Preskočiť na obsah

Psychoterapia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Psychoterapia je zámerné upravovanie narušenej činnosti organizmu (choroby, poruchy) psychologickými prostriedkami, s cieľom liečby. Narušenie činnosti sa môže týkať psychických procesov a osobnosti alebo somatických procesov a orgánových funkcií. Môže byť podmienené psychogénne i somatogénne. K psychologickým prostriedkom patrí slovo, mimika, mlčanie, emotivita a emočné vzťahy, učenie, manipulácia prostredím a iné.

Typológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišuje sa

  • klinicky orientovaná psychoterapia – zameraná prevažne na zmiernenie alebo odstránenie symptómov,
  • osobnostne orientovaná psychoterapia – jej úlohou je pomáhať pacientovi pri zmene jeho vzťahov k sociálnemu prostrediu i vlastnej osobnosti. Osobnostne orientovaná psychoterapia (individuálna i skupinová) využíva do značnej miery rôzne varianty analýzy konfliktných zážitkov chorého.

V individuálnej psychoterapii je rozhodujúcim faktorom efektívnosti liečebného pôsobenia psychoterapeutický kontakt lekára a pacienta, ktorý sa zakladá na vzájomnej úcte a dôvere, schopnosti lekára vcítiť sa (empatia).

Psychoterapeutické metódy

[upraviť | upraviť zdroj]

Metódami klinickej psychoterapie sú:

Ďalej sem patrí aj:

Používajú sa aktivizujúce terapeutické metódy, ktoré pomáhajú zvyšovať kompetenciu pacienta v medziosobnostných vzťahoch, zdokonaľovať jeho schopnosť sebapoznania i autoregulácie

  • pracovná terapia,
  • skupinová psychoterapia,
  • rodinná psychoterapia

Definície

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa P. Janet je psychoterapia aplikáciou psychologickej vedy na liečenie rôznych chorôb.

Významní terapeuti

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]