SMS Emden (1906)
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| SMS Emden | |
| |
| Základná charakteristika | |
|---|---|
| Štát | Nemecké cisárstvo  |
| Druh | ľahký krížnik |
| Staviteľ | Kaiserliche Werft, Danzig, Gdansk |
| Začiatok výstavby | 6. apríl 1906 |
| Dátum spustenia na vodu | 26. máj 1908 |
| Dátum prevzatia námorníctvom | 10. júl 1909 |
| Dátum potopenia (vyradenia) | 9. november 1914 (potopený počas bitky pri Kokosových ostrovoch) |
| Dĺžka | 118 m |
| Šírka | 13,4 m |
| Ponor | 5,3 m |
| Štandardný výtlak | 3 364 ton |
| Posádka | 360 |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie stred | 51 mm |
| Pancierovanie paluba | 13 mm |
| Hlavná výzbroj | 10 x 105 mm |
| Pomocná výzbroj | 6 x 533 mm torpédometov (10 x 1) |
| Protilietadlová výzbroj | 2 x torpédomet |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | 12 kotlov 3 x 16 000 hp (12 000 kW) |
| Maximálna rýchlosť | 23 uzlov |
| Maximálny dosah | 3 700 námorných míľ |
SMS Emden bol ľahký krížnik Nemeckého cisárskeho námorníctva. V druhej polovici roku 1914 loď uskutočnila plavbu v oblasti Indického oceánu, kde narúšala námornú prepravu lodí Dohody. Pri tejto plavbe zajala, alebo zničila 30 obchodných a vojenských lodí. Loď bola potopená vlastnou posádkou po delostreleckom súboji s loďou HMAS Sydney počas bitky pri Kokosových ostrovoch. Jej plavba je považovaná za jeden z najväčších úspechov Kaiserliche Marine počas prvej svetovej vojny.
Stavba a technické parametre
[upraviť | upraviť zdroj]Kýl lode bol položený 6. apríla 1906 v Kaiserliche Werft v Gdansku. Meno bolo zvolené podľa mesta Emden na rieke Ems. Do služby vstúpila 10. júla 1909. Výtlak lode bol 3 364 ton, dĺžka 118 m, šírka 13,4 m, ponor 5,3 m. Pohon tvorili parné stroje. Pri výkone 12 MW a troch komínoch dodávali rýchlosť 23 uzlov (42,6 km/h). Emden bola posledná veľká nemecká loď vystrojená parnými strojmi, všetky ďalšie boli vybavené turbínami. Hlavnú výzbroj tvorilo 10 diel kalibru 105 mm. Posádka pozostávala z 360 mužov. Za jej veliteľa bol vymenovaný korvetný kapitán Karl von Müller.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Od 1. apríla 1910 bol SMS Emden zaradený do Eskadry krížnikov východnej Ázie pod velením viceadmirála grófa Maximiliana von Spee so základňou v Tsing-Tau. Po vypuknutí prvej svetovej vojny dostal SMS Emden rozkaz pripojiť sa k hlavným silám eskadry v Karolínach na ostrove Pagan. 4. augusta 1914 zajal pri svojej plavbe prvú loď, ruský parník Rjazaň. 13. augusta von Speeova eskadra vyplávala s cieľom oboplávať mys Horn a prebiť sa do Nemecka. Eskadra síce v stretnutí s britskou flotilou zvíťazila v námornej bitke pri Coroneli (Čile), ale následne bola zničená pri Falklandských ostrovoch.
14. augusta 1914 dostal kapitán Müller rozkaz zamieriť do Indického oceánu a narušovať obchodnú plavbu, druhým cieľom bolo rozptýliť sily Dohody a tým uľahčiť únik eskadry. Obidva ciele boli splnené, SMS Emden ku koncu jeho plavby hľadalo 78 lodí štyroch štátov (Francúzke, Britské, Ruské a Austrálske). Emden na jeho misii sprevádzala nákladná loď Tannenfels s palivom. Lode preplávali Lombockou úžinou z Tichého do Indického oceánu a zamierili do Bengálskeho zálivu.
