Myšovité
| Myšovité | |
| spodný miocén – súčasnosť [1] | |
 potkan hnedý | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| myšovité Illiger, 1811 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Myšovité (lat. Muridae) je čeľaď z radu hlodavce so sporným vymedzením (pozri nižšie).
Rozsah čeľade
[upraviť | upraviť zdroj]Definícia čeľade Muridae je veľmi nejasná a mení sa jednak v závislosti od autora a jednak čiastočne postupne v čase:
- Najširšia definícia (bežná najmä do začiatku 21. storočia) ja taká, že Muridae zodpovedá tomu, čo sa inde označuje ako nadčeľaď Muroidea (t.j. zahŕňa aj napr. taxóny Cricetidae, Nesomyidae, Spalacidae atď. - samozrejme všetky potom už ako podčeľade, čiže namiesto Cricetidae je Cricetinae atď.).
- Najužšia (dnes už zriedkavá) definícia Muridae je taká, že zodpovedá zhruba len tomu, čo sa dnes obyčajne klasifikuje ako podčeľaď Murinae.
- Početné sú rôzne definície medzi uvedenými dvoma extrémami: Napríklad dnes je azda najčastejšia definícia, ktorú použil napr. Wilson a Reeder 2005 (pozri nižšie); podľa inej definície však Muridae zahŕňa to, čo je vo Wilson a Reeder 2005 označené ako Deomyinae, Leimacomyinae, Murinae, Otomyinae a Cricetomyinae.
Uvedený prehľad definícií nie je vyčerpávajúci.
Zdroje tejto kapitoly sú: [2][3][4][5][6][1][7][8][9]
Myšovité podľa definície použitej (napr.) vo Wilson a Reeder 2005
[upraviť | upraviť zdroj]Podčeľade
[upraviť | upraviť zdroj]Rozoznávajú sa tieto recentné podčeľade:[10][4]
- pieskomilorodé/pieskomily (Gerbillinae) – obývajú púštne oblasti, majú veľké zadné končatiny.
- Deomyinae – afro-ázijské druhy, majú (aspoň na niektorej časti) tvrdé chlpy.
- Leimacomyinae – s jediným druhom stromomyš brázdozubá (Leimacomys buettneri).
- myšorodé/myši (Murinae) – najpočetnejšia podčeľaď.
- chlpošorodé/chlpoše (Lophiomyinae) - istý čas zaraďované aj napr. pod Cricetidae[11]
- ?potkanomyšorodé/potkanomyši (Otomyinae) – subsaharské druhy, niekedy radené do podčeľade Murinae, čeľade Cricetidae alebo ako samostatná čeľaď Otomyidae.[4]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Je to najpočetnejšia a najviac diverzifikovaná čeľaď zo všetkých cicavcov.[1][10] Väčšina predstaviteľov tejto čeľade má vzhľad podobný myši, podobná štruktúra končatín, dlhý chvost a pretiahnutá lebka, veľké oči a ušnice. Veľkosťou sú jedince rozličné, od najmenších 5 g z rodu Micromys po 2 kg z rodu Mallomys.[10]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Aghova, Tatiana; Kimura, Yuri; Bryja, Josef; Dobigny, Gauthier; Granjon, Laurent; Kergoat, Gael J.. Fossils know it best: using a new set of fossil calibrations to improve the temporal phylogenetic framework of murid rodents (Rodentia: Myomorpha: Muroidea: Muridae) [online]. biorxiv.org, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- ↑ JANSA S. et al. The Phylogenetic Position of the Rodent Genus Typhlomys and the Geographic Origin of Muroidea in Journal of Mammalogy 90(5):1083-1094 · October 2009 [1] (Table 1)
- ↑ The Editors of Encyclopaedia Britannica. Muridae [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-03-20]. Dostupné online. (Poznámka: Text v pochádza prevažne z 90. rokov 20. stor.)
- ↑ a b c Mammal Species of the World - Browse: Muridae [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online. (Autori kapitoly: Musser a Carleton)
- ↑ WILSON, D.E., REEDER, D.M. (eds.) Mammal Species of the World, Second Edition. Smithsonian Institution Press, Washington and London.: 501-755. (autori kapitoly: Musser a Carleton)
- ↑ Rodentia - Hlodavci [online]. savci.upol.cz, [cit. 2020-03-20]. Dostupné online.
- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6.
- ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2020-03-20]. Dostupné online.
- ↑ Mäuse. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
- ↑ a b c VAUGHAN, Terry A.; RYAN, James M.; CZAPLEWSKI, Nicholas J.. Mammalogy. [s.l.] : Jones & Bartlett Learning, 2013. 750 s. ISBN 978-1-284-03209-3.
- ↑ Granjon, L., Montgelard, C.: The Input of DNA Sequences to Animal Systematics: 681 Rodents as Study Cases. In: Munshi, A. (ed.): DNA Sequencing -Methods and 682 Applications, InTech, 2012, str.. 104-140.
