Preskočiť na obsah

Masaker na Columbine High School

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Neencyklopedický štýl
Masaker na Columbine High School

Pamätník obetiam masakru
Dátum20. apríl 1999
MiestoColumbine, štát Colorado (USA)
Cieľštudenti a vyučujúci na Columbine High School
Dôsledkyúmrtie 12 študentov, 1 profesora (+ 2 páchatelia)
24 žiakov bolo zranených
Pravdepodobný páchateľEric Harris, Dylan Klebold
Použitá zbraňBrokovnica,

99 výbušnín,
Intratec,
TEC-9,
Savage 67H,
Stevens 311D
Hi-Point Carbine

Masaker na Columbine High School sa odohral 20. apríla 1999 v Jefferson County v Colorade neďaleko Littletonu a Denveru. Patrí medzi najväčšie masakre v amerických dejinách. Páchateľmi boli študenti Columbine High School, Eric Harris (†18) a Dylan Klebold (†17), ktorí v škole zastrelili dvanásť študentov a jedného učiteľa a zranili ďalších dvadsaťštyri ľudí. Po útoku obaja spáchali samovraždu.

Páchatelia

[upraviť | upraviť zdroj]
Eric David Harris

Narodil sa 9. apríla 1981 v meste Wichita v Kansase. Spoločne s jeho rodinou sa veľmi často sťahoval. Jeho otec pracoval ako pilot US Air Force a jeho mama bola ženou v domácnosti. Postupom času Ericov otec opustil armádu a rodina sa usadila v Colorade. Prvé tri roky žili v prenajatom byte v oblasti Littleton, kde sa neskôr zoznámil s Dylanom Kleboldom. Navštevoval základnú školu a neskôr spoločne s Dylanom začali navštevovať Columbine High School. V škole si však Eric nerozumel so spolužiakmi a často sa stával obeťou šikany. Na internete si založil blog, kde pridával nenávistné príspevky voči jeho rodine, škole či spoločnosti. Niekoľkokrát ho práve kvôli týmto príspevkom kontaktovala polícia a chceli u neho doma previesť aj domovú prehliadku. Spoločne s Kleboldom sa pokúsili vykradnúť dodávku a súd obom nariadil podstúpiť niekoľko psychologických sedení. Eric napísal majiteľovi dodávky tiež list, v ktorom sa ospravedlnil, že pokus o vykradnutie jeho dodávky bol len skrat. Založil si denník, kde si písal svoje pocity, myšlienky a tiež svoje nenávistné poznámky. Svoj blog na internete zrušil. Chcel sa dostať do armády, čo sa mu nepodarilo kvôli lieku Luvox, ktorý mu predpísali psychiatri.

Dylan Bennet Klebold

Narodil sa 11. septembra 1981 a od detstva býval v Littletone. Od malička patril medzi nadané deti.[1] Bol zo silno nábožensky založenej rodiny a každú nedeľu navštevovali bohoslužby. Jeho život zmenil až Eric. Po nástupe na strednú školu sa z nich stali najlepší kamaráti. Pomocou kamarátov a spolupracovníkov z Blackjack Pizza si spoločne s Ericom zaobstarali zbrane. Často chodil spoločne s Ericom do lesa strieľať, čo si natáčali na kameru. Dylan bol medzi žiakmi v triede obľúbený, mal kamarátov a rád športoval. Za to Eric bol skôr samotár, správal sa agresívnejšie.

Čo predchádzalo útoku

[upraviť | upraviť zdroj]

Azda najznámejším prípadom, ktorému sa pripisuje začiatok celého plánovania útoku na strednú školu Columbine, je vykradnutie elektroniky z dodávky v piatok večer, 30. 1. 1998 a dôsledky, ktoré z toho pre Harrisa a Klebolda plynuli. Okrem verejnoprospešných prác bolo špeciálne Harrisovi nariadené navštevovať kurzy zvládania hnevu, pričom musel taktiež napísať ospravedlňujúci list majiteľovi vykradnutej dodávky. V Harrisovom osobnom denníku sa však k celej udalosti Eric vôbec nevyjadroval s pokorou a poučením, ako tomu bolo v samotnom liste.

Menej známe sú však ďalšie udalosti, ktoré boli akýmisi signalizátormi toho, že s Ericom a Dylanom nie je všetko v poriadku. Za všetky spomeňme tú, kedy sa Eric Harris a Dylan Klebold spoločne s ďalším zo svojich kamarátov nabúrali do školského informačného systému a dostali sa, okrem iného, aj ku kombináciám školských skriniek ostatných študentov. Výsledkom bolo dočasné vylúčenie Dylana Klebolda (na 5 dní) a Erica Harrisa (na 3 dni) zo školy.