9. septembra SMS Emden zadržal grécky parník Pontoporos a v priebehu týždňa ďalších 7 lodí. Jeho činnosť ochromila námornú dopravu v celej oblasti. Kapitán Müller správne odhadol, že oblasť budú prehľadávať spojenecké krížniky a preto sa presunul na spojnicu Singapur-Rangún. 22. septembra priplával k Mádrasu a o 21:30 vypálil na prístav 130 rán. Pritom sa mu podarilo zasiahnuť zásobníky ropy patriace Burmah Oil Company. Došlo k požiaru, pri ktorom zhorelo okolo 2 miliónov litrov ropy, najväčšia zásoba tejto komodity v Indii. Po tejto akcii zamieril Müller k Cejlónu (dnešnej Srí Lanke), kde zničil 5 obchodných lodí a zajaté posádky umiestnil na šiestu zajatú loď.
Od 25. septembra do 11. októbra uskutočnila posádka nutné opravy a údržbu na súostroví Lakadivy. 11. októbra bol SMS Emden znovu na mori pri západnom pobreží Srí Lanky a následne pri Maldivách. V priebehu týždňa zajal ďalších 7 lodí. Posádky boli sústredené na jednu a ostatné lode boli potopené.
22. októbra o 3:00 sa objavil pred prístavom Penang v Malajzii, zamaskovaný štvrtým falošným komínom, aby vyzeral ako britský krížnik. Všetky britské krížniky mali štyri komíny, pričom nemecké mali iba tri. Hliadky síce loď spozorovali, no lesť sa mu podarila a lodi nik nevenoval pozornosť. Emden začal paľbu, v prístave zničil ruský krížnik Žemčug a pri ceste z prístavu hliadkujúci francúzsky torpédoborec Mousquet. Útok na Žemčug si vyžiadal 87 mŕtvych a 135 ranených. Na Mousqete padlo 40 námorníkov vrátane kapitána. 35 stroskotancov SMS Emden zachránil a následne odovzdal na neutrálnu nórsku loď.
Po tejto akcii zamieril SMS Emden ku Kokosovým ostrovom, kde mal Müller v pláne zničiť vysielaciu stanicu Eastern Telegraph Company na ostrove Direction. Týmto by výrazne narušil námornú komunikáciu v Indickom oceáne. Následne plánoval preplávať Idickým oceánom až k najvýchodnejšiemu cípu Afriky pri Sokotre. Pri tejto plavbe by mohol škodiť námornej preprave Dohody na línii Bombaj – Aden.
9. novembra 1914 sa priblížil k ostrove Direction a pokúsil sa zopakovať úspešný trik s falošným komínom. Posádka ostrova sa nenechala oklamať a stihla odvysielať volanie o pomoc. Vysielanie síce SMS Emden zachytil, no odpoveď prišla až z britského krížnika HMS Hampshire, nachádzajúceho sa vo vzdialenosti 220 míľ, vďaka čomu bol Müller presvedčený, že má 2 až 3 hodiny času na zničenie stanice a následný únik.
55 míľ severne sa práve vtedy plavil spojenecký konvoj transportujúci vojská ANZACu do Európy. Jeho vysielačky na volanie o pomoc nereagovali. Z jeho eskorty sa odpojil austrálsky krížnik HMAS Sydney a zamieril na pomoc ostrovu. Hliadky na SMS Emden loď spozorovali na horizonte, no z ich uhľa pohľadu išlo o jednokomínový parník a domnievali sa, že ide o nákladnú loď Buresk, ktorá mala krížniku doplniť palivo. Až keď HMAS Sydney zmenil kurz a bolo vidno jeho celý profil si uvedomili, že k nim pláva vojnová loď, no na útek bolo v tomto momente už neskoro.
Medzitým SMS Emden vysadil výsadok 44 námorníkov a troch dôstojníkov, ktorí obsadili stanicu a začali ju ničiť. Podarilo sa im prerušiť vysielanie spájajúce Austráliu a Indiu. O 9:30 hod sa ozvala siréna vyzývajúca k návratu na loď. Kým dobehli ku člnom, SMS Emden už plával preč. O 9:40 nariadil veliteľ HMAS Sydney, kapitán John Glossop zahájiť paľbu na vzdialenosť 9 400 metrov, na čo Nemci okamžite odpovedali. HMAS Sydney bol vyzbrojený delami kalibru 152 mm a mal trojnásobnú palebnú prevahu. Posádka SMS Emden nebola schopná plne využiť svoje delostrelectvo, pretože časť jeho obsluhy bola súčasťou výsadku na ostrove. SMS Emden za 20 minút prestal odpovedať na nepriateľskú paľbu, okrem dvoch mal zničené všetky delá, torpédomety, dva komíny a kormidlo. O 11:00 prestal páliť a kapitán Müller sa o 11:15 snažil dostať loď na plytčinu ostrova North Keeling. Loď sadla na plytčinu potom, čo dostala vyše 100 zásahov. HMAS Sydney pokračoval v paľbe ešte 5 minút, až kým jeho posádka nespozorovala na obzore dym. Glossop mu zamieril v ústrety v domnení, že sa približuje nemecký krížnik SMS Königsberg. Ukázalo sa však, že ide o Buresk, zásobovaciu loď SMS Emden. Po varovnom výstrele 16-členná posádka svoju loď potopila a vzdala sa. HMAS Sydney sa vrátil k SMS Emden a pokračoval v paľbe do horiaceho vraku. Po niekoľkých minútach posádka stiahla vojnovú zástavu a vyvesila bielu. HMAS Sydney poslal ku vraku záchranný čln, no vzhľadom na vlnobitie na útesoch sa mu nepodarilo priblížiť k stroskotanej lodi. Následne HMAS Sydney odplával skontrolovať stanicu. Ku vraku sa vrátil na druhý deň zachrániť preživších. V boji padlo 134 Nemcov, 65 bolo ranených, straty Austrálčanov boli 4 mŕtvi a 17 ranených.
Lodi HMAS Sydney sa však nepodarilo zajať celú posádku SMS Emden. Oddiel, ktorý viedol útok na telegrafnú stanicu, sa v priebehu boja zmocnil škunera Ayesha o výtlaku 123 ton a odplával. Velil im námorný poručík von Mücke. Po komplikovanej plavbe bez navigačných pomôcok a máp sa dostali do dnešného Jemenu, vtedajšej súčasti Osmanskej ríše, ktorá bola nemeckým spojencom a cez Istanbul sa vrátili do Nemecka.
Zdroje sa dosť podstatne rozchádzajú v údajoch, koľko lodí SMS Emden zničil, alebo zajal, podľa najspoľahlivejších nemeckých údajov to bolo 25 obchodných lodí a dve vojnové. Poručík Mücke bol prijatý cisárom a mimoriadne povýšený na fregatného kapitána, von Müler skazu SMS Emden prežil a padol do zajatia. Počas neho bol v neprítomnosti cisárom mimoriadne povýšený na námorného kapitána. Zomrel v roku 1923 na následky malárie.
Kapitán Müller po celú dobu činnosti konal v súlade s Haagskymi konvenciami, čo rešpektovali aj jeho protivníci. Snažil sa šetriť životy civilných námorníkov a zaobchádzať s nimi ľudsky. Samotný vrak a jeho okolie bol dlhé roky cieľom hľadačov pokladov, pretože podľa rozšírenej legendy mal mať na palube vojnovú pokladňu s 2 500 000 mariek v zlate.
Celkové priame straty spôsobené SMS Emden nemeckí ekonómovia vyčíslili na 15 miliónov predvojnových mariek, nepriame straty spôsobené narušením plavby sú ťažko vyčísliteľné, ale pravdepodobne ešte vyššie ako priame.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému SMS Emden (1906)
| Ľahké krížniky: Trieda Dresden |  | |
| Predchádzajúca trieda: Trieda Königsberg | Nasledujúca trieda: Trieda Kolberg | |
| SMS Dresden · SMS Emden | ||