Samizdat
Samizdat (z rus. самиздат [samizdat] – самоиздательство [samoizdateľstvo] – samonakladateľstvo) je tajné vydávanie, rozmnožovanie a rozširovanie kníh a periodík, ktoré boli zakázané resp. nemohli vychádzať oficiálne (ako samizdat sa označuje aj takto vydaná publikácia). Výraz vznikol v cárskom Rusku. Týmto spôsobom obchádzali príslušníci opozície resp. odporu voči komunistického režimu v Sovietskom zväze a v ďalších štátoch východného bloku cenzúru. Komunistické štruktúry samizdat tvrdo potlačovali a disidentov, ktorí ho vydávali, súdili a väznili.
Myšlienkou samizdatu bolo vydávať len malé množstvo výtlačkov, obyčajne písaných cez kopírovací papier na písacom stroji. Každý čitateľ bol povzbudzovaný, aby tlačovinu opísal, alebo akýmkoľvek spôsobom rozmnožil a poskytol ďalej.
Jedným z prejavov cenzúry totiž bolo odopretie prístupu k rozmnožovacej technike. V Rumunsku (od roku 1983) podliehalo povoleniu aj jednoduché vlastníctvo písacieho stroja obštrukciám: „V rámci bezpečnostných opatrení ešte v roku 1983 vyšiel na svetlo sveta úplne originálny prezidentský dekrét o povinnej registrácii písacích strojov. Kúpa nového písacieho stroja bola možná len so súhlasom polície a dekrét priamo stanovil, že ľudia, ktorí by mohli predstavovať ‚nebezpečenstvo pre verejný poriadok a bezpečnosť štátu‘ nesmú písací stroj vlastniť.“[1] Vo všetkých komunistických krajinách bol prísne kontrolovaný prístup k cyklostylom, kopírovacím strojom a ďalšej podobnej technike. Skôr, než sa začal prejavovať nástup informačných technológií, došlo k pádu komunistických režimov a uvoľneniu cenzúry.
S účinnosťou od 1. januára 2021 pribudol na Slovensku medzi pamätné dni 12. október – „Deň samizdatu“.[2][3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ VYKOUKAL, Jiří; TEJCHMAN, Miroslav; LITERA, Bohuslav. Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944 – 1989. 1. vyd. Praha : Libri, 2000. 860 s. (Historická řada.) ISBN 80-85983-82-6. S. 616.
- ↑ Zákon č. 325/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2020-11-03, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
- ↑ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch : § 3 Pamätné dni [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1993-10-20, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- LESŇÁK, Rudolf. Listy z podzemia : Kresťanské samizdaty 1945 – 1989. Bratislava : USPO, 1998. 487 s. ISBN 80-88717-26-4.
- EICHWEDE, Wolfgang; BOCK, Ivo; Universität Bremen. Forschungsstelle Osteuropa. Samizdat : alternative Kultur in Zentral- und Osteuropa, die 60er bis 80er Jahre. Bremen : Edition Temmen, 2000. 472 s. ISBN 978-3-86108-338-2.
- PŘIBÁŇ, Michal, a kol. Český literární samizdat : 1949–1989. Praha : Academia : Ústav pro českou literaturu AV ČR, 2018. 612 s. ISBN 978-80-200-2903-4.
- ŠIMULČÍK, Ján. Éra samizdatu : Spoločenstvo Fatima a samizdat v rokoch 1974 – 1989. 1. vyd. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2019. 312 s. ISBN 978-80-89335-92-3.
- PASTIEROVÁ, Ľudmila. Fenomén samizdat. 1. vyd. Ivanka pri Dunaji : F.R.&G., 2022. 262 s. ISBN 978-80-89499-57-1.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samizdat
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- samizdat.sk – archív slovenských samizdatových časopisov
- scriptum.cz – archív českých samizdatových časopisov
- Múzeum obetí komunizmu v Košiciach zahŕňa aj Knižnicu samizdatu
- Čuňas: Tajní po nás šli, akoby sme skrývali ťažké zbrane – podcast s Jánom Šimulčíkom, Františkom Mikloškom a Františkom „Čuňasom“ Stárekom k téme samizdatu (2021)