Preskočiť na obsah

Avraham Stern

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Avraham Stern
Avraham Stern
Iné menáJair
Narodenie23. december 1907
Suwałki, Ruská ríša (dnes Poľsko)
Úmrtie12. február 1942 (34 rokov)
Tel Aviv, Britský mandát v Palestíne (dnes Izrael)
Známy vďakazakladateľ a vodca Lechi
Alma materHebrejská univerzita
SúrodenciDavid Stern
ManželkaRoni Bronstein (1910 – 2002)
DetiJair Stern
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Avraham Stern

Avraham Stern (hebr. : אברהם שטרן, Avraham Štern; 23. december 1907 – † 12. február 1942) bol židovský básnik a zakladateľ a vodca radikálnej militantnej revizionistickej skupiny Lechi, známej aj ako Sternova skupina či Sternov gang. V podzemí vystupoval pod prezývkou Jair (יאיר).

Pochádzal z poľskej časti cárskeho Ruska. Onedlho po príchode do mandátnej Palestíny nastúpil na štúdium na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, kde vďaka vynikajúcemu prospechu získal štipendium k štúdiu na univerzite vo Florencii. Už počas štúdií vstúpil do Hagany, z ktorej v roku 1931 odišiel do revizionistického Irgunu. Počas štúdií v Taliansku ho oslovili myšlienky fašistického režimu Benita Mussoliniho, hoci sám nikdy nebol fašistom. Študijný pobyt ukončil predčasne a venoval sa podzemným revizionistickým aktivitám. Britskú správu zeme izraelskej vnímal ako nepriateľskú a ostro vystupoval proti imigračným kvótam, ktoré Briti stanovili pre židovských utečencov.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny nesúhlasil s postojom Irgunu, ktorý sa v roku 1940 zaviazal neútočiť proti britským cieľom. Z Irgunu preto odišiel a založil skupinu, známu ako Lechi, ktorá Spojené kráľovstvo vnímala ako úhlavného nepriateľa. Z tejto pozície Stern dokonca neúspešne rokoval s fašistickým Talianskom a nacistickým Nemeckom o spolupráci. Lechi bola vždy malá skupina, ktorá mala maximálne niekoľko sto príslušníkov. Páchala predovšetkým atentáty, bombové útoky a bankové lúpeže zamerané proti Britom. Vražednými aktivitami si však znepriatelila nielen popredných sionistických predstaviteľov, ale postupne aj židovskú komunitu a Irgun. Na Sternovu hlavu bola vypísaná odmena a členovia Lechi boli zatýkaní. Samotného Sterna vo februári 1942 odhalila a zastrelila v jednom z úkrytov britská polícia. Päť mesiacov po jeho smrti sa mu, ako pohrobok, narodil syn Jair.

Mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 23. decembra 1907 v meste Suwałki v cárskom Rusku (v dnešnom Poľsku) v rodine Mordechaja Sterna a Hadasy Ley Sternovej. Otec bol zubár a matka pôrodná baba. Keď vypukla prvá svetová vojna, otca ako občana nepriateľského štátu, zatkli Nemci, kým matka ušla s ním a jeho mladší bratom Davidom (1910 – 2003) k svojmu otcovi do mesta Vilkmergė (dnešné Ukmergė v Litve). Tam si mladý Avraham, vďaka svojmu dedovi, zamiloval Erec Jisrael. Po istom čase sa rodina vydala k Avrahamovej tete a strýkovi do Petrohradu, odkiaľ sa všetci vypravili na juhovýchod do dediny Romodanovo, blízko mesta Saransk. Sternovho otca medzitým, po operácii v nemeckom Königsbergu (dnešný Kaliningrad v Rusku), poslali do nemeckého zajateckého tábora.[1]

