Preskočiť na obsah

Lech Wałęsa

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Lech Wałęsa
Lech Wałęsa
Lech Wałęsa, podpis (z wikidata)
2. prezident Poľska
V úrade
22. december 1990 – 22. december 1995
PremiériTadeusz Mazowiecki, Jan Krzysztof Bielecki, Jan Olszewski, Waldemar Pawlak, Hanna Suchocká, Józef Oleksy
Predchodca Wojciech Jaruzelski (v krajine)
Ryszard Kaczorowski (v exile) 		Aleksander Kwaśniewski Nástupca
Biografické údaje
Narodenie29. september 1943 (81 rokov)
Popowo, Gmina Tłuchowo, Nemecká ríša
Politická stranaSolidarita
Vierovyznanierímskokatolícke
Rodina
Manželka
Danuta Wałęsa
Deti8
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLech Wałęsa
(multimediálne súbory)

Lech Wałęsa (IPA: Prehrať [ˈlɛx vaˈwɛ̃sa]) (* 29. september 1943, Popowo, Gmina Tłuchowo, Nemecká ríša) je poľský politik, spoluzakladateľ prvého slobodného odborového hnutia (neskôr politického hnutia) Solidarita (Solidarność) a v rokoch 1990 až 1995 prezident Poľska.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Lech Walesa sa narodil 29. septembra 1943 v poľskom Popowe pri Lipne. Vyštudoval strednú poľnohospodársku školu, slúžil v armáde a ako elektrikár začal v roku 1967 pracovať v gdanských lodeniciach. Po deviatich rokoch ho vedenie prepustilo pre odborové aktivity, ale s prestávkami tam pôsobil do roku 1990.

V lodeniciach sa stal členom robotníckej rady a postupne sa stával vedúcou osobnosťou boja proti komunizmu a symbolom ľudového odporu. V roku 1978 vstúpil do zakázaných Slobodných odborov (SO) a bol spolupracovníkom ilegálneho časopisu Robotník Wybrzežu. V auguste 1980 viedol štrajk gdanských lodenicových robotníkov, ktorý prerástol v celorepublikový prejav odporu proti režimu. Protesty vyústili do dohody s vládou, robotníci dostali právo na štrajk a vlastné nezávislé odbory. Tak vzniklo odborové hnutie Solidarita (Solidarność).

V januári 1981 Lecha Walesu prijal vtedajší pápež Ján Pavol II. vo Vatikáne. Walesa navštívil Taliansko, Japonsko, Švédsko, Francúzsko a Švajčiarsko ako hosť medzinárodnej odborovej organizácie (International Labour Organisation). V septembri 1981 ho na prvom kongrese Solidarity v Gdansku zvolili na jej čelo. Obdobie relatívneho pokoja skončilo v decembri 1981. Poľský prezident Wojciech Jaruzelski vyhlásil výnimočný stav, zakázal Solidaritu, uväznil jej vedúcich činiteľov aj Walesu. Od novembra 1982 Walesa opäť pracoval v lodeniciach, avšak pod policajným dozorom. Naďalej sa angažoval v ilegálnej Solidarite. Nepopulárny režim a zhoršovanie ekonomiky krajiny vyústili v roku 1989 do rokovaní vlády a Solidarity za okrúhlym stolom, na základe ktorých bola okrem iného zlegalizovaná činnosť Solidarity a otvorená cesta k demokracii v Poľsku.

V rokoch 1990 – 1995 bol prezidentom Poľskej republiky. Neúspešne kandidoval aj v prezidentských voľbách v rokoch 1995 a 2000, podporovaný vlastnou kresťansko-demokratickou stranou. V roku 2006 vystúpil zo Solidarity, pretože usúdil, že odbory príliš podporujú politickú stranu bratov Kaczyńských Právo a Spravodlivosť.[1]

V máji 2009 vyjadril Walesa podporu Garrimu Kasparovovi - jednému z lídrov ruskej opozície a bývalému šachovému veľmajstrovi - v jeho úsilí bojovať proti politike Kremľa. V októbri 2011 podporil newyorské hnutie Occupy Wall Street (Obsaďte Wall Street) v USA, ktoré protestovalo proti chamtivosti firiem.[2]

Je dlhodobým kritikom vládnucej poľskej strany Právo a spravodlivosť a jej lídra Jaroslawa Kaczynského. V auguste 2018 však vyhlásil, že by sa s ním pred smrťou rád zmieril.[3]