Ďalšou udalosťou bol útok kečupovými tampónmi. Na strednej škole Columbine, ako vraví aj dokumentárny snímok, panovala nepísaná hierarchia, na ktorej čele stáli tzv. Borci (z ang. Jocks). Na samotnom spodku tejto hierarchie boli vydedenci, medzi ktorých patrili aj členovia tzv. Kabátovej mafie (z ang. Trench coat mafia). Hoci členovia tejto mafie nikdy nepripustili, žeby Eric Harris a Dylan Klebold medzi nich patrili, oni sami sa obliekali do čiernych dlhých kabátov, patrili k fanúšikom industriálneho techna a kapiel s tým súvisiacich (Marilyn Manson, KMFDM, Rammstein...) a pod. Medzi Borcami a členmi mafie neboli neobvyklé slovné aj fyzické útoky, často priamo na pôde školy. Jedným z takých bol aj útok kečupom napustených tampónov, ktoré študenti, najmä Borci, hádzali po Ericovi a Dylanovi, zatiaľ čo sa žiaci, ale i učitelia prizerali. Dylanova matka, Sue Kleboldová, spomína, že jej syn sa jedného dňa vrátil zo školy s tričkom celým od kečupu. Keď sa ho opýtala, čo sa stalo, iba odvetil, že o tom nemieni hovoriť. Pravdepodobne v tomto období si do svojho denníka poznamenal, že išlo o jeho doposiaľ najhorší deň všetkých čias. Bližší obraz šikany, ktorým prechádzali členovia nižších vrstiev vtedajšej hierarchie na Columbine ponúka film: "Im not ashamed".

Výrazným bol i konflikt s Brooksom Brownom a jeho rodinou, ktorý bol najmä medzi Ericom a Brownovcami, zatiaľ čo Dylan vystupoval viac-menej ako ten, kto zmierňoval napätie. Celý spor začal tým, že Brooks Brown ponúkol svojim spolužiakom odvoz do školy, keďže školský spoj nebol vždy tým najspoľahlivejším. Žiaľ, ani sám Brown nie vždy stihol prísť pre svojich spolužiakov včas, čo viedlo k záchvatom hnevu a výbuchom agresie zo strany perfekcionistu Harrisa. Keďže Brown od svojich spolužiakov nepožadoval preplácanie nákladov na benzín, povedal si, že tieto výbuchy hnevu od Harrisa nie je povinný znášať a pri jednom takom telefonáte proste Harrisovi bez slova položil hovor. To malo za následok niekoľkomesačné nerozprávanie sa Erica s Brooksom, ktoré vyvrcholilo v jeden zimný deň, keď Eric snehovou guľou poškodil spätné zrkadlo na aute Brooksa Browna. Došlo k slovnej potýčke, po ktorej Brooks zašiel za matkou Erica, Kathrin, aby jej povedal, že jej syn ukrýva vo svojej miestnosti alkohol. Keď ho Kathrin pozvala do domu, aby sa o veci porozprávali, Brooks využil situáciu a z pomsty k Harrisovi vzal jeho ruksak. Keď sa to neskôr dozvedela matka Brooksa, Judy, rozhodla sa kontaktovať Erica s tým, že si môže tento ruksak prísť ku nim vziať naspäť. Keď sa Eric dozvedel, že má Judy jeho majetok, začal ako nepríčetný búchať do dverí auta, v ktorom Judy vtedy sedela, a dožadovať sa svojho ruksaku. Tento incident, ako mnohé ďalšie, Brownovci nahlásili na polícií, no ani jeden sa nedotiahol do vyriešenia. Keď napokon rodičia Erica, Kathrin a Wayne, donútili svojho syna, aby sa šiel Judy ospravedlniť, spravil tak Eric skutočne iba z donútenia. Keď mu na ospravedlnenie Judy povedala, že takýmto ospravedlnením môže klamať iba svojich rodičov, prešiel Ericovou tvárou hnev a opýtal sa Judy, či ho považuje za klamára, načo ona odpovedala s pokojom, že áno. Krátko na to sa začali objavovať na Harrisových stránkach vyhrážky zabitím Brooksa Browna. Na tie Brownovcov upozornil pravdepodobne sám Dylan Klebold. Avšak ani tie neboli políciou správne doriešené. Napokon celú situáciu upokojil sám Brooks Brown, keď sa Ericovi v jeden deň ospravedlnil, čo prekvapilo i samého Harrisa a ospravedlnenie prijal. Odvtedy boli znova priateľmi, čo Brownovi pravdepodobne 20. 4. 1999 zachránilo život.

Plán útoku

[upraviť | upraviť zdroj]

