za predpokladu pravdivosti pre máme
Dôkaz štvrtej vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]V súlade s dôkazom matematickou indukciou ukážeme najprv platnosť pre :
Vezmime teraz a predpokladajme platnosť pre :
Dôkaz piatej vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Položme , tvrdenie je potom triviálne pravdivé. Nech teraz tvrdenie pre platí a dokážme pravdivosť pre :
Geometrický rad
[upraviť | upraviť zdroj]Definícia a konvergencia geometrického radu[3]
[upraviť | upraviť zdroj]Nech máme postupnosť čiastkových súčtov geometrickej postupnosti s kvocientom takým, že , pričom. Vo všeobecnosti považujme členy postupnosti a kvocient za komplexné čísla. Potom platí, že postupnosť je konvergentná a navyše
Túto limitu nazývame geometrickým radom. Platí teda
Dôkaz konvergencie
[upraviť | upraviť zdroj]Čiastkový súčet môžeme na základe piatej vlastnosti z predchádzajúcej časti napísať ako
Vypočítajme limitu čiastkových súčtov
nakoľko platí pre komplexné s absolútnou hodnotou menšou ako 1.
Rovnomerná a absolútna konvergencia geometrického radu[4]
[upraviť | upraviť zdroj]Nech je geometrický rad s kvocientom , pričom a nech všetky uvažované čísla sú komplexné. Potom rad konverguje absolútne na otvorenom kruhu v Gaussovej komplexnej rovine s polomerom 1 a rovnomerne vzhľadom na na každom uzavretom kruhu s polomerom menším ako .
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ K. M. DELVENTHAL, A. KISSNER, M. KULICK. Kompendium matematiky. Banská Bystrica: Compact Verlag, 2004, [cit. 2004-05-21]. ISBN 80-242-1227-7.
- ↑ J. FECENKO - Ľ. PINDA. Matematika 1. Bratislava: Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 2006, [cit. 2006-05-21]. ISBN 80-8078-091-9.
- ↑ a b CUMMINGS, Jay. Real Analysis. 2. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2019. ISBN 978-1077254541.
- ↑ ШАБАТ, Б. В.. ВВЕДЕНИЕ В КОМПЛЕКСНЫЙ АНАЛИЗ. [s.l.] : [s.n.].