Kumm
| Kumm | |
| Kum, Kom, Komm | |
| iránske mesto, náboženské centrum | |
 | |
| Štát |  Irán
|
|---|---|
| Provincia | Kumm |
| Nadmorská výška | 935 m n. m. |
| Súradnice | 34°39′S 50°57′V / 34,650°S 50,950°V |
| Rozloha | 123 km² (12 300 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 201 158 (2016) |
| Hustota | 9 765,51 obyv./km² |
| Časové pásmo | UTC +3:30 |
| - letný čas | UTC +4:30 |
  Poloha mesta na mape Iránu
| |
| Wikimedia Commons: Qom | |
| Webová stránka: https://www.qom.ir/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kumm[1][2] (iné mená: Kum[3][4][5], Kom[3][6][5], Komm[7], v perzskej výslovnosti skôr: Ghom[8][p 1]) je historické mesto v centrálnom Iráne, hlavné mesto rovnomennej provincie, významné náboženské centrum šiitizmu.[4][6][9]
Nachádza sa brehu rieky Rúd-e Kumm, v Dašt-e Kavír, aridnej panvovej oblasti Iránskej náhornej plošiny, asi 120 kilometrov južne od Teheránu.[4][9] Neďaleko sa nachádzajú dve slané jazerá. Zimy v meste nie sú veľmi chladné, ale letné teploty často presahujú 40 °C. Zrážky sú zriedkavé a veľmi nepravidelné.[9]
Kumm je miestom odpočinku viac ako desiatky perzských panovníkov a štyroch stoviek šiitskych svätcov.[4][6][9] Veľkú úctu mesta v islamskom svete dokladajú aj tituly dar al-mu’minin, dar al’ilm, dar al’ibada a iné, ktoré mu prislúchajú.[10]
V roku 2016 malo mesto 1 201 158 obyvateľov.[6] V meste a jeho okolí okrem Arabov a Peržanov býva aj turkická minorita hovoriaca chaladžštinou.[8]
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Predislamské obdobie
[upraviť | upraviť zdroj]Historické počiatky Kummu sú nejasné. Neďaleko mesta však bolo objavené nálezisko z doby železnej (Šamširgah).[9] Podľa legendy bol Kumm založený legendárnym kráľom Tachmurasom.[10] O histórii regiónu v najstaršom období staroveku, ako aj v období vlády Achajmenovcov sa mnoho nevie, početnejšie sú archeologické pozostatky z dôb Seleukovcov a Partov.[11] V staroveku sa malo sídlo na mieste dnešného Kummu nazývať Kumandan alebo ako Kumidán[12] a bolo známe pre obchod so šafranom.[9] Názov Kumandan môže byť odvodený od osobného mena jedného z jeho zakladateľov alebo od slova kúma, druhu chatrče.[12] V 4. storočí pred Kristom bolo mesto zničené Alexandrom Veľkým a následne obnovené perzským veľkokráľom Kavádom I.[9][10] Pred príchodom islamu v 7. storočí slúžil Kumm ako regionálne centrum starovekej zoroastrijskej viery[4], keďže sa v ňom nachádzal ohňový chrám.[9]
Islamské obdobie
[upraviť | upraviť zdroj]
Islamské pramene sa v rozprávaní o ranej histórii mesta líšia. Podľa Al-Baládhurího bolo mesto dobyté Arabmi v roku 644, kniha Kumm Námeh tvrdí, že bolo založené Arabmi z Kúfy, ktorí na miesto prišli v dôsledku prenasledovania sunnitmi.[10] Isté je, že v meste po smrti imáma Alího a imáma Hussajna v 7. storočí, našlo útočisko množstvo šiitom prenasledovaných Umajjovcami.[9] Postupne sa mesto islamizovalo, hoci naďalej v ňom žili aj prívrženci pôvodného kultu. V 8. storočí sa mesto stalo prosperujúcim teologickým centrom a v počte učencov predbehlo aj an-Nadžaf.[10] Podľa hadíthu pripisovanému Dža'farovi as-Sádikovi, získalo svoj názov mesto preto, že jeho ľud povstane spolu s príchodom al-Ká'ima, teda mahdího (jakúmúna ma'ahu).