Cassiopeia A
Cassiopeia A je intenzívny rádiový zdroj v súhvezdí Kasiopeja.
Nachádza sa v zdanlivej blízkosti hviezdokopy M 52. Tento rádiový zdroj však nemá nič spoločné s hviezdokopou a pravdepodobne je pozostatkom supernovy. Predpokladá sa, že svetlo z výbuchu dorazilo k Zemi pravdepodobne pred 350 rokmi. Nijaké záznamy o jej vizuálnom pozorovaní však neexistujú. Na mieste rádiového zdroja môžeme nájsť vláknité hmloviny, ktoré sa doteraz rozpínajú rýchlosťami okolo 6000 km/s. Tieto zvyšky hviezdy vytvárajú prstencovú štruktúru s priemerom 4´, ktorá je však vizuálne veľmi slabá. Z jej spektra vedci úsúdili, že hmlovina obsahuje prvky kyslík, síru, vápnik, neón i ionizované železo. Toto pozorovanie potvrdzuje teóriu o vzniku prvkov vo hviezdach. Z týchto zvyškov žiariacich v röntgenovom spektre možno vypočítať hmotnosť pôvodnej hviezdy – asi 20 hmotností Slnka. Okrem Slnka je najsilnejším rádiovým zdrojom na oblohe a má najvyššiu hustotu toku žiarenia.[1] Je od nás vzdialený asi 8000 svetelných rokov (niekde sa udáva až 11 000[2]).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Kasiopeja, s. 68 – 69.
- ↑ bild der wissenschaft:Supernova Lichtecho einer Sterneexplosion, 12/2008, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 13
|
Tento článok týkajúci sa deep sky objektov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |