Sippar

Staroveká Mezopotámia
	Mezopotámia, chronológia, asýriológia
	Geografia rieky: Eufrat · Tigris; oblasti: Sumer · Akkad · Babylonia · Asýria · Mezopotámia; dnes: Irak;
	Jadro Mezopotámie Obejdská kultúra · Urucká kultúra · Džemdetnasrská kultúra · Sumeri a Semiti (Akkadi) · Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) · Akkadská ríša · Gutejci · Guti (Gutejci) · Lagaš II (II. lagašská dynastia) · Ur III (III. urská dynastia) · Staroasýrska ríša · Starobabylonská ríša (Amorejci) · Stredobabylonská ríša (Kassiti) · Stredoasýrska ríša · Mitanni (Churriti) · Novoasýrska ríša · Novobabylonská ríša · Perzská ríša;
	Periféria Mezopotámie Elam · Urartu · Média · Mitanni · Chetiti · StarovekýEgypt · Prímorie · Chaldejci · Aramejci · Musasir · Mannejci · Feničania · Júdsko · Izrael · Peržania;
	Mestá (výber) Eridu · Ur · Uruk · Kiš · Lagaš · Nippur · Aššur · Akkad (mesto) · Akkad · Ninive · Nuzi · Nimrúd; Dlhší zoznam: Mezopotámia;
	Vládcovia Kráľovské zoznamy: Sumer · Babylon · Asýria; Moderné zoznamy: Babylon · Akkad · Aššur · Ur · Kiš · Uruk · Isin · Lagaš · Mari · Ešnunna · Mitanni · Guti;
	Jazyk, kultúra, náboženstvo písmo: klinové písmo; jazyky: sumerčina · akkadčina (babylončina · asýrčina) · amorejčina · elamčina · churritčina; náboženstvo: Náboženstvo Mezopotámie · Gilgameš · Nibiru;

Sippar bolo staroveké blízkovýchodné sumerské a neskôr babylonské mesto na východnom brehu rieky Eufrat. Jeho tell sa nachádza na mieste dnešného mesta Tell Abú Habbah v irackom guvernoráte Bagdad, približne 69 km severne od Babylonu a 30 km juhozápadne od Bagdadu. Staroveký názov mesta, Sippar, sa mohol vzťahovať aj na jeho sesterské mesto Sippar-Amnanum (nachádzajúce sa na mieste moderného mesta Tell ed-Der).

História

Napriek tomu, že sa na tomto mieste našli tisíce klinopisných hlinených tabuliek, o histórii Sipparu sa vie pomerne málo. Ako to v Mezopotámii často bývalo, bol súčasťou dvojice miest, ktoré oddeľovala rieka. Sippar sa nachádzal na východnej strane Eufratu, zatiaľ čo jeho sesterské mesto Sippar-Amnanum (moderné Tell ed-Der) bolo na západe.

Hoci nálezy keramiky naznačujú, že lokalita Sippar sa využívala už v uruckom období, k jej podstatnému osídleniu došlo až v ranom dynastickom období 3. tisícročia pred Kr., v starobabylonskom období 2. tisícročia pred Kr. a v novobabylonskom období 1. tisícročia pred Kr. Menšia miera využívania pokračovala aj v období Staroperzskej, Seleukovskej a Partskej ríše.^[2]

Sippar bol kultovým miestom boha slnka (sumersky Utu, akkadsky Šamaš) a sídlom jeho chrámu E-babbara.