Kontroverzie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa šéfa poľského Inštitútu národnej pamäti Jaroslawa Szareka bol Wałęsa od decembra 1970 do júna 1976 tajným spolupracovníkom tajnej polície, donášal na svojich kolegov a bral za to peniaze.[4] Poľská verejnosť je v pohľade na Wałęsovu kauzu dlhodobo rozdelená. Ešte v roku 2016 Wałęsa odmietol, že by sa zložka týkala jeho.[5] V roku 2017 experti potvrdili, že Wałęsov rukopis sa zhoduje s písmom agenta tajnej polície s krycím menom Bolek.[6]

V marci 2013 vyvolal rozhorčené reakcie poľskej verejnosti vyhláseniami, že homosexuáli by nemali zastávať vysoké funkcie v politike, pričom príslušníkov tejto sexuálnej menšiny vyzval, aby sa radšej sústredili na menej dôležité činnosti.[7]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

5. októbra 1983 mu bola udelená Nobelova cena za mier. Okrem Nobelovej ceny mieru je Walesa nositeľom aj ďalších ocenení, napríklad Ceny ľudských práv Európskej rady za rok 1989, Ceny Nechať žiť (Švédsko 1981), Medaily slobody (USA 1981) a Ceny slobody (Švédsko 1982). V septembri 2012 získal nemecké mediálne ocenenie Zlatá sliepka v kategórii politika.[1]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Lech Walesa je ženatý, s manželkou Danutou majú 4 synov a 4 dcéry.[1]

V januári 2017 pochoval svojho tretieho syna Przemyslawa, ktorého našli príbuzní v byte bez známok života.[8]

Zdravotný stav

[upraviť | upraviť zdroj]

Má dlhodobé problémy s cukrovkou, vysoký krvný tlak a v ostatných rokoch i so srdcom.[9] V roku 2008 sa podrobil na klinike v texaskom Houstone kardiochirurgickému zákroku, pri ktorom mu úspešne voperovali kardiostimulátor.[10] V marci 2021 podstúpil operáciu srdca. [11]

Počas pandémie COVID-19 sa dal zaočkovať troma dávkami vakcíny. V januári 2022 oznámil že má ochorenie COVID-19.[12]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c TASR. Vodca Solidarity a bývalý poľský prezident Lech Walesa má 70 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-09-29. Dostupné online [cit. 2022-06-12].
  2. ↑ TASR. Lech Walesa vyjadril podporu demonštrantom na Wall Street. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-10-13. Dostupné online [cit. 2022-06-12]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ SITA. Walesa sa chce pred smrťou zmieriť s nepriateľmi. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-08-02. Dostupné online [cit. 2022-06-12]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ S., P E R E X, a.. Walesa bol agentom tajnej polície, potvrdili experti – Pravda.sk. Pravda.sk, 2017-01-31. Dostupné online [cit. 2017-02-09].
  5. ↑ ONDERČANIN, Lukáš. Agent Bolek šokuje Poľsko, antikomunista Walesa mal donášať štátnej bezpečnosti. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-02-23. Dostupné online [cit. 2022-06-12]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ TASR. Walesa odmietol vyjadrenie grafológov, že bol plateným informátorom. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-02-07. Dostupné online [cit. 2022-06-12]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ TASR. Lech Walesa zaskočil Poliakov výrokmi voči homosexuálom v politike. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-03-03. Dostupné online [cit. 2022-06-12].
  8. ↑ TASR. Poľský exprezident Walesa pochoval v Gdansku svojho syna Przemyslawa. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-01-13. Dostupné online [cit. 2022-06-12].
  9. ↑ TASR. Bývalého poľského prezidenta Lecha Walesu hospitalizovali. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-11-28. Dostupné online [cit. 2022-06-12]. ISSN 1335-4418.
  10. ↑ TASR. Lech Walesa sa v nemocnici zotavuje z ochorenia. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-06-24. Dostupné online [cit. 2022-06-12]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ TASR. Poľský exprezident Walęsa sa zotavuje po operácii srdca. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-03-15. Dostupné online [cit. 2022-06-12].
  12. ↑ SITA. Lekcia plná bolesti. Už nikdy neodložím rúško, vraví o covide Walesa. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-01-22. Dostupné online [cit. 2022-06-12]. ISSN 1335-4418.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lech_Wałęsa&oldid=7884155“