[13] V roku 816 bola v meste pochovaná Fátima, sestra ’Alí Rezu, ôsmeho imáma šiitskeho islamu. Na jej počesť bola v meste v roku 965 pod patronátom Bújovcov postavená svätyňa so zlatou kupolou, významné pútnické miesto šiitských moslimov.[4][10] Za vlády šiitských Bújovcov (950 – 1055) Kumm prosperoval a v boli v ňom zriadené viaceré teologické semináre. V centre šiitskeho islamu sa narodil Hassan-i Sabbáh, zakladateľ rádu (či sekty) asasínov.[9][10] Zdá sa, že sláva Kummu, ako centra vzdelanosti sa vytratila po 11. storočí, teda po príchode sunnitských Seldžukovcov, keď sa šiitska vzdelanosť presunula do Rejju a ďalších severoperzských miest.[14]
Kumm v neskorom stredoveku
[upraviť | upraviť zdroj]Niekedy v rokoch 1027/1028 mesto obsadil vojvodca z rodu Kákújovcov, no už o tri roky neskôr ho dočasne získali Ghaznovci. Kákújovci mesto znovu získali v roku 1040 a udržali ho až do príchodu Seldžukovcov v polovici 11. storočia (1050/1051). O histórii mesta za vlády Seldžukovcov sa mnoho nevie. Koncom 11. storočia a začiatkom 12. storočia mesto viackrát zmenilo vlastníka v dôsledku vnútroštátnych bojov v Seldžuckej ríši. Mestu sa za vlády Seldžukovcov hospodársky relatívne darilo. Napriek odlišnému náboženstvu nebolo mesto zvlášť prenasledované a bolo v ňom vystavaných viacero náboženských budov.[11]
V roku 1224 obyvateľov mesta zmasakrovali Mongoli a preživší museli podobne ako iné mestá platiť Mongolom dane. Z tejto pohromy sa mesto nespamätalo ani v roku 1340, keď ho navštívil historik Mustaufí.[10] Po páde Ílchanátu sa vlády v meste ako vazali Čúpánovcov, Džálájírovcov a neskôr aj Muzaffárovcov držali emíri z rodu Ṣafi(s)ovcov (rod „Ṣafis“).[11] Na konci 14. storočia mesto obľahol Tímúr[10], no ponechal ho v správe domáceho rodu.[11] Po vyhnaní Tímúrovcov sa mesto dostalo do sféry zväzu Kara Kojunlu a neskôr Ak Kojunlu.[11] Turkménske ríše Kumm využívali ako zimoviská pre panovníkov.[10][13] Najmä za nadvlády Ak Kojunlu mesto počas zím fungovalo ako kvázi-hlavné mesto a Uzun Hasan v ňom prijímal vyslancov.[11]
Novoveké dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Safíjovci Ismá'íl a Tahmásp podobne ako vládcovia Ak Kojunlu využívali Kumm ako svoje hlavné zimné sídlo. Zároveň výrazne podporovali jeho prestavbu a kult miestnych svätýň.[10][13] V meste tiež nechali vystavať viaceré hrobky, v ktorých boli pochovaní sáfíjovskí panovníci vrátane Safího I., Abbása II. a Sulejmana. Rovnako bolo v meste pochovaných aj viac ako štyri stovky šiitskych svätcov a ulámov. Okolo roku 1722 Kumm vyplienili Afgánci a neskôr Uzbekovia. Druhý kádžárovský vládca, Fath Alí Šáh nechal obnoviť Fátiminu hrobku i kráľovské pamiatky. Okrem Safíjovcov tak práve Kádžárovci prispeli k súčasnému vzhľadu mesta. Kádžárovci tiež v meste vybudovali vlastnú hrobku.[10][13] Celkovo však bolo 19. storočie pre mesto skôr obdobím úpadku. Úroveň miestnej vzdelanosti výrazne poklesla po smrti učenca Mírzá Kummího v roku 1804.[13] Následne v Kumme vyučovalo len málo vynikajúcich teológov a miestne semináre a vysoké školy boli zväčša nečinné.[9] Veľký dopad mal na mesto hladomor v rokoch 1870 – 1871, ktorý bol spojený s nepokojmi i kanibalizmom. Počet obyvateľov Kummu klesol z 25 000 na 14 000. V roku 1904 v meste zase vypukla epidémia cholery.[9]