Počas raných babylonských dynastií bol Sippar centrom výroby vlny. Stéla Chammurapiho zákonníka bola pravdepodobne postavená práve v tomto meste. Šamaš bol bohom spravodlivosti a na obraze v hornej časti stély je zobrazený, ako odovzdáva kráľovi právomoc.^[3] Úzko súvisiaci motív sa vyskytuje na niektorých valcových pečatiach starobabylonského obdobia.^[4] Koncom 19. storočia pred Kr. sa v Sippare vyrábali jedny z najkvalitnejších starobabylonských valcových pečatí.^[5]

Sippar bol navrhovaný ako miesto biblického Sefarvaimu spomínaného v Starom zákone, ktorý vo svojej dvojakej podobe odkazuje na dve časti mesta.^[6]

Vládcovia

V Sumerskom kráľovskom zozname je kráľ Sipparu En-men-dur-ana uvedený ako jeden z prvých preddynastických vládcov regiónu, ale v epigrafických záznamoch sa zatiaľ neobjavil.

V 29. roku svojej vlády Sumu-la-El z Babylonu nechal zaznamenať, že postavil mestské hradby Sipparu. O niekoľko rokov neskôr babylonský kráľ Chammurapi v 23. roku svojho panovania ohlásil položenie základov mestského múru v Sippare a v 43. roku svojho panovania na ňom opäť pracoval. Jeho nástupca v Babylone Samsu-iluna pracoval na hradbách Sipparu v 1. roku svojej vlády. Mestské hradby, ktoré boli zvyčajne postavené z hlinených tehál, si vyžadovali veľkú pozornosť. Záznamy o Nebukadnesarovi II. a Nabonidovi uvádzajú, že opravili chrám Šamaša E-babbara.

Referencie

↑ Al-Gailani Werr, L., 1988. Studies in the chronology and regional style of Old Babylonian Cylinder Seals. Bibliotheca Mesopotamica, Volume 23.
↑ MacGinnis, John, Jon McGinnis, and Cornelia Wunsch. The arrows of the sun: armed forces in Sippar in the first millennium BC. Islet-Verlag, 2012 ISBN 9783980846653
↑ "Law Code of Hammurabi, king of Babylon" [1] Archivované 2017-07-22 na Wayback Machine, Louvre, retrieved on 29 Nov 2013.
↑ BRITISH MUSEUM. DEPARTMENT OF WESTERN ASIATIC ANTIQUITIES. Catalogue of the Western Asiatic seals in the British Museum.. London : Trustees of the British Museum, 1962. Dostupné online. ISBN 0-7141-1104-X.
↑ COLLON, Dominique. First impressions : cylinder seals in the ancient Near East. [Rev. ed.]. vyd. London : British Museum Press, 2005. Dostupné online. ISBN 0-7141-1136-8.
↑ G. R. Driver, Geographical Problems, Eretz Israel, vol. 5, S. 18-20, 1958

Literatúra

Zamarovský, Vojtech: Na počiatku bol Sumer, Perfekt, Bratislava 2017, ISBN 978-80-8046-820-0

Pozri aj

Mezopotámia - prehľad miest Mezopotámie

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sippar

Externé odkazy

Nemecký archeologický inštitút, stránka pre Sippar (v nemčine)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sippar na anglickej Wikipédii.

[1] Al-Gailani Werr, L., 1988. Studies in the chronology and regional style of Old Babylonian Cylinder Seals. Bibliotheca Mesopotamica, Volume 23.

[2] MacGinnis, John, Jon McGinnis, and Cornelia Wunsch. The arrows of the sun: armed forces in Sippar in the first millennium BC. Islet-Verlag, 2012 ISBN 9783980846653

[3] "Law Code of Hammurabi, king of Babylon" [1] Archivované 2017-07-22 na Wayback Machine, Louvre, retrieved on 29 Nov 2013.

[4] BRITISH MUSEUM. DEPARTMENT OF WESTERN ASIATIC ANTIQUITIES. Catalogue of the Western Asiatic seals in the British Museum.. London : Trustees of the British Museum, 1962. Dostupné online. ISBN 0-7141-1104-X.

[5] COLLON, Dominique. First impressions : cylinder seals in the ancient Near East. [Rev. ed.]. vyd. London : British Museum Press, 2005. Dostupné online. ISBN 0-7141-1136-8.

[6] G. R. Driver, Geographical Problems, Eretz Israel, vol. 5, S. 18-20, 1958

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]