Ako desaťročný zložil úspešne prijímacie skúšky na ruskú strednú školu v Saransku, kde študoval s vyznamenaním. Na škole sa okrem iného učil aj po hebrejsky a spieval v školskom zbore. Medzitým Nemecko a Rusko podpísali mierovú zmluvu a rodina sa mohla vrátiť späť do Suwałek. Keďže však v meste nebola žiadna stredná škola, zostal Avraham v Saransku a domov sa vrátila len jeho matka a brat. V Saransku však trpel chudobou a hladom, a tak sa ako štrnásťročný rozhodol bez akýchkoľvek prostriedkov vrátiť späť. Cez Petrohrad sa vrátil do Vilkmergė a v lete 1921 sa stretol s rodičmi v Suwałkách. V nasledujúcich mesiacoch úspešne zložil vstupné skúšky do štvrtého ročníka židovskej strednej školy. Vynikal v štúdiu jazykov, literatúry a židovských dejinách. Viedol dramatický krúžok, bol redaktorom študentských novín a vodcom miestnej pobočky mládežníckeho hnutia ha-Šomer ha-cair. Po ukončení stredoškolských štúdií chcel Avraham presídliť do Erec Jisrael, načo ho rodičia v roku 1925 ako osemnásťročného poslali študovať na gymnázium Rechavja do Jeruzalema.[1]

Alija, štúdia a členstvo v Irgune

[upraviť | upraviť zdroj]
„

prvá sloha
Sme neznámi vojaci, bez uniforiem,
a okolo nás strach a tieň smrti.
Všetci sme boli povolaní na celý život,
len smrť nás prepustí z [našich] radov.

refrén
V dňoch červených nepokojov a krví,
v nociach temných zúfalstvom,
v mestách a dedinách pozdvihneme zástavu
na ktorej bude napísané obrana a dobytie.

druhá sloha
Neboli sme povolaní bičom, ako dav otrokov,
prelievať našu krv v cudzích krajinách.
Našou vôľou je byť navždy slobodní,
naším snom – zomrieť za našu krajinu.

“
– Avraham Stern, Neznámi vojaci (1932)[2]

Do britskej mandátnej Palestíny pricestoval v januári 1926.[3] Po krátkom štúdiu na gymnáziu nastúpil v roku 1927 na štúdium klasickej literatúry a jazykov (gréčtiny, latinčiny) na Hebrejskej univerzite. V ranej fáze univerzitných štúdií sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Roni Bronsteinovou. Jeho prvou politickou aktivitou bolo založenie študentskej organizácie Chulda, ktorej cieľom bolo „obrodenie izraelského národa v novom štáte“.[4] V roku 1929 vstúpil do Hagany a počas nepokojov v tom istom roku, keď na židovské komunity útočili miestni Arabi, slúžil v rámci tejto židovskej podzemnej vojenskej organizácie na stráži na streche synagógy v jeruzalemskom Starom Meste.[5]

V roku 1931 opustil Haganu a vstúpil do Irgunu, podzemnej vojenskej radikálnej organizácie nacionalistického revizionistického hnutia, ktorú založil jeho niekdajší veliteľ z Hagany, a priateľ Avraham Tehomi. Ten predtým Haganu rovnako opustil, pretože nesúhlasil s jej vojenskou stratégiou havlaga a čiastočne aj preto, že bola zložená prevažne zo stúpencov ľavicového sionistického hnutia.[6] Počas pôsobenia v Irgune začal Stern používať pseudonym Jair, ktorý si zvolil podľa svojho hrdinu Elazara ben Jaira, účastníka prvej židovskej vojny a veliteľa zelótov na pevnosti Masada.[7] V roku 1932, pred ukončením dôstojníckeho kurzu Irgunu, spísal s manželkou Roni slová k piesni Neznámi vojaci (חיילים אלמונים, Chajalim almonim), ktorá mala zaznieť pri slávnostnej ceremónii ukončenia dôstojníckeho kurzu. Pieseň, ktorá má celkom päť sloh, „kombinovala poéziu a mýtickú históriu, ako integrálne súčasti národnej revolúcie“.[8] Stala sa neoficiálnou hymnou Irgunu a bola ňou až do roku 1940, kedy sa stala hymnou Lechi.[7]