Moderné dejiny a islamská revolúcia
[upraviť | upraviť zdroj]Nový rozvoj priniesla Kummu islamská teologická univerzita založená v roku 1920. Dodnes najväčšia univerzita v Iráne (Perzii) sa špecializuje na islamské právo, filozofiu, teológiu a logiku.[10] Univerzita prilákala do mesta mnohých prominentných šiitskych teológov prichádzajúcich z irackých šiitskych centier. Spolu s vyučujúcimi, ktorí sa necítili v sunnitskom a britskom prostredí konformne prišli do Kummu aj noví študenti.[9] Významný vplyv na rozvoj akadémie mal ajatolláh Há’eri.[14] Teologické centrum sa v 20. storočí stalo vplyvným oponentom dynastie Pahláví (1925 – 1979), ktorá podporovala antiklerikalizmus a sekularizmus.[9]
| „Pre mnohých Iráncov je Kumm skutočným hlavným mestom islamskej republiky. Matka islamskej revolúcie, mesto krvi a povstania, toto alter ego Teheránu sleduje svoje dedičstvo ako pútnické miesto staré dve tisícročia a ako vyzývateľ politických elít takmer rovnako dlho. Rovnako ako jeho iracké náprotivky Nadžaf a Karbala, aj toto sväté mesto šiitov má vzdelávaciu a výcvikovú úlohu, ktorú možno vysledovať 1000 rokov dozadu. Mesto hostilo vzostup ajatolláha Chomejního, podporilo odpor cisárskych mocností a vztýčilo červenú vlajku mučeníctva. Dnes jeho moc ovplyvňuje Libanon a Irak a dotýka sa miliónov šiitov po celom svete prostredníctvom webu, pútí a absolventov seminárov.“ |
| DUMPER, Michael. Qom. In: Cities of the Middle East and North Africa: A Historical Encyclopedia. Ed. Michael R. T. Dumper; Bruce E. Stanley. Santa Barbara etc. : Abc-Clio, 2007. ISBN 1-57607-919-8. S. 301. |
Z tohto dôvodu sa Kumm tiež spája s vodcom islamskej revolúcie, ajatolláhom Rúholláha Chomejním, ktorý v meste študoval. V meste došlo aj k samotnému vypuknutiu revolúcie po tom, čo došlo k smrti demonštrujúcich študentov teológie v januári 1978.[4] O rok neskôr sa práve v Kumme perzská armáda vzdala islamským revolučným milíciám. Po revolúcii sa ajatolláh Ruholláh Chomejní opäť usadil v Kumme z ktorého urobil svoje sídlo.[6] Hoci hlavné mesto zostalo v Teheráne, Kumm bol považovaný za duchovné srdce revolúcie a islamskej republiky. V dôsledku toho sa doň vynaložili značné finančné prostriedky na renováciu mešít, seminárov, svätýň a verejných budov.[9] Rovnako sa rozšírila miestna univerzita. Kým v roku 1975 teologickú školu navštevovalo len okolo šesťtisíc študentov, v roku 1991 to bolo až tridsaťšesťtisíc študentov.[14] Miestne duchovné centrum má pritom dodnes vplyv na politickú situáciu v Iráne, ba jeho vplyv presahuje aj do zahraničných šiitskych centier.[9]
Najnovšie dejiny a súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1956 boli blízko mesta (v Sarádžehu) objavené ropné polia a medzi Kummom a Teheránom bola postavená veľká rafinéria. V 70. rokoch 20. storočia bolo na hornom toku Rúd-e Kumm dokončených niekoľko priehrad. Dodnes je Kumm regionálnym centrom pre distribúciu ropy a ropných produktov. Vedú cezeň významné ropovody a plynovody.[6]
Od 80. rokov 20. storočia mesto prešlo rozsiahlym rozvojom. Bola vystavaná kvalitná dopravná infraštruktúra, mesto bolo napojené na železnice a diaľnice. Počet obyvateľov sa zvýšil zo 424 048 v roku 1986 k 777 677 v roku 1996. Podľa odhadov sa len do roku 2001 populácia ďalej zvýšila na viac ako 873 000 v roku 2001.[4]
