Cisterciánsky rád
Cisterciánsky rád | |
znak Cisterciánského rádu | |
Základné informácie | |
---|---|
Latinský názov | Ordo Cisterciensis |
Krátky názov | OCist alebo SOCist |
Motto | Ora et labora (Modli sa a pracuj) Cistercium mater nostra (Cîteaux matka naša) |
Patrón | svätý Róbert z Molesme svätý Bernard svätý Benedikt |
Vznik | 1098 |
Typ | mnišský rád |
Zakladateľ | svätý Róbert z Molesme svätý Štefan Harding svätá Humbelína svätý Alberich |
Sídlo |
|
Generálny predstavený | Mauro Giorgio Giuseppe Lepori |
Celkový počet členov | približne 1823 |
Odev | Biely habit s tunikou, opaskom a čiernym škapuliarom |
Ďalšie informácie | |
Wikimedia Commons | Cisterciánsky rád |
Webová stránka | http://www.ocist.org/ocist/en/ |
Cisterciánsky rád (lat. Ordo Cisterciensis, OCist., iné názvy: Cisterciátsky rád, cisterciáni, cisterciti, bernardíni; mužský príslušník sa volá cistercián alebo cistercita alebo bernardín, ženská príslušníčka cisterciánka alebo cistercitka) je mníšsky rád, ktorý má pôvod v reformnom hnutí v benediktínskom ráde na severe Francúzska.
Cisterciánsky rád je kontemplatívnym rádom, ktorý sa riadi regulou sv. Benedikta podľa hesla Ora et labora (modli sa a pracuj). V ich živote má prvé miesto chórová modlitba, duchovné čítanie a rozjímavá modlitba. Druhou ich činnosťou je ručná práca.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Zakladateľom cisterciánskeho rádu je sv. Róbert, opát benediktínskeho kláštora v Molesme, ktorý s niekoľkými mníchmi odišiel do Saint-Nicolas-lès-Cîteaux (lat. Cistercium) pri Dijone, kde založili nový kláštor, kde chceli obnoviť mníšstvo podľa reguly sv. Benedikta. Jeho nástupca opát sv. Alberich dostal od pápeža ochranný list pre reformné hnutie. Mníchov však trápili ekonomické ťažkosti. Výrazný zlom nastal, keď do rádu vstúpil sv. Bernard de Fontaine so svojou družinou a stal sa veľkým šíriteľom rádu. Čoskoro boli založené ďalšie kláštory vo Francúzsku a potom aj v iných krajinách. Opát Štefan Harding dotvoril pravidlá rádu pre organizáciu života cisterciánov - Charta caritatis - Zákon lásky.
Najväčší rozvoj zaznamenal rád v 13. a 14. storočí. Potom však kvôli vonkajším okolnostiam strácal na význame. Od r. 1892 vytvorila rádová kongregácia s centrom v La Trappe vlastný rád ("Reformovaní cisterciáni" - trapisti).
Prvý kláštor cisterciánok inšpirovaných mužskými kláštormi vznikol v Tartu pri Dijone a jeho počiatky siahajú do 20. rokov 12. storočia. V roku 1225 pre nich opát Štefan Harding vytvoril vlastné konštitúcie. Za ich zakladateľku sa považuje sv. Humbelína, rodná sestra sv. Bernarda.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- "Řád cisterciáků." In: ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 40-43 s. EDICE ENCYKLOPEDIE. ISBN 80-7192-222-6
- "Řád sester cisterciaček." In: ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 131-135 s. EDICE ENCYKLOPEDIE. ISBN 80-7192-222-6