Erechtheus
Erechtheus alebo aj Erechtheus II. (starogr. Ἐρεχθεύς – Erechtheus, lat. Erechtheus) je v gréckej mytológii syn aténskeho kráľa Pandióna I.[1] a jeho manželky Zeuxippy.[2]
Erechtheus mal troch súrodencov, svoje dvojča, brata Bouta a dve sestry, Proknu a Filomélu.[2] So svojou manželkou Praxitheou sa stali rodičmi synov, Eupalama,[3] Ornea,[4] Thespia,[5] Métióna, Kekropa a Pandora a dcér Prokridy, Kreousy, Óreithyie a Chthonie,[6].
Aténsky kráľ Erechtheus bol napadnutý susednou Eleuzínou, ktorej pomáhal Immarados, syn tráckeho kráľa Eumolpa.[7] Keďže vojna bola nesmierne ťažká a jej priebeh sa nevyvíjal v jeho prospech, odišiel si po radu do delfskej veštiarne ako dosiahnuť vo vojne obrat. To čo mu však poradila Pýtia sa ho nesmierne dotklo, poradila mu, že ak chce zvíťaziť, musí obetovať jednu zo svojich dcér.[7] Erechtheus ale nemusel sám rozhodnúť, lebo keď sa o tom dozvedela jeho dcéra Praxithea, vyhlásila, že dobrovoľne obetuje svoj život za vlasť a vystúpila na oltár, kde ju obetovali.[8]
Erechtheus potom skutočne priviedol vojnu do víťazného konca.[9] Ťažkosti ale neskončili, lebo Immarada, ktorý v boji zahynul, chcel jeho otec Eumolpos pomstiť a požiadal svojho otca Poseidóna, aby mu pomohol. Poseidón jeho želaniu vyhovel[10] a jediným úderom svojho trojzubca Erechthea aj s takmer celou jeho rodinou zahubil, nažive zostala jedine jeho najmladšia dcéra Kreousa[8] a najstarší syn Kekrops, ktorý sa stal jeho nástupcom.[10].
Hrdinská smrť Erechthea za svoje rodné mesto nebola starovekými Aténčanmi nikdy nezabudnutá. Preukazovali mu božské pocty a v rokoch 421-406 pred Kr. mu na Akropole postavili veľkolepú svätyňu (Erechtheion), ktorá tam stojí dodnes.[8]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,5,3.
- ↑ a b Apollodoros, Bibliotheca, 3,14,8.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,76,1.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,25,6.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,26,6.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 3,15,1.
- ↑ a b Apollodoros, Bibliotheca, 3,15,4.
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 129.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,5,2.
- ↑ a b Apollodoros, Bibliotheca, 3,15,5.