Poľnohospodárska produkcia Kummu v poslednom období upadla, hoci región naďalej zostáva regionálnym producentom olejnatých rastlín, obilia, niektorých druhov zeleniny, bavlny a ópia. Priemysel sa v posledných desaťročiach zameriaval na výrobu bavlneného textilu, obuvi, keramiky a skla. Veľké zisky mestu poskytujú výroba produktov a poskytovanie služieb súvisiacich s náboženskými púťami do mesta.[4] Moderné mesto má najväčšiu madrasu (teologickú fakultu) v Iráne.[6]
V roku 2000 bol Kumm miestom opatrení a násilia proti súfijom. V septembri 2005 ajatolláh Ḥusajn Núrí-Hamadání vyhlásil súfíjov za nebezpečenstvo pre islam a vyzval na represívne opatrenia voči nim. Ďalší významní duchovní žiadali, aby „bola zo svätého mesta vyhladená každá stopa súfizmu“. 13. februára 2006 usporiadali v Kumme stúpenci rádu ni'matulláhí pokojnú demonštráciu na protest proti mestskému nariadeniu, ktoré ich vyzývalo, aby opustili svoje centrum. Guvernér ʿAbbás Mohtadž obvinil dervišov z destabilizácie krajiny a z prepojenia na zahraničné vlády. Demonštrácia bola násilne potlačená a stovky demonštrantov bolo zranených alebo zatknutých. Väčšina zatknutých bola prepustená pod podmienkou, že ukončia svoje aktivity v súfijskom hnutí. Na druhý deň bezpečnostné zložky zbúrali pietne miesto a priľahlé domy.[13]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejšou mestskou pamiatkou je Svätyňa Fátimy bint Músá (Haram-e Fáteme-je Masúme), komplex budov a nádvorí z rôznych historických období. Svätyňa so zlatou kupolou a jej priestranné nádvorie sa denne zapĺňajú pútnikmi. Vstup do svätyne tvorí zrkadlový portál z roku 1883. Po stranách nádvoria stoja hrobky šľachticov a ministrov z obdobia kádžárovskej dynastie. V mešite sú pochovaní aj štyria sáfíjovskí šáhovia. Súčasná kupola bola postavená za Sáfijovcov a pozlátená Kádžárovcami. Za svätyňou sa nachádza nová mešita Masdžid-Azam alebo Borudžerdi s modrou kupolou. Dvaja Kádžárovci sú pochovaní napravo od svätyne na Starom nádvorí, za ktorým sa nachádzajú ďalšie dve nádvoria, ktoré Safijovci premenili na madrasy. Nádvorie svätyne a mešita Borudžerdi sú dôležitými miestami pre spoločné modlitby a kázne.[13]
V meste je pochované množstvo významných osobností z perzských (iránskych) dejín. Šáh Abbás II. je pochovaný v bohato zdobenom mauzóleu z roku 1666. Na južnej strane mesta sa nachádza skupina piatich mauzóleí, ktoré sa vyznačujú pozoruhodnými polychrómovanými štukovými ornamentmi. Väčšina z nich pochádza zo 14. storočia.[6]
Kumm bol významný i pre svoju blízkosť k dedine Džamkarán, ktorá sa nachádza asi šesť kilometrov od centra mesta a je známa pre rovnomennú mešitu. Mešita bola pravdepodobne postavená koncom 10. storočia na žiadosť skrytého dvanásteho imáma (Muhammada al-Mahdího). V mešite sa nachádza studňa, do ktorej sú návštevníci vyzývaní, aby vložili žiadosti o modlitby, pričom mnohí veria, že skrytý imám každú žiadosť číta.[13]
Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Fátima bint Músá (†816), dcéra siedmeho imáma šiitskeho islamu[10]
- Hassan-i Sabbáh (*11. stor. – † 1124), zakladateľ hnutia nizárijskych ismá'ílitov (rádu asasínov)[10]