O tom, že Harris a Klebold plánovali masaker viac ako rok pred jeho samotným uskutočnením, sa už písalo veľa. Menej sa však vie, aké boli ich pôvodné plány na ten osudný deň. Čas útokov nebol vôbec náhodný. Harris si do svojho denníka starostlivo zaznamenával počty ľudí v jedálni v závislosti od hodiny[2]. Podľa plánov, ktoré obaja starostlivo pripravovali, malo pri masakri zomrieť takmer 500 ľudí (čísla sa pohybujú okolo 488). V jedálni, ktorá sa nachádza priamo pod knižnicou, mali vrahovia umiestniť dve, takmer 10 kg vážiace propánové bomby uložené v športových taškách nastavené na výbuch o 11:16 hod. dopoludnia. Po výbuchu, pri ktorom dúfali, že sa zrúti aj knižnica na jedáleň a ľudí v nej, mali Harris a Klebold so zbraňami v rukách strieľať do všetkých, ktorým sa podarilo prežiť, a ktorí v strachu budú utekať im naproti v nevedomosti, že bežia na smrť. Keď malo byť po všetkom a oni mali byť už mŕtvi, mali dodatočne explodovať aj nastražené bomby, ktoré nechali umiestnené vo svojich automobiloch zaparkovaných v rôznych častiach parkovísk v areáli školy, kde sa mali zhromaždiť tí, čo unikli z rúcajúcej sa školy a tiež ich Harris a Klebold pri úteku nezastrelili. Šťastnou náhodou spravili vrahovia chybu v zapájaní káblov bômb, ako tých propánových, tak aj tých v aute, a nielenže tie v jedálni prakticky takmer vôbec nevybuchli, ale z tých v aute vybuchla iba jedna,[3] a aj to o 12 hodín neskôr, než mala (v Kleboldovom aute o 23:50 večer, keď bolo parkovisko takmer vyľudnené).

Útok, 20. apríl 1999

[upraviť | upraviť zdroj]

Eric a Dylan dorazili v dlhých čiernych nepremokavých plášťoch na školské parkovisko. Každý vo svojom vlastnom aute, v ktorých po sebe nechali nastražené výbušné zariadenia, ktoré mali zraniť tých, ktorí by utekali od školy, z miesta výbuchu v jedálni. Zhruba okolo 11:10 vstúpili zadnými dverami do školskej jedálne. V jedálni vyložili dve desať kilové propán-butánové bomby ktoré mali presne o 11:16 vybuchnúť. Tie však zlyhali. Keď bomby nevybuchli ani o 11:18, rozhodli sa Harris a Klebold zmeniť plány a za pokriku "Go - go - go" sa so zbraňami v ruke vybrali do školy. Pred školou sedela Rachel Joy Scottová,[4] ktorá si vychutnávala obed vonku s jej priateľom Richardom Castaldom.[5] Rachel sa stala prvou obeťou po tom, čo ju Harris strelil tri krát do hrudníka a následne jej štvrtú ranu strelil rovno do hlavy. Prakticky zároveň so streľbou na Rachel obrátili vrahovia zbraň aj voči Castaldovi, ktorého zranili a doživotne pripútali na invalidný vozík. Pred školou sa im podarilo zraniť ďalších minimálne dvoch študentov a zavraždiť ďalšiu obeť, Daniela Rohrbougha,[6] o ktorého smrti sa jeho rodina dozvedela takmer až po dvoch dňoch, a aj to len z médiami zverejnenej fotografie.[7]

Neskôr sa Harris a Klebold presunuli na školské chodby a smerovali do knižnice, kam prišli zhruba o 11:29. Učiteľka Patti Nielsonová, ktorá v škole pracovala na čiastočný úväzok, bola zranená zásahom sklených črepín potom, ako páchatelia strieľali do sklenených dverí. Študenti sa skrývali v učebniach, toaletách či pod stolmi. Učiteľ a tréner William "Dave" Sanders[8] sa snažil zachrániť študentov a korigovať celú chaotickú situáciu, no po ceste stretol Harrisa a Klebolda, ktorí mu prestrelili obe ramená brokovnicou. Učiteľa Sandersa neskôr našli jeho kolegovia, ktorí mu pomohli dostať sa do jednej učebne. Snažili sa nájsť niekoho, kto by Sandersovi poskytol prvú pomoc. Našiel sa študent Aaron Hacey, ktorý mu poskytol prvú pomoc. Učiteľka Nielsonová dorazila v predstihu do knižnice, kde varovala všetkých žiakov, aby sa skryli pod stôl a následne telefonovala s dispečerkou z tiesňovej linky a to počas celého masakru v knižnici. Ako prvý v knižnici zomrel Kyle Velasquez,[9] ktorého popravil Klebold brokovnicou. Následne si Harris a Klebold vymenili zopár výstrelov s políciou a SWAT, ktorí boli okolo celej školy. Po prestrelke s ozbrojenými zložkami začali popravovať študentov v knižnici. Zomreli tak: Steve Curnow,[10] Daniel Mauser,[11] Isaiah Shoels,[12] Corey DePooter,[13] Cassie Bernallová,[14] Kelly Flemingová,[15] Matt Kechter,[16] John Tomlin,[17]a Lauren Townsendová.[18] V knižnici tak dovedna zastrelili ďalších desať študentov a niekoľkých študentov zranili. Záchranná služba sa k Daveovi Sandersovi dostala až po 15-tej hodine a na následky závažných zranení a veľkej straty krvi zomrel.

Cestou do jedálne Harris a Klebold hádzali ručne vyrobené bomby do učební a náhodne strieľali okolo seba. Do jedálne prišli zhruba o 11:40, kde ich príchod zachytila bezpečnostná kamera. Harris sa niekoľkokrát snažil trafiť jednu z propán-butánových bômb a snažil sa celú miestnosť odpáliť. Neskôr sa vydali Harris a Klebold do knižnice, kam dorazili okolo 12:02. Prestrieľali niekoľko okien, aby upozornili zrak ochranných služieb. Posledný výstrel z budovy bol počuť o 12:08, keď obaja páchatelia spáchali samovraždu. Eric Harris si strčil hlaveň svojej brokovnice do úst, ktorú následne stlačil. Bol na mieste mŕtvy. Dylan Klebold spáchal samovraždu tým, že si svojou Tec-9 strelil rovno do spánku. Trápil sa zhruba minútu-dve, kým sa utopil vo vlastnej krvi, ktorá cez dýchacie cesty zaplavila jeho pľúca. Ešte predtým vedľa seba odložil svoju náušnicu a prsteň a na neďaleký stôl hodil posledný molotovov koktail.

Paradoxy a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Prvý, kto sa stretol s Ericom Harrisom po tom, čo 20. 4. 1999 prišiel masakrovať spolužiakov na strednú školu v Columbine, bol Brooks Brown. S týmto chlapcom mal Harris v minulosti problémy. Harris, nahnevaný na Browna, spomenul jeho meno na jednej zo svojich internetových stránok s tým, že ho otvorene chcel zabiť[19] za to, aký bol. Brownoví rodičia sa o tom dozvedeli (pravdepodobne od samotného Dylana Klebolda, ktorý bol Brownovým priateľom z detstva) a rozhodli sa vec nahlásiť[20] na polícií. Keďže však nechceli, aby boli ich mená uvedené v zápisnici ako oznamovateľov, vec bola doriešená iba povrchne a Harris nebol za svoje činy potrestaný. Po istom čase však došlo medzi Harrisom a Brownom k zmiereniu, čo mu zachránilo život. Dňa 20. 4. 1999 totiž stretol Harrisa počas fajčiarskej pauzy na parkovisku, a keďže v ten deň Eric vymeškal dôležitý test z čínskej filozofie, ktorý mal tvoriť až 1/3 výslednej známky za daný predmet, rozhodol sa Brooks, že Erica priateľsky pokarhá. Na jeho prekvapenie mu Harris povedal, že ho má rád, a aby radšej šiel domov. Nevedno, či to bol akt milosrdenstva voči Brownovi, alebo ako tvrdí Brooksova matka, to bol čin z číreho rozumu, aby zbytočne nevzbudzoval pozornosť, kým nevybuchnú bomby v jedálni, no Brown bol jedným z dvoch účastníkov masakru, ktorý hovoril priamo s vrahmi v ten deň bez toho, aby ich nahneval a vyviazol tak živý (druhým bol John Savage, ktorý priamo v knižnici komunikoval s Dylanom Kleboldom, načo mu ten tiež odporučil, aby zo školy utekal).
  • Predtým, ako Harris vpálil Rachel Joy Scottovej guľku do spánku, sa jej vraj spýtal: "Veríš v Boha?", načo mu ona odpovedala: "Ty vieš, že áno." Harris potom sucho skonštatoval: "Tak si choď za ním!" a zastrelil ju. Toto boli bežné otázky, ktoré sa Klebold a Harris pýtali svojich obetí v ten deň pri masakri. Jednou z obetí bola aj Cassie Bernallová. Tej sa v knižnici opýtali vrahovia rovnakú otázku, na čo dostali kladnú odpoveď, po ktorej Cassie zastrelili. Neskôr sa ukázalo, že to nebola Cassie, koho sa na Boha Harris s Kleboldom pýtali. Bola to Valeen Schnurrová. Duch mučeníctva však už ostal spätý s Cassie, a o masakre vydala jej matka knihu s názvom: "She said yes" (povedala: "Áno"), kde je práve tento motív pýtania sa vrahov v ten deň na Boha rozpísaný.
  • Jednou z obetí bol aj Afroameričan Isaiah Shoels. Aj napriek tomu, že Harris a Klebold vo svojich videách nahraných na VHS pásky deklarovali rasistické a antisemitské myšlienky (paradoxne, keďže Klebold bol z polovice žid po matkinej krvnej línií), nemožno masaker označiť za rasovo motivovaný. O opaku sa verejnosť snažila presvedčiť matka Isaiaha Shoelsa, keď tvrdila, že vrahovia v ten deň účelovo išli do knižnice, lebo vedeli, že tam bude jej syn. Isaiah bol jediná obeť masakru, kto mal tmavú farbu pleti.
  • O chladnokrvnosti oboch vrahov svedčí aj dialóg, ktorý prebehol medzi Johnom Savageom a Dylanom Kleboldom v knižnici. John síce nepatril medzi Dylanových a Ericových blízkych priateľov, no v minulosti, keď s nimi mal dočinenia, správal sa k ním s úctou a rešpektom. Počas toho, ako Klebold a Harris masakrovali žiakov v knižnici sa Savage schoval pod stôl. Keď ho pri obchádzaní stolov vyzval Harris, aby sa identifikoval, pozrel sa John priamo na Dylana vo viere, že si naň a na jeho rešpekt spomenie. Keď sa potom pýtal Dylana, čo to robí, ten iba chladne skonštatoval: "Oh, iba zabíjam ľudí." a prikázal Johnovi, aby ušiel zo školy.
