KV-2
| KV-2 | |
|---|---|
Prototyp tanku KV-2 z roku 1940 | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 6 |
| Dĺžka | 680 cm |
| Šírka | 332 – 335 cm³ |
| Výška | 328 cm |
| Hmotnosť | 52 000 kg |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | 30 až 110 mm |
| Hlavná zbraň | 152 mm húfnica M-10 (36 nesených nábojov) |
| Sekundárne zbrane | 3x 7,62 mm guľomet DT (3024 nesených nábojov) |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | 12-valcový Diesel W-2K 404 kW (550 k) |
| Odpruženie | torzné tyče - Christie |
| Max. rýchlosť | 26 km/h po ceste |
| Pomer výkon/hmotnosť | 10,5 k / tona |
| Dojazd | 250 km po ceste |
| Priechodnosť | priekopa o šírke 270 cm stena vysoká 120 cm brod hlboký 160 cm |
KV-2 (skratka pre Kliment Vorošilov, bežne nazývaný „KV“) bol sovietsky ťažký tank vyrábaný medzi rokmi 1940 - 1941 a používaný na začiatku druhej svetovej vojny. Bol vyvinutý na základe skúseností s nasadením prototypu tanku KV-1 proti Mannerheimovej línii. Od svojho predchodcu sa líšil najmä novou výrazne väčšou vežou so zabudovanou húfnicou kalibru 152 mm. Tank patril medzi najťažšie tanky svojej doby, vážil až 52 ton.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1939 bol do výzbroje Červenej armády zavedený nový typ ťažkých tankov KV-1. Jeho zavedeniu predchádzali veľmi úspešné skúšky v poli počas Zimnej vojny. Pri bojoch so silne opevnenými bunkrami Mannerheimovej línie sa však ukázalo, že vtedajšie sovietske tanky nedisponujú dostatočne veľkou palebnou silou. Bolo preto rozhodnuté upraviť nový tank KV, tak aby mohol ničiť aj takéto silne opevnené body. Úpravou veže tak vznikol KV-2.
Nový typ mal rovnaký podvozok a korbu ako KV-1, ale dostal novú krabicovitú otočnú vežu, v ktorej bola u prototypu lafetovaná 122 mm húfnica. Neskoršie verzie dostali 152 mm húfnicu. Tank tak disponoval mohutnou palebnou silou, avšak masívna a veľká veža znamenala značné preťaženie podvozku, ktorý bol dimenzovaný na podstatne ľahšie zaťaženie a často sa preto kazil. Veža mala vysokú siluetu, ktorá ho na bojisku robila ľahším terčom. Tank mal aj iné nevýhody, okrem vysokej siluety a hmotnosti to tiež bol nedostatočný výkon motoru (iba 500 k – 375 kW), čo ešte zhoršovalo nízku pohyblivosť a malú rýchlosť v teréne, ale i na ceste.
Výroba tanku prebiehala najmä v Charkovskom traktorovom závode. Celkovo bolo vyrobených okolo 334 ks KV-2 všetkých verzií. Čoskoro po napadnutí krajiny nacistickým Nemeckom bola výroba zastavená. V roku 1943 boli KV-2 nahradené ťažkými samohybnými delami SU-152.
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]
Stroj bol vyrábaný súbežne s verziou KV-1. Tanky KV-2 aj jeho vylepšená verzia KV-2B (postavená na podvozku KV-1B) neboli na bojiskách východného frontu v dôsledku neveľkého počtu vyrobených kusov (na sovietske pomery nebolo 334 ks veľkým množstvom) natoľko dominantným typom ako KV-1 či T-34. Tanky KV-2 sa na fronte zvlášť nevyznamenali[1]. Vhodné nasadenie KV-2 na fronte však znamenalo pre Nemcov značné nepríjemnosti, pretože jeho ťažké pancierovanie odolávalo paľbe väčšiny nemeckých protitankových zbraní. Zastaviť útok týchto obrnencov sa Nemcom darilo zväčša iba za cenu veľkého úsilia.
23. júna 1941 sa jedinému tanku KV-2 sovietskeho 14. tankového zboru podarilo zastaviť postup celej nemeckej 6. tankovej divízie, ktorá sa pokúšala vybudovať predmostia na rieke Dubysa pri Raseiniaj v Litve. Tank, ktorý sa prebil hlboko za nemecké línie pri jednom zo sovietskych protiútokov, zastavil na dôležitej križovatke a takmer dva dni blokoval prísun zásob pre divíziu, ktorá v dôsledku toho bola nútená zastaviť svoj postup. Nemci na tank síce opakovane zaútočili protitankovými kanónmi, údernými jednotkami ženistov, ale vyradiť sa im ho podarilo až po dvoch dňoch. Tank zničil všetky 50 mm protitankové kanóny, ktoré proti nemu Nemci nasadili. Ich 14 priamych zásahov zo vzdialenosti 500 m mu nijak neublížilo. Zlikvidoval aj zamaskovaný 88 mm flak, ktorý bol dotiahnutý s cieľom jeho zničenia, skôr ako stihol vypáliť. Neskôr musela byť privolaná silná skupina nemeckých tankov, ktorá pritiahla pozornosť posádky útokom z troch rôznych smerov. Zatiaľ bol pristavený ďalší 88 mm kanón, ktorý začal viesť paľbu po KV-2 zozadu. Z 12 priamych zásahov iba 3 prerazili pancier a tank napokon zničili. Tvrdý odpor posádky sovietskeho tanku, ktorá nakoniec celá padla v boji, spôsobil čiastočné zabrzdenie útoku Panzergruppe 4 na Leningrad[2][3].
Ukoristené stroje s obľubou nasadzovali aj Nemci. Jeden dokonca objavili Američania v apríli 1945 pri obsadzovaní Kruppovych závodov v Essene.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Chris Bischop: The Encyclopedia of Weapons of World War II., Barnes & Noble, Inc., Londýn, 2002, s. 40
- ↑ Tsouras, P. G., Německé tanky na východní frontě. Generál Erhard Raus a jeho tankové divize v Rusku 1941 - 1945. Jota Military, Brno, 2003, 334 s.
- ↑ Tsouras, P. (ed.), Rauss, E., Greiffenberg, H. von, Erfurt, W., Válka jako peklo. Němečtí generálové vypovídají o východní frontě. Naše vojsko, Praha, 1995, s. 57 - 58
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému KV-2
