Daň z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty, skrátene DPH, je v súčasnosti na svete základný druh univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu.

Princíp fungovania

Pomocou DPH sa zdaňuje spotreba.

Systém DPH funguje tak, že konečný spotrebiteľ daň predpísanú na daný výrobok, resp. službu zaplatí v cene výrobku, ale daň štátu v konečnom dôsledku „za neho“ odvedú všetci „členovia“ distribučného kanála prostredníctvom pomerne premysleného systému platieb, ktorý zaisťuje to, že daň sa naozaj zaplatí za každý tovar resp. služby, ktorých sa dotýka. Základ dane pritom tvorí všetko, čo dodávateľ prijal alebo má prijať od odberateľa alebo od inej osoby.

Ak si napríklad koncový spotrebiteľ kúpi (je oprávnený narábať s tovarom ako vlastník) u maloobchodníka predmet za 3 000 EUR (vrátane 20 % DPH vo výške 500 EUR, teda 2500 bez DPH + 20 % = 3 000 EUR), tak uvedených 500 EUR fyzicky zaplatí koncový spotrebiteľ maloobchodníkovi, ale do štátneho rozpočtu túto sumu (500 EUR) fyzicky odvedú v konečnom dôsledku spolu členovia distribučného kanála (napríklad výrobca + veľkoobchodník + maloobchodník) ako tzv. platitelia dane rozličnými predpísanými platbami.

Pri zjednodušenom pohľade sa touto daňou v konečnom dôsledku vždy zaťažuje hodnota (teda cena), o ktorú každý jednotlivý člen distribučného kanála zvýšil hodnotu (teda cenu), ktorú zaplatil predchádzajúcemu členovi distribučného kanála (napríklad veľkoobchodník maloobchodníkovi, keď mu predal daný predmet). Odtiaľ pochádza názov „daň z pridanej hodnoty“.

Dejiny

Predchodca dane z pridanej hodnoty bola vo viacerých krajinách, vrátane Česko-Slovenska, tzv. daň z obratu (v Nemecku a Rakúsku sa DPH v doslovnom preklade dodnes oficiálne nazýva daň z obratu, nem. Umsatzsteuer, hoci sa dnes princíp DPH oproti pôvodnej dani z obratu výrazne zmenil).

Prvý nápad zaviesť DPH pochádza z Nemecka z obdobia prvej svetovej vojny, ale DPH v jej dnešnej podobe ako prvé v skutočnosti zaviedlo až Francúzsko, na popud francúzskeho ekonóma Maurice Laurého, 10. apríla 1954. Spočiatku sa táto daň vo Francúzsku dotýkala iba veľkých podnikov, až s účinnosťou od roku 1968 sa rozšírená na celé hospodárstvo.

V ďalších štátoch sveta sa DPH postupne zavádzala od začiatku 60. rokov 20. storočia. Okrem Francúzska DPH ako prvé zaviedlo Pobrežie Slonoviny (Côte d'Ivoire) v roku 1960 (podľa iných údajov v roku 1964), ako druhé Maroko v roku 1962. V západnej Európe, okrem Francúzska, sa začala zavádzať postupne od roku 1967. Dnes DPH existuje takmer vo všetkých štátoch sveta, prominentná výnimka sú USA.

Výška DPH

Výška DPH v danom štáte je občas len jedna pre všetky výrobky a služby, ale obyčajne je rôzna pre rôzne skupiny výrobkov resp. služieb, takže obyčajne v danom štáte existujú dve, tri i viac sadzieb DPH.

Zákon č. 222/1992 Zb.

Z textu prvého (česko-)slovenského zákona o DPH (zák. č. 222/1992 Zb.), účinného v plnom rozsahu od januára 1993 do roku 1995, vyplývali nasledujúce sadzby:

Od roku 1993 do júla 1994 bola základná sadzba 23 % a znížená sadzba 5 %. Zníženej sadzbe podliehali najmä stavebné práce, prevod a nájom nehnuteľností, potraviny, energie, lieky, zdravotnícke pomôcky, tlač, služby v poľnohospodárstve, opravy, ubytovacie služby, služby jedální, vybrané druhy dopravy, právne, architektonické a niektoré ďalšie služby. Niektoré aktivity boli oslobodené od DPH; boli to konkrétne najmä určité poštové, zdravotné, výchovné, vzdelávacie, sociálne, poisťovacie, finančné a rozhlasové/televízne služby, ako aj predaj podniku, (čiastočne) prevod a nájom nehnuteľností a prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier.