  • Jednou z mnohých teórií o tom, prečo k masakru došlo, je aj tá, podľa ktorej bol minimálne Harris pod vplyvom liekov. Je pravda, že Harris užíval lieky na agresiu. Spočiatku to bol liek Zolloft, ktorý však po čase vysadil, keďže sa sťažoval na to, že má vražedné a samovražedné sklony[21] po jeho konzumácií. Neskôr to bol liek Luvox, vinou ktorého zamietli aj jeho žiadosť o vstup do armády. Je pravda, že sa pri pitve našli stopy Luvoxu[22] v Harrisovej krvi, no ich množstvo bolo prakticky v spodnej hranici lekármi odporúčaného množstva. V krvi Dylana Klebolda[23] sa nenašli žiadne návykové a ani psychotropné látky.
  • Ďalšou z teórií, ktoré sa snažili vysvetliť, prečo k masakru došlo, bola tá, podľa ktorej boli obaja vrahovia neonacistami,[24] resp. obdivovateľmi nacizmu a režimu z 30. rokov 20. storočia v Nemecku. Argumentom pre tieto teórie bolo, že samotný masaker sa odohral 20. apríla, teda v deň narodenín Adolfa Hitlera, popredného predstaviteľa nacistického režimu. Ani tieto teórie však nie sú pravdivé. Harris a Klebold vedeli, kto to bol Hitler a aké činy nacizmus páchal na obyvateľoch. Minimálne Harris však patril k tým, kto nacistov kritizoval za to, že sa vo svojich snahách obmedzovali na vyvražďovanie iba určitých skupín ľudí, zatiaľ čo on by vyvraždil ľudstvo ako celok. Dátum 20. 4. bol pre masaker prakticky náhodný, keďže pôvodným plánom bol 19. 4.,[25] teda na deň výročia bombových útokov v Oklahoma City[26] z roku 1995. (S oným útokom, ako aj s vojnou vo Vietname či dokonca s druhou svetovou vojnou porovnával Harris vo svojich denníkoch ten ich plánovaný masaker na strednej škole v Columbine.) Keďže však neboli veci pripravené dostatočne, Harris si napríklad ešte 19. 4. 1999 kupoval s kamarátom dodatočne ďalšie náboje, bol masaker posunutý na 20. 4. 1999.
  • Jedným z tých, čo mali šťastie, a prežili besnenie a masaker v knižnici, bol aj Evan Todd.[27] Paradoxom celej veci je, že nielenže sa konfrontoval s Dylanom Kleboldom, ktorého aj poriadne nahneval, ale patril aj medzi tzv. Jocks (prekl. Borcov), ktorí Harrisa a Klebolda dlhodobo šikanovali. Pred konfrontáciou s Kleboldom si stihol rýchlo skryť svoju bielu šiltovku, poznávacie znamenie Borcov na škole, čo mu pravdepodobne zachránilo krk. Keď potom znášal urážky na svoju váhu, ktoré na neho Klebold chrlil, ostávalo mu už len dúfať, že ho nespozná. Podarilo sa, a paradoxne ten, aj pre ktorého tam v ten deň Harris a Klebold boli, prežil, zatiaľ čo zomierali ostatní, možno aj z rovnakej skupiny vyvrheľov, ako boli samotní vrahovia.
  • V čase 11:10, keď obaja vrahovia vchádzali do jedálne, aby v nej uložili športové tašky s nastraženými propánovými bombami, sa práve menila páska v bezpečnostných kamerách. Na rozdiel od zreteľných záznamov z času 11:40[28], kedy sú obaja vrahovia vidieť v jedálni pri pokusoch o riadenú explóziu nevybuchnutých bômb, tak nemáme zo začiatku celého masakra žiadne grafické záznamy.
  • Od uskutočnenia masakru zaujímala verejnosť, okrem iného, aj existencia tzv. Basement tapes[29](prekl. Suterénové pásky), ktoré si Klebold s Harrisom nahrávali v posledné mesiace pred útokom. Na nich mali vrahovia podrobne deklarovať svoju filozofiu, ukazovať arzenál, ktorý sa im postupne rozrastal, ako aj vysvetľovať to, prečo dané veci chcú spraviť. Posledná nahrávka pochádza z času iba 30 minút pred masakrom,[30] a Harris a Klebold sa na nej lúčia s rodinami a kamarátmi, ktorým sa ospravedlňujú za to, čo ich po masakri čaká, ako im aj odkazujú svoje osobné veci, teda samozrejme, ak prežijú. Aj napriek tomu, že sprvu k nim mali prístup iba rodiny obetí a vyšetrovatelia, verejnosti bolo prisľúbené, že tieto pásky budú časom aj verejne dostupné. V roku 2016 však úrad šerifa oznámil, že tieto VHS kazety boli zničené z dôvodnej obavy o to, aby Harris a Klebold nemali viac svojich nasledovníkov. Krátke videá však predsa len na verejnosť unikli a sú k dispozícií pod názvami "Hitmen for hire"[31] alebo "Rampart Range".[32].ň Zvyšok je dostupný iba v prepise v pdf formáte aj s opisom zobrazovaných skutočností.
  • Harris a Klebold predstavovali zvláštnu zmesku osobností, ktoré sa stretli pri vraždení. Zatiaľ čo Harris bol otvorene človekom agresívnym, s problémami zvládať svoj hnev, Klebold bol na druhej strane tichým trpiteľom, depresívnym človekom so sklonmi k sebepoškodzovaniu. Chuť vraždiť z pomsty u Harrisa a túžba zomrieť u Klebolda bola potom kombináciou, ktorá vyvrcholila v tragických udalostiach z 20. 4. 1999.
  • Sám Harris vo svojom denníku priznal, že ak by sa im podarilo prežiť masaker[33] na škole v Columbine, tak by s Kleboldom ušli na nejaký opustený ostrov, mimo dosah jurisdikcie USA, kde by naplánovali únos lietadla, s ktorým by následne vpálili do mrakodrapu. Paradoxom veci je, že na nedožité 20. narodeniny Dylana Klebolda, 11. 9. 2001 sa v USA presne niečo také stalo.
