Preskočiť na obsah

Lu Sün (spisovateľ)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lu Sün
čínsky spisovateľ, prekladateľ, esejista, básnik a literárny kritik
čínsky spisovateľ, prekladateľ, esejista, básnik a literárny kritik
Narodenie25. september 1881
Šao-sing, Če-ťiang, Čína
Úmrtie19. október 1936 (55 rokov)
PodpisLu Sün, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Lu Sün
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Lu Sün

Lu Sün (pchin-jin: Lu Xun, vlastným menom Čou Šu-žen; 25. september 1881 – 19. október 1936) bol čínsky spisovateľ, prekladateľ, esejista, básnik a literárny kritik, jeden z najvýznamnejších čínskych spisovateľov 20. storočia.

Pochádzal zo vzdelanej rodiny, skoro sa naučil čítať. Li Süna veľmi ovplyvnila otcova smrť na tuberkulózu, kvôli ktorej sa rozhodol študovať lekárstvo. Bol ale znechutený šarlatánstvom tradičnej čískej medicíny a preto študoval v japonskom Sendai medicínu západného smeru. Na štúdiách sa naučil po nemecky a anglicky a veľa čítal, hlavne západnú literatúru. Prvé eseje v klasickej čínštine začal písať v roku 1902. V roku 1903 sa oženil s čínskym dievčaťom. V roku 1904 opustil Sendai, v roku 1906 sa odsťahoval do Tokia, kde pracoval vo vyššom školstve. Publikoval preklady z ruštiny, v esejistike sa venoval prevažne dejinám čínskej literatúry a náboženstva.

Po návrate do Číny učil na pekingských školách. V roku 1918 publikoval pod svojim pseudonymom (odvodeným z dievčenského mena svojej matky) svoju prvú významnejšiu poviedku, Kchuang-žen ž'ťi ("Denník šialenca"), inšpirovanú rovnomennou Gogoľovou prózou, v ktorej pomocou zveličenia kritizoval prežitky v čínskej spoločnosti. Rýchlo sa stal jedným z najvýznamnejších čínskych spisovateľov. Jeho najslávnejšou poviedkou je A Q čeng-čuan ("Pravdivý príbeh o A Q, 1922), publikoval ale veľa poviedok a básní v próze. V roku 1927 sa odsťahoval do Šanghaja, kde žil až do svojej smrti. Patril k popredným ľavicovým spisovateľom, písal eseje, prekladal z ruštiny (hlavne Gogoľa, ktorého veľmi obdivoval). Bol aj jedným z prvých propagátorov esperanta v Číne. V roku 1936 začal trpieť tuberkulózou, kvôli ktorej zoslabol a cítil, že umiera. Venoval tejto téme niekoľko esejí (Smrť, Aj toto je život). Je pochovaný v mauzóleu v Šanghaji.

Slovenský výber jeho diela vyšiel pod názvami Biele svetlo (1952) a Oheň a kvety (1960).

Bol všestranný spisovateľ, kombinoval čínske a európske literárne techniky. Jeho štýl je popisovaný ako "súcitne ironický". Bol tiež jedným z prvých čínskych spisovateľov, ktorý písal hovorovým jazykom zbaveným od klasických konvencií. K jeho obvyklým témam patrila kritika sociálnej situácie v Číne a analýza čínskeho "národného charakteru". Komunistickým režimom bol často propagovaný, aj keď na sklonku života bol perzekvovaný. Je ale pre svoj presný popis problémov dnešnej Číny a myšlienkovú zložitosť uznávaný aj v západnom svete.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lu Sün na českej Wikipédii.