Borša
| Borša | |
| obec | |
 Rákociovský kaštieľ
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 101 m n. m. |
| Súradnice | 48°23′33″S 21°42′15″V / 48,392500°S 21,704167°V |
| Rozloha | 9,54 km² (954 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 129 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 118,34 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1221[3] |
| Starosta | Anna Tünde Vargová[4] (nezávislá) |
| PSČ | 076 32 |
| ŠÚJ | 528170 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Ružová 188/2 076 32 Borša |
| E-mailová adresa | [email protected] |
| Telefón | 679 22 13 |
| Fax | 679 22 13 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Borša | |
| Webová stránka: obecborsa.sk/ | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Boršan[5]
| |
Borša (maď. Borsi) je obec na Slovensku v okrese Trebišov. Obyvateľstvo obce je slovenskej a maďarskej národnosti. V obci sa nachádza renesančný kaštieľ, v ktorom sa narodil František II. Rákoci.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Borša svojím katastrom priamo hraničí s Maďarskom. Nachádza medzi hraničným priechodom do Maďarska (Slovenským Novým Mestom) a dedinou Viničky. Streda nad Bodrogom je od Borše vzdialená zhruba 3 km. Hraničný priechod do Maďarska je od obce vzdialený 4 km, hraničný priechod na Ukrajinu asi 50 km.
Prírodné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Pri obci sa nachádza oblasť Lesík pri Borši, územie európskeho významu s druhým stupňom ochrany. Cez obec preteká rieka Bodrog.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Heraldického registra [6] má obec tieto symboly prijaté 7. septembra 2001. Na erbe je poľnohospodársky motív podľa odtlačku pečatidla z prvej polovice 19. storočia.
Erb
[upraviť | upraviť zdroj]V zelenom štíte v zlatom perlovcovom kruhu (43 periel) strieborné sklonené a odvrátené radlice - čerieslo a lemeš.
Vlajka
[upraviť | upraviť zdroj]Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov zeleného, bieleho, žltého, zeleného v pomere 4:2:2:2. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1910 mala obec 783 obyvateľov, pri sčítaní v roku 2011 1 214 obyvateľov.[7][8]
Počas vrcholiacej maďarizácie na začiatku 20. storočia sa v obci v roku 1910 778 zo 783 osôb (99,4 %) prihlásilo k maďarskej národnosti.[7] Pri zatiaľ poslednom sčítaní v roku 2011 sa 644 obyvateľov prihlásilo ku slovenskej národnosti (53,0 %) a 545 k maďarskej (44,9 %).[8]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Reformovaný kostol, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou a malou strešnou vežou pravdepodobne z 12. storočia. Pôvodným patrocíniom bolo Nanebovzatia Panny Márie. Je postavený z charakteristických opracovaných kamenných kvádrov, ktoré sú čiastočne prezentované na fasáde. Začiatkom 16. storočia prešiel gotickou úpravou. Od roku 1552 je kostolík reformovaný. Kostol postihli dva ničivé požiare, v rokoch 1865 a 1905, pri ktorom bola zničená vedľa stojaca drevená zvonica. Po obnove bola realizovaná súčasná strešná zvonica. V 30. rokoch kostolu hrozila radikálna prestavba, počítalo sa so zbúraním apsidy, no na zásah pamiatkarov k tomu nedošlo a kostol bol v roku 1936 obnovený. Posledná obnova sa uskutočnila v roku 1992. V interiéri sa nachádza drevená empora a kazateľnica umiestnená uprostred apsidy. Vo veži sa nachádza zvon z roku 1654 z dielne Geogia Wirda z Prešova.[9]
- Rákociovský kaštieľ, renesančná dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 16. storočia. Stojí na mieste staršieho vodného hradu. V roku 1676 sa tu narodil František II. Rákoci. V interiérii sa nachádzajú miestosti s renesančnými klenbami. Okná na fasáde kaštieľa sú zdvojené s kamennými profilovanými osteniami a nadokennými rímsami. V okolí kaštieľa sa nachádzajú zvyšky vodnej priekopy a parku.[10] Rekonštrukcia kaštieľa trvala vyše 20 rokov (stavebné povolenie bolo vydané v roku 2002). Obnovená pamiatka bola slávnostne uvedená do prevádzky až v júni 2021 za účasti prezidentov Slovenska a Maďarska. V auguste 2021 rekonštrukciu kaštieľa riadil László Diószegi, predseda Nadácie Lászlóa Telekiho. Rekonštrukcie vtedy získala od maďarskej vlády podporu vo výške 8,7 milióna eur. Slovenská strana investovala do veľkej rekonštrukcie len približne desaťtisíc eur.[11][12]
-
Rákociovský kaštieľ -
-
-
Detail okna s ostením
- Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1936. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
-
Kostol Nebovzatia Panny Márie -
-
-
Portál kostola
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Obec je dostupná vlakovou a autobusovou dopravou.
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je materská škôlka, základná škola, pošta, potraviny, priemyselný tovar, záhradkárstvo, kvetinárstvo, kaderníctvo, pohostinstvá rôznej cenovej skupiny. Zo sakrálnych stavieb sa v obci okrem reformovaného a rímskokatolíckeho kostola náchadza aj moderný gréckokatolícky chrám.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza Futbalový Klub II. Rákoczi Ferenc Borša a stolnotenisový klub, ktorý hrá 3. ligu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 64 – 65.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Boršan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Heraldický register SR V. – str. 14–15
- ↑ a b Fórum Kisebbségkutató Intézet | Fórum inštitút pre výskum menšín | Forum Minority Research Institute [online]. foruminst.sk, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
- ↑ a b Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online. Archivované 2021-02-01 z originálu.
- ↑ Borša [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Borša [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Rekonštrukcia Rákócziho kaštieľa v Borši [online]. www.archinfo.sk, [cit. 2023-07-18]. Dostupné online.
- ↑ SZALAY, Zoltán. V Borši vznikla z peňazí maďarskej vlády jedna z najväčších atrakcií juhovýchodného Slovenska. Navštevujú ju desaťtisíce turistov [online]. Denník N, 2023-07-17, [cit. 2023-07-18]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Obec Borša - oficiálna stránka obce
- Apsida.sk- profil románskeho kostola