  • Niekoľko mesiacov pred masakrom sa podarilo Harrisovmu otcovi, Waynovi Harrisovi, nájsť v synovej izbe výbušniny. Jediným trestom pre Erica bolo, že musel so svojím otcom ísť do neďalekých lesov a tú výbušninu pred ním odpáliť. Keby už vtedy boli robené rázne kroky, nemuselo v konečnom dôsledku k masakru dôjsť.
  • Aj Dylan mal problémy pre prechovávanie výbušnín. Krátko pred masakrom priniesol v taške do Blackjack Pizza, kde spolu s Ericom brigádovali, výbušninu. Keď to uvidel manažér podniku, okamžite Dylana pokarhal. Dylan pár dní na to podal výpoveď, no už o pár týždňov nastúpil znova ako pomocná sila, ktorej mali nedostatok. Keby už vtedy spoločnosť reagovala inak, nemuselo k masakru dôjsť.
  • V deň masakru mal Eric Harris, okrem iného, na sebe oblečené biele tričko s čiernym nápisom "Natural selection" (prekl. prirodzený výber). Je to fráza, ktorú často spomína aj vo svojich denníkoch v súvislosti s vyvražďovaním neschopného ľudstva a jeho bezcenných členov. Dylan Klebold mal v ten deň na sebe čierne tričko s červeným nápisom "Wrath" (hnev), ktorý vyjadroval jeho snahu prejaviť potláčanú zlosť nad bezmocnosťou, ktorej bol vystavovaný. Paradoxnou náhodou, ako spomínal preživší Evan Todd, mal na hlave čiernu šiltovku, otočenú šiltom dozadu, s vyobrazeným červeným "B" (Bostons Red Socks), ktorá však z neho pri jeho dlhých, kučeravých vlasoch vytvárala tragikomický dojem klauna.[34]
  • Zatiaľ čo z dvojice vrahov, Harris a Klebold, sa za agresívnejšieho vo všeobecnosti považuje Harris, bol to práve Klebold, ktorého je viac počuť na nahrávkach telefonátu Patty Nielsonovej z knižnice na tiesňovú linku 911. Klebold na zázname veselo výska, smeje sa a prejavuje radosť, čo pôsobí značne šialene, keď si uvedomíme skutočnosť, že pri tom strieľal do ľudí a vraždil ich.
  • Existuje záznam školskej televízie Columbine, kde sa pýtali Dylana Klebolda na to, za akého študenta sa považuje, a či skôr patrí k tým, čo sa učia na hodinách, alebo samoštudentoch. Okrem toho, že sa považoval za samoštudenta, sa zo záznamu dozvedáme, že rozhovor s úplne pokojným Dylanom bol robený dňa 30. 1. 1998, teda v rovnaký deň, kedy spolu s Harrisom vykradli dodávku,[35] na základe čoho im bolo nariadené absolvovať kurzy sebaovládania sa (najmä Harrisovi) a niekoľko hodín verejnoprospešných prác, čo sa vo všeobecnosti považuje za začiatok ich ročného plánovania masakru na strednej škole. Nie je to však nič výnimočné. Obaja veľmi dobre pred verejnosťou skrývali svoje plány. Klebold si bol dokonca mesiac pred masakrom pozrieť svoju internátnu izbu v Arizone, kde plánoval nastúpiť na univerzitu. Nechal dokonca rodičov, aby za izbu zaplatili zábezpeku. Harris si na druhej strane sebavedomo podal žiadosť o vstup do armády, aj keď vedel, že v tom čase, kedy by mal nastúpiť, už bude dávno mŕtvy. A nadôvažok, iba 3 dni pred masakrom, sa Dylan Klebold zúčastnil, akoby nič, maturitného večierku,[36] ktorý organizovala škola. Šiel tam, samozrejme, po presviedčaní svojej kamarátky, no i to ho neospravedlňuje. Harris síce priamo nešiel na ples, no na afterpárty potom nakoniec predsa len dorazil. Bolo to akoby ich posledné rozlúčenie sa pred "odchodom".
  • Z Harrisových denníkov vieme, že sa pred masakrom upokojoval tým, že sa snažil vsugerovať si pocity, akoby nešiel zabíjať ľudí, ale démonov a príšery,[37] napríklad aj zo svojej obľúbenej série hier Doom, ku ktorej paradoxne vytvoril niekoľko funkčných máp,[38] ktoré sú stále dostupné na stiahnutie na internete.
  • Po samotnom útoku na školu sa odohrali ešte dve, celkom nepríjemné udalosti, ktoré súviseli s obeťami z Columbine. Prvou udalosťou bolo, keď na neďalekom vršku vztýčili pamätné kríže s menami tých, ktorí v ten deň prišli v Columbine o svoj život. Tieto kríže zhotovil stolár Greg Zanis. Vztýčených však bolo 15 krížov, teda vrátane krížov za vrahov Erica Harrisa a Dylana Klebolda. Tým najskôr ľudia na kríže písali veci ako "Ako ti môžeme odpustiť" a pod. Nakoniec však rodičia zavraždených Kylea Velasqueza a Daniela Rohrbougha nechali tieto kríže strhnúť s odôvodnením, že nie je mysliteľné, aby na rovnakom mieste bola ctená pamiatka obetí, ako aj ich vrahov. Druhým incidentom bolo, keď na záhrade miestnej fary nechali na počesť zomrelých v Columbine vysadiť stromy, ktorých znova bolo 15, teda za všetkých zúčastnených. V tomto prípade už spravodlivosť vzali rodičia Velasqueza a Rohrbougha do svojich rúk a vyťali dva stromy, o ktorých usúdili, že boli spomienkou na Harrisa a Klebolda. Tie však neboli ich, no znova ostalo stáť iba 13 pomníkov.

