Geneticky modifikovaný organizmus
Geneticky modifikovaný organizmus (GMO) je organizmus, ktorého genetický materiál bol úmyselne zmenený.
Zásahy do genetického materiálu organizmov môžeme rozdeliť:
- náhodné; odrody získané pôsobením mutagénov – napríklad odrody pšenice získané ožarovaním ich semien,
- cielené; získané tak, že do rastliny vnesieme alebo v nej cielene deaktivujeme nejaké konkrétne gény.
Cielene modifikované boli napr. rastliny, do ktorých bol za pomoci baktérie Agrobacterium tumefaciens vnesený gén pre odolnosť proti herbicídom alebo gén pre produkciu insekticídov (pozri napr. bt-kukurica).
Geneticky modifikovaný organizmus, do ktorého bol metódami genetického inžinierstva prenesený gén z iného druhu, sa nazýva transgénny organizmus.
Metódy genetických modifikácií
[upraviť | upraviť zdroj]Rastliny
[upraviť | upraviť zdroj]Pre prípravu transgénnych rastlín sa používajú dve základné metódy – transformácia pomocou agrobaktérie a balistické “nastrelenie“ DNA do bunkového jadra. Existuje ešte metóda priameho prenosu DNA do protoplastov, prvé dve metódy sú však väčšinou jednoduchšie a účinnejšie, preto sa priamy prenos používa len v špeciálnych prípadoch (napríklad známa kukurica BT11 od firmy Syngenta).
Pri transformácii pomocou baktérie Agrobacterium tumefaciens sa využíva prirodzená schopnosť tejto patogénnej baktérie prenášať určité gény z takzvaného Ti-plazmidu do genómu rastliny. V priebehu prirodzenej infekcie tieto gény prinútia rastlinu vytvoriť nádor a syntetizovať špeciálne aminokyseliny, ktorými sa potom baktérie živia. Takto napadnuté rastliny sú tak prirodzenými transgénnymi rastlinami.
Základné objavy v tejto oblasti boli uskutočnené koncom 60. a začiatkom 70. rokov a prispeli k nim najmä Jeff Schell a Marc Van Montagu (Univerzita v Ghente), Mary-Dell Chilton (Washingtonova Univerzita, St. Louis), a Ernie Jaworski (Monsanto, St. Louis). V prvej polovici 80. rokov sa potom podarilo vďaka rozvoju molekulárnej biológie upraviť prirodzené Ti-plazmidy tak, že namiesto génov vyvolávajúcich rastlinné choroby mohli byť vložené gény dávajúce rastlinám poľnohospodársky užitočné vlastnosti. Prvou transgénnou rastlinou bol v roku 1983 tabak s rezistenciou na kanamycín a už v roku 1987 boli skupinou Rogera Beachyho (Washingtonova Univerzita, St. Louis) úspešne vykonané poľné pokusy prvej poľnohospodárskej plodiny – rajčiakov odolných proti vírusu TMV (vírus tabakovej mozaiky). Obmedzením tejto metódy je, že Agrobacterium infikuje prevažne dvojklíčnolisté rastliny.
Vypracovanie protokolov pre transformáciu jednoklíčnolistých rastlín (ako sú napríklad obilniny) bolo až do nedávnej doby veľmi náročné.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- AGBIOS databáza GM rastlín povolených pre komerčné pestovanie (po anglicky)
- Andrej Bažant: GMO, naše průmyslová budoucnost Archivované 2007-12-13 na Wayback Machine, Literární noviny, 2007/35 (po česky)
- Nedej se! na tému GMO, Česká televize (po česky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Miroslav Šuta: Biotechnologie, životní prostředí a udržitelný rozvoj, Společnost pro trvale udržitelný život, Praha, 2007, ISBN 978-80-902635-1-2 (po česky)
- ENGDAHL, William, F.: Seeds of Destruction: The Hidden Agenda of Genetic Manipulation, vydalo Global Research, 2007, ISBN 978-0-9737147-2-2 (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Geneticky modifikovaný organizmus
