Nezávislý politik
Nezávislý politik (iné názvy: nestranícky politik, nestraník, bezpartajný politik; u kandidátov: nezávislý kandidát, skratka NEKA, občiansky kandidát, kandidát bez politickej príslušnosti) je politik (resp. kandidát na politickú funkciu), ktorý nie je členom žiadnej politickej strany.
Prehľad podľa krajín
[upraviť | upraviť zdroj]Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenský právny systém umožňuje využitie aktívneho volebného práva ako nezávislý kandidát vo voľbách do orgánov samospráv obcí, voľbách do orgánov samosprávnych krajov a vo voľbe prezidenta Slovenskej republiky.
Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Minimálny počet týchto podpisov činí pri voľbe prezidenta 15 000,[1] pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov 400,[2] a v prípade volieb do samospráv obcí sa odvíja od počtu obyvateľov danej obce nasledovne:[3]
Počet obyvateľov | Počet podpisov |
---|---|
do 50 | 10
|
51 – 100 | 20
|
101 – 500 | 40
|
501 – 2 000 | 100
|
2 001 – 20 000 | 200
|
20 001 – 100 000 | 400
|
nad 100 000 | 600
|
Nezávislí kandidáti sú prirodzene najsilnejším politickým subjektom v slovenskej komunálnej politike. V niektorých prípadoch avšak môžu vystupovať ako nezávislí kandidáti a majú podporu politickej strany.
Voľby | Počet | Podiel (%) | 2. miesto vo voľbách |
---|---|---|---|
2002 | 951 | 32,66 | HZDS (384; 13,19 %)[4] |
2006 | 895 | 30,83 | SMER-SD (419; 14,43 %)[5] |
2010 | 979 | 33,67 | SMER-SD (599; 20,60 %)[6] |
2014 | 1 104 | 37,95 | SMER-SD (847; 29,11 %)[7] |
2018 | 1 232 | 42,42 | SMER-SD (592; 20,38 %)[8] |
V rámci Národnej rady Slovenskej republiky existuje inštitút nezaradeného poslanca, ktorým sa poslanec NR SR stane vystúpením z poslaneckého klubu alebo po zániku poslaneckého klubu pokiaľ sa nestane členom iného klubu. Poslanecký klub zaniká v prípade, pokiaľ klesne počet jeho členov pod zákonom stanovenú hranicu osem poslancov.[9] Nezaradeného poslanca nemožno stotožňovať s nezávislým politikom, keďže môže byť aj naďalej členom politickej strany (napr. Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Lucia Nicholsonová, Peter Osuský a Martin Poliačik po zániku klubu strany SaS 8. októbra 2013).
Kuvajt
[upraviť | upraviť zdroj]V Kuvajte neboli strany legalizované od vyhlásenia nezávislosti v roku 1961 a preto kandidáti formálne vystupujú ako nezávislí, hoci sa organizujú v politických skupinách (tzv. „protostranách“), ktoré de facto fungujú ako politické strany[10] a ich činnosť je vládou (prevažne) tolerovaná.[11]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ čl. 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 460/1992 Z. z.
- ↑ § 14 ods. 6 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 335/2007 Z. z.2007 Z. z.
- ↑ § 16 ods. 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
- ↑ Počet a podiel zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí podľa jednotlivých politických strán, koalícií politických strán a nezávislých kandidátov za SR, Bratislava: ŠÚ SR, 2002, http://volby.statistics.sk/oso/oso2002/sk/tab/tab3.htm, dost. 2014-11-19
- ↑ Počet a podiel zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí podľa jednotlivých politických strán, koalícií politických strán a nezávislých kandidátov, Bratislava: ŠÚ SR, 2006 (vyd. 2006-12-03), http://volby.statistics.sk/oso/oso2006/slov/obvod/results/tab3.jsp.htm, dost. 2014-11-18
- ↑ Počet a podiel zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí podľa jednotlivých politických strán, koalícií politických strán a nezávislých kandidátov za SR, Bratislava: ŠÚ SR, 2010 (vyd. 2010-11-28), http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm, dost. 2014-11-18
- ↑ Počet a podiel zvolených starostov a primátorov podľa politických subjektov za SR, Bratislava: ŠÚ SR, 2014 (vyd. 2014-11-16), http://www.volbysr.sk/oso2014/sk/tab03.html, dost. 2014-11-18
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018, Bratislava: ŠÚ SR, 2018 (vyd. 2018-11-13), http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html, dost. 2019-06-16
- ↑ § 64 ods. 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 402/2013 Z. z.
- ↑ Kamrava, Mehran (2011), International politics of the Persian Gulf, Syracuse, NY: Syracuse University Press, str. 248, ISBN 081565152X, http://books.google.sk/books?id=-LEhy6QVKpUC&pg=PA248
- ↑ Gause, F. Gregory (1994), Oil Monarchies : Domestic and Security Challenges in the Arab Gulf States, New York: Council on Foreign Relations Press, str. 92-93, ISBN 0876091516, http://books.google.sk/books?id=emlbeh-24ogC&pg=PA92