V roku 1933 úspešne ukončil štúdium na Hebrejskej univerzite a vďaka vynikajúcemu prospechu získal štipendium na doktorské štúdium na univerzite vo Florencii.[9] Počas študijného pobytu v Taliansku (1933 – 1936) ho ohromil a ovplyvnil fašistický režim Benita Mussoliniho.[10] Nebol však fašistom a odmietal vstúpiť do fašistického hnutia.[11] V polovici 30. rokov sa za ním do Florencie vypravil jeho priateľ a veliteľ Tehomi, aby ho povolal nazad a vymenoval ho za svojho zástupcu v Irgune.[4] Zvyšok tridsiatych rokov strávil Stern cestovaním po východnej Európe, kde organizoval revolučné bunky v Poľsku a propagoval emigráciu Židov do Palestíny napriek britským imigračným kvótam. V roku 1937 došlo k rozkolu v Irgune, keď sa časť jeho príslušníkov vrátila do Hagany. Stern však v Irgune zostal a naďalej sa venoval militantným aktivitám.[9]

Počas svojho života vytvoril desiatky básní naplnených láskou k židovskej domovine a k mučeníctvu za jej vec, pričom jeho tvorba bola silno ovplyvnená ruskou a poľskou poéziou, najmä Vladimirom Majakovským.[12] V básňach opakovane používal motív krvi a náboženských symbolov a výrazov.[13] Podľa Hazaniho obsahujú Sternove básne aj prvky tanatofílie (lásky k smrti).[14] Ukážkou z jeho tvorby sú napríklad nasledujúce verše:[13]

„ Moja domovina, si mi zasnúbená podľa zákona Mojžiša a Izraela. Položím hlavu do lona tvojich hôr, budeš žiť navždy v mojej krvi. “

V Poľsku sa Stern pokúsil zorganizovať výcvik 40 tisíc mladých Židov, ktorí sa mali plaviť do mandátnej Palestíny, kde by uskutočnili ozbrojenú inváziu.[15] Druhá svetová vojna však tieto plány prekazila a prerušila emigračné trasy.[16] Po návrate do mandátnej Palestíny Sterna v auguste 1939 zatkli a až do júna 1940 bol vo väzení.[9]

Vodca Lechi

[upraviť | upraviť zdroj]
Text hlavného ideologického dokumentu Lechi písaný po hebrejsky
18 princípov obrodenia národa

Po vypuknutí druhej svetovej vojny väčšina členov revizionistického hnutia prehodnotila svoj odpor ku Spojenému kráľovstvu. Sám zakladateľ revizionistického sionizmu, Vladimir Žabotinskij, napísal pred svojou smrťou list veliteľovi Irgunu Davidovi Razielovi, v ktorom zdôraznil potrebu spolupráce s Britmi v boji proti nacizmu.[17] Irgun sa potom skutočne v roku 1940 zaviazal počas vojny s Nemeckom neútočiť na britské vojenské ciele.[18] Stern si následne založil vlastnú skupinu, ktorej cieľom bolo naďalej bojovať proti Britom. Mala názov Lechi (akronym pre Lochamej cherut Jisrael, doslova Bojovníci za slobodu Izraela) a bola označovaná aj ako Sternova skupina, či Britmi pejoratívne ako Sternov gang.[18] Medzi Sternove vzory ozbrojeného boja patrilo napríklad židovské povstanie proti Rimanom, aktivity Narodnej voli (jej členovia spáchali atentát na Alexandra II.) a Veľkonočné povstanie v Dubline v roku 1916.[19]

Sternova skupina, ktorá nikdy nemala viac než pár stoviek členov, bola silno nacionalistická.[20] Stern odmietol kolaboráciu s Britmi a tvrdil, že len sústavný protibritský boj nakoniec povedie k nezávislému židovskému štátu, ktorý vyrieši židovskú situáciu v diaspóre. Jeho odpor proti britskej koloniálnej správe však nebol založený na konkrétnej britskej politike. Britský mandát definoval ako „cudziu mocnosť“ bez ohľadu na jeho aktuálnu politiku a proti takejto forme imperializmu zastával radikálny postoj, nehľadiac na to, ako benevolentný bol.[21]