- Safíjovci
- Kadžárovci
- Abd al-Karím al Há'irí al-Jazdí (*1859 – †30. január 1937), šiitsky učenec, zakladateľ islamského seminára (hawzy) v Kumme
- Hossein Borudžerdi (*23. marec, 1875 – † 30. marec 1961), šiitsky učenec, mardža, zomrel v Kumme
- Ruholláh Chomejní (*1902 – † 1989), šiitsky náboženský vodca a ajatolláh, iránsky politik; študoval a pôsobil v meste
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Imámzádeh Šáh Džamal, mauzóleum -
Imámzádeh Alí ibn Džafar, mauzóleum -
Imámzádeh Ibrahím, mauzóleum -
Lapače vzduchu (bádgiry) v Kumme -
Imámzádeh Musá al-Mubarraká, mauzóleum -
Kummský bazár -
Dom Hadžiho Alího Chána Zanda, iránska národná kultúrna pamiatka -
Chomejního dom v Kumme -
Imámzádeh Ahmad ibn Kásem, mauzóleum -
Masdžid-Azam, mešita postavená v roku 1961
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ islamská filozofia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 218. Dostupné online.
- ↑ iránska architektúra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 180. Dostupné online.
- ↑ a b Kum. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Patnáctý díl: Krajčij – Ligustrum. Praha : J. Otto, 1900. S. 353. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h i QUM. In: Historical dictionary of Iran. 2nd Ed. Lanham etc. : The Scarecrow Press, 2007. (Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East; zv. 62.) ISBN 978-0-8108-5330-0, 0-8108-5330-2. S. 261 – 262.
- ↑ a b Sborník Československé společnosti zeměpisné. Sv. 44 – 45. Praha : Československá společnost zeměpisná, Československá akademie věd, 1938. S. 116.
- ↑ a b c d e f g h Qom. In: Encyclopaedia Britannica [online]. [Cit. 2021-11-13]. Dostupné online.
- ↑ a b Komm. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 348.
- ↑ a b CALMARD J. KUM. In: The Encyclopaedia of Islam. 2nd Ed. Vol. 5. KHE – MAHI. Leiden, New York : Brill, 1986. ISBN 90-04-07819-3. S. 369 – 372.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p DUMPER, Michael. Qom. In: Cities of the Middle East and North Africa: A Historical Encyclopedia. Ed. Michael R. T. Dumper; Bruce E. Stanley. Santa Barbara etc. : Abc-Clio, 2007. ISBN 1-57607-919-8. S. 301 – 303.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o STARKEY, Janet. QUMM. In: NETTON, Ian Richard. Encyclopaedia of Islam. London : Routledge, 2013. ISBN 978-1-135-17960-1. S. 531 – 532.
- ↑ a b c d e f DRECHSLER, Andreas. QOM i. History to the Safavid Period. In: Encyclopædia Iranica [online]. New York: Encyclopædia Iranica Foundation, [cit. 2023-10-31]. Dostupné online.
- ↑ a b EVERETT-HEATH, J. Qom. In: Concise Oxford Dictionary of World Place Names. Ed. John Everett-Heath. Oxford : Oxford University Press, 2018. [Cit. 2023-10-31]. Dostupné online. ISBN 9780191866326.
- ↑ a b c d e f g h FISCHER, M.; GHAEMMAGHAMI, O. Qom. In: The Oxford Encyclopedia of the Islamic World. Ed. John L. Esposito. Oxford : Oxford University Press, 2009. [Cit. 2023-10-31]. Dostupné online. ISBN 9780195305135, 9780199861255.
- ↑ a b c JA’FARIYAN, Rasool. QOM. In: Encyclopedia of Islam and the Muslim World. Vol. 2. M – Z. New York [etc.] : Thomson Gale, 2004. ISBN 0-02-865605-9. S. 561 – 562.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kumm