Dôsledky

[upraviť | upraviť zdroj]
Pamätník obetiam masakru

Americká polícia počas teroru na Columbine High School zlyhala, kvôli nevhodnej taktike zásahu a navyše útočníkov nezasiahli ani raz, i keď na to mali viacero príležitostí. Preto zmenila americká polícia svoju taktiku a výcvik a zvlášť pri streľbe na školách sa kladie dôraz na okamžitý zásah voči páchateľom. Polícia tiež zbytočne čakala, kým neprídu posily, a až potom zasahovali a to tiež len z vonku.

Masaker na Columbine High School rozpútal debaty o kontrole zbraní a jej dostupnosti v Spojených štátoch, tiež o násilí medzi mladistvými, zlý vplyv internetu, násilných hier, filmov či hudby. Vďaka masakru, ktorý sa odohral 20. apríla 1999 na škole Columbine, sa na školách v Spojených štátoch zvýšili opatrenia. Na niektorých miestach v areáli školy sú vybudované pamätníky. Niekoľko zranených študentov skončilo na invalidnom vozíku či s inými obmedzeniami. Objavili sa tiež negatívne ohlasy, ktoré kritizovali školy, že sa veľmi málo vyučuje náboženstvo na školách, pretože niektoré tvrdenia boli také, že množstvo obetí bolo nábožensky založených, alebo kvôli ich rasovému pôvodu.

Filmové spracovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Už v roku 2002 natočil režisér Michael Moore kontroverzný dokument s názvom Bowling for Columbine, v ktorom svojsky rozoberá problematiku ľahkej dostupnosti zbraní v USA. V roku 2003 režisér Gus Van Sant natočil film Elephant s podobnou tematikou. V tom istom roku bol nakrútený aj film s názvom Zero Day režiséra Bena Coccia, ktorý bol inšpirovaný práve Basement tapes. O rok neskôr sa dostal do televízie dokumentárny film s názvom Zero Hour: Massacre At Columbine, ktorý obsahuje tiež videá páchateľov, výpovede svedkov, ktorí sa skutočného masakru zúčastnili. Rovnako bol v tomto roku natočený voľne na masaker odkazujúci film s názvom The only way režisérov Davida Zimmermana III. a Levi Oberyho. Ďalej bol v roku 2005 natočený film s názvom Dawn Anna od režiséra Arlissa Howarda, v ktorom sa rozoberá životný príbeh matky jednej z obetí, Lauren Townsendovej, Dawn Anny. V roku 2009 natočil Andrew Robinson (jeden zo študentov, ktorý prežili masaker) film s názvom April Showers, ktorý sa zameriava na to, ako sa tí, čo prežili masaker, dokážu vyrovnať s udalosťami, traumou a pocitmi viny. V roku 2016 vyšiel film I'm Not Ashamed, ktorý poukazuje na život prvej obete masakru, Rachel Scottovej, ktorá bola veľmi kresťansky založená. Námet na film dostal Brain Baugh, kvôli ľudskosti, veselosti Rachel a jej ochotou pomôcť každému bez ohľadu na to, aký je. Zatiaľ posledným je dokument nielen o samovražedných sklonoch u mladistvých, ktoré mal aj Dylan Klebold, z roku 2019 s názvom American Tragedy, v ktorom si zahrala aj Sue Kleboldová, a ktorý vzišiel z rúk producentky Lisy Sabeyovej.

