Splachovací záchod

Splachovací záchod (iné názvy: water-closet, WC, hovorovo klozet, vecko, vécko; angl. water-closet) je záchod, ktorý odvádza odpadové produkty použitím vody a odvedením do kanalizácie. Voda je použitá aj ako hygienická bariéra medzi kanalizačnou rúrou a používateľom.

Dejiny vynálezu

Ako mnohé iné vynálezy, aj splachovací záchod nebol objavený naraz, ale je výsledkom dlhodobého vývoja. Preto nasledujúci zoznam obsahuje mnoho mien tvorcov, ktorí významne prispeli k vynálezu.

Starovek: existujú zmienky o splachovacích záchodoch, domácich aj verejných, z mnohých starovekých civilizácií po svete od 25. storočia pred Kr. S koncom rímskej ríše bola táto technológie zabudnutá.
1596: Sir John Harington vynašiel 'The Ajax', splachovací záchod pre Alžbetu I. (Anglicko). Jeho dizajn sa v Anglicku neujal, ale vo Francúzsku bol prijatý pod menom Angrez. Dizajn mal splachovací ventil vypúšťajúci vodu z nádrže a splachovací dizajn na vyprázdnenie misy.
1738: splachovací záchod ventilového typu vynašiel J. F. Brondel.
1775: Alexander Cummings vynašiel vodný uzáver („S-trap“ – britský patent číslo 814), používaný dodnes, ktorý využíva stojacu vodu na uzavretie výpustu misy, zabraňujúci úniku zapáchajúceho vzduchu z kanalizácie. Jeho návrh mal posuvný ventil vo výpuste misy nad vodným uzáverom.
1777: Samuel Prosser vynašiel a patentoval 'piestový klozet'.
1778: Joseph Bramah vynašiel visiaci ventil alebo 'otočný ventil', ktorý uzavieral dno misy a plávajúci ventilový systém pre splachovaciu nádrž. Jeho dizajn bol použitý najviac na lodiach.
1819: Albert Giblin dostal britský patent 4990 na „Tichý bezventilový obmedzovač vodného odpadu“ – sifónový odtokový systém (sifón = vodný uzáver).
1852: J. G. Jennings vynašiel splachovací dizajn s plytkou misou vyprázdňujúci sa do vodného uzáveru v tvare S.
1857: prvý americký patent toalety – piestový (plunžrový) klozet.
1880s: Thomas Crapper založil kanalizačnú firmu, ktorá budovala splachovacie záchody podľa Giblinovho dizajnu. Keď firma dostala kráľovskú licenciu, Crapperovo meno sa stalo synonymom pre splachovacie toalety. I keď nie je pôvodným vynálezcom, Crapper spopularizoval sifónový systém na vyprázdnenie nádrže nahradzujúci skorší plávajúci ventilový systém, ktorý bol náchylný na pretekanie. Niektoré Crapperove návrhy navrhol Thomas Twyford.
1885: Thomas Twyford zhotovil prvú jednodielnu porcelánovú toaletu použitím vyhotovenia so splachovacím sifónom od J. G. Jenningsa.
1886: prvý moderný splachovací záchod bol vyrobený firmou Beaufort Works v Londýne (časť Chelsea).

Sifón (zápachový uzáver) misy

Misa splachovacieho záchoda je porcelánová nádrž so zabudovaným sifónom, obvykle viditeľná ako ohnutá rúra vyčnievajúca zozadu. Normálne misa obsahuje malé množstvo vody, ktoré stačí na vytvorenie vzduchového uzáveru v sifónovej rúre, zabraňujúc úniku zapáchajúceho vzduchu z kanalizácie. Keď je toaleta použitá, kvapalina prúdi pomaly cez sifónovú rúru, keď je pridaný odpad, ale prúdový objem je príliš malý na zaplnenie sifónu. Používateľ aktivuje splachovací mechanizmus na splachovacej toalete, ktorý vyleje množstvo vody rýchle do misy. To vytvorí dostatočný prúd na zaplnenie sifónovej rúry, spôsobujúc rýchle vyprázdnenie misy pre hmotnosť kvapaliny v rúre. Prúd vody sa zastaví, keď hladina kvapaliny v mise klesne pod prvý oblúk sifónu, umožňujúc vniknutie vzduchu, ktorý preruší stĺpec vody.

Splachovacie mechanizmy

Existuje priama splachovacia inštalácia, v ktorej bol merač splachovania nahradený senzorovým systémom, ktorý automaticky spláchne, keď používateľ odíde. Systém používa infračervený senzor na detekciu prichádzajúceho užívateľa a potom čaká na jeho odchod. Elektromagnet (solenoid) je použitý na spustenie splachovania zo 6 voltovej batérie v jednotke, ktorá tiež napája senzorový obvod. Tento sifón misy je spúšťaný silným prúdom vody do misy, ktorú poskytuje splachovací mechanizmus.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Splachovací záchod