Preskočiť na obsah

Bánovce nad Bebravou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom okrese pozri Bánovce nad Bebravou (okres).
Bánovce nad Bebravou
mesto
Kostol Najsvätejšej Trojice
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Bánovce nad Bebravou
Región Horná Nitra
Vodné toky Bebrava, Radiša
Nadmorská výška 217 m n. m.
Súradnice 48°43′07″S 18°15′29″V / 48,718611°S 18,258056°V / 48.718611; 18.258056
Rozloha 26,55 km² (2 655 ha) [1]
Obyvateľstvo 16 359 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 616,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1232
Primátor Róbert Gašparík[3] (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ 957 01, 957 03, 957 04
ŠÚJ 542652
EČV (do r. 2022) BN
Tel. predvoľba +421-38
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie Ľudovíta Štúra 1/1
957 01  Bánovce nad Bebravou 1
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 760 30 84, 760 20 31, 762 91 03
Fax 760 30 84
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Bánovce nad Bebravou
Webová stránka: banovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bánovce nad Bebravou sú slovenské okresné mesto v Trenčianskom kraji.

Mesto sa nachádza v Bánovskej pahorkatine v severnej časti Podunajskej pahorkatiny. Severne od mesta sa krajina mení a nad rovinu vystupujú Strážovské vrchy, západne sa dvíha Považský Inovec. Na území mesta rieka Bebrava priberá Radišu a Dubničku.

Širším centrom vedie cesta I/9 (Trenčín – Nováky), pre tranzit je južne od mesta vybudovaný obchvat, ktorý bude súčasťou rýchlostnej cesty R2. Juhovýchodným okrajom vedie železničná trať Trenčín – Chynorany. Mesto leží 28 km juhovýchodne od Trenčína, 35 km západne od Prievidze a 23 km severne od Topoľčian.

Mestské časti

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Bánovciach je z roku 1232. Už v roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto. História mesta je spojená s veľkou husitskou výpravou v rokoch 1431 – 1433 a pustošením Turkami v roku 1633.

V stredoveku boli významným centrom remeselnej výroby ako je obuvníctvo, stolárstvo, súkenníctvo, kováčstvo, mäsiarstvo, tkáčstvo, krajčírstvo. Začiatkom 17. storočia tu bola založená škola pre poskytovanie základného vzdelania.

Aj v ďalších rokoch sa mesto rozvíjalo, budovalo a dosiahlo prostredníctvom svojich obyvateľov úspechy v rôznych oblastiach výrobných odvetví, v kultúre, v školstve a vzdelávaní, v športe a v cirkevnom živote.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva (2011)

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnosť Podiel
Slováci 98,59 %
Česi 0,44 %
Rómovia 0,3 %
Maďari 0,09 %
Iní 0,13 %
Náboženstvo Podiel
Rímskokatolícka cirkev 63,62 %
Bez vyznania 11,6 %
Evanjelická cirkev a.v. 9,83 %
Apoštolská cirkev 0,22 %
Iní 0,24 %

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 13.15. storočia. Kostol sa nachádza v areáli cintorína na vyvýšenom mieste. V období reformácie do roku 1709 bol evanjelický. V baroku prešiel úpravami, z tohto obdobia pochádza zariadenie s oltárom sv. Mikuláša z prelomu 18. a 19. storočia. Po druhej svetovej vojne kostol chátral, obnovy sa dočkal až po roku 1989. Predstavaná veža má murované prízemie, zvyšné dve poschodia sú drevené, pokryté šindľovou strechou. V podveží sa nachádza gotický portál s lomeným oblúkom a úzke gotické okno. Pod kostolom je umiestnená krypta, v ktorej je pochovaný Tobias Baticius z Veličnej, rektor miestneho evanjelického gymnázia, ktorý zomrel v roku 1527.[4] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými okami, veža má ihlancovú helmicu pokrytú šindľom.
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1799 – 1804.[5] Stojí na mieste staršej stavby. Úpravami prešiel v roku 1924. V interiéri sa nachádza klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola. Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného amforami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol, bývalá židovská synagóga, jednoloďová historizujúca stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1862. V roku 1963 bola necitlivo prestavaná na predajňu nábytku. Po roku 1990, už vo vlastníctve evanjelickej cirkvi, bola obnovená a upravená na bohoslužobné účely.[6] Fasády bývalej synagógy členia polkruhovo ukončené pôvodné okenné otvory s nadokenným kvádrovaním, súčasné oknné otvory sú oproti pôvodným mierne vyosené. Priečeliu dominuje pilastrový rizalit s trojuholníkovým ukončením s oblúčkovým vlysom.
  • Mestský dom, budova mestského úradu, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse písena L z roku 1861. V mestskom dome sa 2. septembra 1944 počas SNP konalo ustanovujúce zhromaždenie Revolučného okresného národného výboru. V tomto objekte boli počas nemeckej okupácie väzení a mučení partizáni.[7] Fasáda mestského domu je v parteri dekorovaná bosážou, poschodie je členené pilastrami. Dominuje mu jednoosový rizalit lemovaný zdvojenými pilastrami s osovo umiestneným balkónom a dekoratívnou atikou s mestským erbom. Na budove sú umiestnené pamätné tabule pripomínajúce vojnové udalosti.[8]
  • Mariánsky stĺp, barokový stĺp so sochou Immaculaty z roku 1712. Reštaurovaný bol v roku 1999.[9]
  • Socha sv. Floriána, baroková socha z druhej polovice 18. storočia. Obnovou prešla v roku 1995.[10] Jej kópia je umiestnená pred Mestským úradom.
  • Pamätný dom J. Jesenského, jednopodlažná secesná trojtraktová vila zo začiatku 20. storočia.[12] V objekte býval spisovateľ Janko Jesenský, ktorý tu má umiestnenú pamätnú tabuľu. Fasáde objektu dominuje stredný rizalit s dekoratívnou secesnou atikou s termálnym oknom, zvyšné fasády boli necitlivo zjednodušené.
  • Kaštieľ Ottlíkovcov v Horných Ozorovciach, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou, zo 17. storočia. V 18. storočí bol rozšírený. V súčasnosti sa tu nachádza penzión. Na prízemí kaštieľa sa nachádzaú miestnosti s valenými klenbami s lunetami. Fasády kaštieľa sú členené lizénovými rámami. Okná majú šambrány s lambrekýnmi. Priečeliu dominuje nárožný kruhový arkier s ihlancovou helmicou.[13] Z dvorovej strany je fasáda členená arkádami.

Pamätníky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pomník Ľudovíta Štúra
  • Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
  • Náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Bánovce nad Bebravou sídlia viaceré firmy ako napríklad potravinárska spoločnosť zameraná na mliečne výrobky Milsy alebo nemecká obuvnícka výrobná spoločnosť Gabor[14], ďalej textilné závody Eterna a Zornica a nemecká firma Hella.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Bánovce nad Bebravou [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Bánovce nad Bebravou – Synagóga [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Bánovce nad Bebravou – Budova mestskéo úradu (Pamätný dom) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Horné Ozorovce (Bánovce nad Bebravou) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. http://www.gabor.sk/index.php?id=11 Webová stránka Gabor, prístup 1. september 2013
  15. KUBANOVIČ, Zlatko. Tóny, ktoré povzbudzujú – Hudobný skladateľ Jozef Rosinský. Kultúra, 2015, roč. XVIII, čís. 21, s. 11. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1336-2992. Archivované 2016-10-10 z originálu.
  16. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 237 – 238.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]