Od augusta 1994 do roku 1995 bola základná sadzba 25 % a znížená sadzba 6 %. Zoznam aktivít podliehajúcich zníženej sadzbe a aktivít oslobodených od DPH zostal (takmer) nezmenený oproti roku 1993 (pozri vyššie).

Zákon č. 289/1995 Z. z.

Z textu nového zákona o DPH (zák. č. 289/1995 Z. z.), účinného od januára 1996 do apríla 2004, vyplývali nasledujúce sadzby:

Od roku 1996 do roku 2003 bola základná sadzba 23 %; znížená sadzba bola najprv do júna 1999 6 %, potom do roku 2002 10 % a v roku 2003 14 %. Zníženej sadzbe podliehali podobné aktivity ako pred rokom 1996 (pozri vyššie). Niektoré aktivity boli oslobodené od DPH; boli to konkrétne najmä určité poštové, zdravotné, výchovné, vzdelávacie, vedecké, sociálne, poisťovacie, finančné a rozhlasové/televízne služby, ako aj predaj podniku, (čiastočne) prevod, prechod a nájom nehnuteľností, prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier, a do konca roku 1996 aj tvorba a vydávanie pôvodnej slovenskej literárnej, vedeckej a umeleckej tvorby.

Zákon č. 222/2004 Z. z.

Z textu nového zákona o DPH (zák. č. 222/2004 Z. z.), účinného od v mája 2004 (t. j. dňa vstupu Slovenska do EÚ) dodnes, vyplývali (resp. vyplývajú) nasledujúce sadzby:

V rokoch 2004 - 2006 existovala jediná sadzba DPH 19 %. Niektoré aktivity boli oslobodené od DPH; od mája 2004 to boli konkrétne najmä určité poštové, zdravotné, výchovné, vzdelávacie, športové, sociálne, kultúrne, poisťovacie, finančné a verejnoprávne rozhlasové/televízne služby, ako aj predaj podniku, (čiastočne) dodanie a nájom nehnuteľností a prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier. Jednotná sadzba 19 % bola mimochodom zavedená s účinnosťou od januára 2004, t. j. už pár mesiacov pred účinnosťou zákona č. 222/2004 Z.

V rokoch 2007 - 2014 bol základná sadzba 19 % a znížená sadzba 10 %. Znížená sadzba sa vzťahovala na lieky, vybraný zdravotnícky tovar a (od roku 2008) na knihy. Zoznam aktivít oslobodených od DPH zostal v podstate nezmenený oproti máju 2004 (pozri vyššie).

V rokoch 2015 - 2024 bola základná sadzba 20 % a znížená sadzba 10 %. Znížená sadzba sa vzťahovala na lieky, vybraný zdravotnícky tovar a knihy (od roku 2020 aj tlačené periodiká), od roku 2016 aj na základné potraviny (konkrétne od roku 2016 len chlieb, mlieko, maslo, mäso a ryby, od roku 2020 aj niektoré ďalšie pekárenské a mliečne výrobky, med, zelenina a niektoré ovocie), a od roku 2019 aj na ubytovacie služby. Od roku 2023 existovala aj tretia sadzba DPH vo výške 5 % vzťahujúca sa na dodávky v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Zoznam aktivít oslobodených od DPH zostal v podstate nezmenený oproti máju 2004 (pozri vyššie).

Od roku 2025 by mala platiť základná sadzba 23 %, znížená sadzba 19 % a tretia sadzba 5 %. Znížená sadzba 19 % sa má vzťahovať na potraviny iné než základné potraviny a na elektrickú energiu. Tretia sadzba 5 % sa má vzťahovať na lieky, vybraný zdravotnícky tovar, učebnice, základné potraviny, ubytovacie služby a na dodávky v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Niektoré aktivity budú naďalej oslobodené od DPH.

Európa

Zdroje:

Stav: leto 2024

štát	základná sadzba	znížená sadzba	skratka názvu	názov
Albánsko	20%	6%	TVSH	tatimi mbi vlerën e shtuar
Andorra	4,5% (9,5% na banky a financie)	2,5% a 1%	IGI	impost general indirecte
Belgicko	21%	12% a 6%	BTW TVA MWSt	(hol.) belasting over de toegevoegde waarde (fr.) taxe sur la valeur ajoutée (nem.) Mehrwertsteuer
Bielorusko	rovnako ako Rusko	rovnako ako Rusko	НДС ПДВ	(rus.) налог на добавленную стоимость (nalog na dobavlennuju stoimosť) (bielor.) падатак на дададзеную вартасць (padatak na dadadzenuju vartasc)
Bosna a Hercegovina	17%		PDV	porez na dodanu vrijednost
Bulharsko	20%	9%	ДДС	данък върху добавената стойност (danak varchu dobavenata stojnost)
Cyprus	19%	9% a 5%	ΦΠΑ	Φόρος Προστιθέμενης Αξίας (Foros Prostithemenis Aksias)
Česko	21%	12%	DPH	daň z přidané hodnoty
Čierna Hora	21%	7%	PDV	porez na dodatu vrijednost
Dánsko	25%		moms (Faerské os.: MVG)	merværdiafgift (Faerské os.: meirvirðirgjald)
Estónsko	22%	9%	km	käibemaks
Fínsko	24%	14% a 10%	ALV moms	(fín.) аrvonlisävero (švéd.) mervärdesskatt
Francúzsko a Monako	20%	10% a 5,5% a 2,1%	TVA	taxe sur la valeur ajoutée
Grécko	24% (na ostrovoch 17%)	13% a 6% (na ostrovoch 9% and 4%)	ΦΠΑ	Φόρος Προστιθέμενης Αξίας (Foros Prostithemenis Aksias)
Guernsey	-	-	-	nemá DPH
Holandsko	21%	9%	BTW	belasting toegevoegde waarde
Chorvátsko	25%	13% a 5%	PDV	porez na dodanu vrijednost
Írsko	21%	13,5% a 9% a 4,8%	CBL VAT	(írs.) cáin bhreisluacha (angl.) value-added tax
Island	24%	11%	VSK	virðisaukaskattur
Jersey	5%		GST	goods and services tax
Kosovo	18%	8%	TVSH	tatimi mbi vlerën e shtuar
Lotyšsko	21%	12% a 5%	PVN	pievienotās vērtības nodoklis
Litva	21%	9% a 5%	PVM	pridėtinės vertės mokestis
Luxembursko	17%	14% a 8% a 3%	TVA	taxe sur la valeur ajoutée
Maďarsko	27%	18% a 5%	ÁFA	általános forgalmi adó
Malta	18%	7% a 5%	VAT	taxxa tal-valur miżjud
Moldavsko	20%	5%	TVA	taxa pe valoarea adăugată
Nemecko	19%	7%	USt.	Umsatzsteuer (mimo práva aj: Mehrwertsteuer)
Nórsko	25%	15% a 12%	mva.	(bokmål) merverdiavgift (nynorsk) meirverdiavgift
Poľsko	23%	8% a 5%	PTU/VAT	podatek od towarów i usług
Portugalsko	23%	13% a 6%	IVA	imposto sobre o valor acrescentado
Rakúsko	20%	13% a 10%	USt.	Umsatzsteuer (mimo práva aj: Mehrwertsteuer)
Rumunsko	19%	9% a 5%	TVA	taxa pe valoarea adăugată
Rusko	20%	10%	НДС	налог на добавленную стоимость (nalog na dobavlennuju stoimosť)
San Maríno	-	-	-	nemá klasickú DPH
Severné Macedónsko	18%	10% a 5%	ДДВ	данок на додадена вредност (danok na dodadena vrednost)
Slovensko	20%	10% a 5%	DPH	daň z pridanej hodnoty
Slovinsko	22%	9.5% a 5%	DDV	davek na dodano vrednost
Spojené kráľovstvo a Ostrov Man	20%	5%	VAT	value-added tax
Srbsko	20%	10%	PDV	porez na dodatu vrednost
Španielsko	21% (Kanár. ostrovy: 13,5% a 7%)	10% a 4% (Kanár. ostrovy: 3%)	IVA	impuesto sobre el valor añadido (Kanár. ostrovy:impuesto general indirecto canario)
Švajčiarsko a Lichtenštajnsko	8,1%	3,8% a 2,6%	MWST TVA IVA TPV	(nem.) Mehrwertsteuer (fr.) taxe sur la valeur ajoutée (tal.) imposta sul valore aggiunto (rétor.) taglia sin la plivalur
Švédsko	25%	12% a 6%	moms	mervärdesskatt
Taliansko	22%	10% a 5% a 4%	IVA	imposta sul valore aggiunto
Ukrajina	20%	14% a 7%	ПДВ	податок на додану вартість (podatok na dodanu vartisť)
Vatikán	-	-	-	nemá DPH

Poznámka: Skoro všetky štáty majú aj nulovú sadzbu DPH a/alebo rôzne oslobodenia od DPH. Ojedinele sa táto sadzba resp. tieto oslobodenia vzťahujú na základné životné potreby, obyčajne však skôr na špecifické aktivity (podobne ako v slovenskom zákone o DPH). Toto v tabuľke nie je osobitne uvedené.