Columbine High School
Columbine High School

Knižné spracovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Už v roku 2000 napísala matka jednej z obetí masakra, Cassie Bernall, Misty Bernallová, knihu s názvom She said yes, v ktorej dominovala téma náboženskej viery a hlásenia s ku nej v zlomových okamihoch, čo demonštrovala na príklade svojej zosnulej dcéry, ktorá sa k Bohu prihlásila, načo bola zastrelená v knižnici Columbine. Tento príbeh bol však neskôr svedkami incidentu spochybnený, čo však neuberá na tragickosti úmrtia Cassie. Následne v roku 2002, ako spoluautor, uviedol na trh knihu s názvom No easy answers, aj kamarát Dylana a Erica, Brooks Brown, ktorý ako jeden z posledných hovoril s Harrisom v deň masakra. V roku 2012 napísal otec jednej z obetí masakra, Daniela Mausera, Tom Mauser knihu s názvom Walking in Daniel´s shoes, v ktorej rozoberal nielen život svojho tragicky zosnulého syna, ale tiež aj diery, ktoré má v sebe doposiaľ zákon o legálnej držbe zbraní v USA. Už v roku 2016 napísala knihu aj matka jedného zo strelcov, Dylana Klebolda, Sue Kleboldová, knihu s názvom A mother´s reckoning. V nej nielen rozoberá život s Dylanom a jeho nepostrehnuteľné depresie vedúce až k účasti na masakre, ale tiež aj jej prežívanie toho osudného utorka, 20. 4. 1999. Napokon v roku 2019 uzreli svetlo sveta aj prepísané denníky oboch vrahov s knižným názvom The journals of Dylan Klebold and Eric Harris.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ CHIPS - Challenging High Intellectual Potential Students [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  2. ↑ ACOLUMBINESITE.COM, Plan. . Dostupné online.
  3. ↑ ACOLUMBINESITE.COM, Car. . Dostupné online.
  4. ↑ Rachel Joy Scott [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  5. ↑ Injured and Survivors of the Columbine High School shooting [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  6. ↑ Daniel Lee Rohrbough [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  7. ↑ ACOLUMBINESITE.COM, Daniel. . Dostupné online.
  8. ↑ Coach William "Dave" Sanders [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  9. ↑ Kyle Albert Velasquez [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  10. ↑ Steven Robert Curnow [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  11. ↑ Daniel Conner Mauser [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  12. ↑ Isaiah Eamon Shoels [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  13. ↑ Corey Tyler DePooter [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  14. ↑ Cassie Rene Bernall [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  15. ↑ Kelly Ann Fleming [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  16. ↑ Matthew Joseph Kechter [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  17. ↑ John Robert Tomlin [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  18. ↑ Lauren Daw Townsend [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  19. ↑ Transcripts from Eric Harris' web page: Wisdom2.html [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  20. ↑ ACOLUMBINESITE.COM. Reports [online]. . Dostupné online.
  21. ↑ Dylan Klebold's Writing - Journals, Diaries and School Papers [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  22. ↑ ACOLUMBINESITE.COM. Autopsies [online]. . Dostupné online.
  23. ↑ ACOLUMBINESITE.COM. Autopsies [online]. . Dostupné online.
  24. ↑ Eric Harris' Writing - Journals, Diaries and School Papers [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  25. ↑ ACOLUMBINESITE.COM. Plans [online]. . Dostupné online.
  26. ↑ ACOLUMBINESITE.COM. Plans [online]. . Dostupné online.
  27. ↑ Injured and Survivors of the Columbine High School shooting [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  28. ↑ Columbine High School cafeteria surveillance tape [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  29. ↑ Basement Tapes - quotes and transcripts from Eric Harris and Dylan Klebold's video tapes [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  30. ↑ Basement Tapes - quotes and transcripts from Eric Harris and Dylan Klebold's video tapes [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  31. ↑ Hitmen for Hire - the video tapes of Eric Harris and Dylan Klebold [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  32. ↑ Rampart Range video quotes and screenshots [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  33. ↑ ACOLUMBINESITE.COM. Plans [online]. . Dostupné online.
  34. ↑ Injured and Survivors of the Columbine High School shooting [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  35. ↑ 1993 - 1999 the Columbine High School massacre in-depth [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  36. ↑ ACOLUMBINESITE.COM, Prom. http://www.acolumbinesite.com/dylan/pics/prom.jpg. .
  37. ↑ Eric Harris' Writing - Journals, Diaries and School Papers [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  38. ↑ Screenshots from REB's Doom II wads [online]. www.acolumbinesite.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online. Archivované 2021-10-28 z originálu.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Masaker na Columbine High School na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Masaker_na_Columbine_High_School&oldid=7870635“