Stern sformuloval ideológiu Lechi do dokumentu, známeho ako „18 princípov obrodenia národa“ (עיקרי התחיה).[22] Tvorilo ho 18 bodov, rozdelených na tri časti. V prvej rozpisuje postoj k židovskému národu, domovine, pôde a cieľom skupiny. Okrem iného uvádza: „Izrael dobyl zem izraelskú mečom. Tu sa stal veľkým národom a len tu bude obrodený. Nielenže má Izrael právo na túto zem, ale toto právo je absolútne a nikdy nebolo ani nikdy nemôže byť zrušené.“[22] Vysvetľuje v nej napríklad aj vymedzenie hraníc Erec Jisrael podľa Tóry (tzv. Veľký Izrael) s územím „od rieky Egyptskej až k rieke veľkej, rieke Eufrat“ (Genesis 15:18), či ciele, medzi ktoré radí vykúpenie a spásu krajiny, ustanovenie suverenity a obrodenie národa, pričom dodáva: „Neexistuje suverenita bez vykúpenia krajiny a niet národného obrodenia bez suverenity“. V druhej časti spomína ciele počas vojny, kde v súvislosti s nižšie spomínaným rokovaním s Talianskom a Nemeckom uvádza: „dohody budú uzavreté so všetkými, ktorí sú ochotní pomôcť Organizácii [Lechi] v boji a poskytnúť jej priamu podporu“.[22] Tretia časť obsahuje ciele v čase suverenity a vykúpenia. Tu okrem iného vyjadruje nádej pre budúci návrat z exilu (diaspory), obrodenie hebrejčiny, ale rovnako aj navrhuje vybudovanie tretieho Chrámu, či odchod Arabov prostredníctvom výmeny obyvateľov.[22]

Keďže skupina trpela nedostatkom financií, jej prvou akciou bola lúpež v Anglo-palestínskej banke (dnešná Banka Leumi) v Tel Avive.[23] Za prvú veľkú akciu a začiatok operácií Lechi sa však ráta až bombový útok na imigračný úrad v Haife z decembra 1940, ktorý bol reakciou na deportáciu ilegálnych židovských prisťahovalcov na Maurícius.[23] Nato Briti označili Lechi za kriminálnu organizáciu, ktorej členov treba neutralizovať.[20] Zo začiatku sa Lechi zameriavala predovšetkým na protibritské akcie, ktoré zahrňovali atentáty (útoky na britských policajtov), bombové útoky či bankové lúpeže.[24] Hoci boli hlavným cieľom Briti, často umierali aj Židia. Vražednými postupmi si Lechi znepriatelila židovské obyvateľstvo.[25] Postupne však získavala prostriedky, či už krádežami, alebo lúpežami. V obmedzenom rozsahu sa jej podarilo prevádzkovať ilegálny rozhlas, tlačiť vlastné noviny Be-machteret (doslova „V podzemí“) a okrem toho vylepovala vlastné plagáty.[23] V roku 1941 s Lechi už takmer nikto nesympatizoval, skupina si znepriatelila aj Irgun.[26] V januári 1942 sa príslušníci Lechi pokúsili vylúpiť banku židovského odborového zväzu Histadrut v Tel Avive. Pri následnej prestrelke zomreli dvaja okoloidúci židia, čo spôsobilo medzi židovským obyvateľstvom šok.[26]

Rokovania s Talianskom a Nemeckom

[upraviť | upraviť zdroj]
Kópia časti listu písaného v nemčine
Kópia úvodu listu nemeckému atašé v Istanbule z januára 1941, so zmienenou ponukou na spoluprácu zo strany „Národnej vojenskej organizácie v Palestíne“ (Lechi)

Stern zastával názor, že „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“, preto sa rozhodol rokovať s dvoma britskými nepriateľmi- fašistickým Talianskom a nacistickým Nemeckom.[27] Po prepustení z väzenia v júni 1940, začal rokovanie s Talianskom.[25] V septembri toho roku sa v Jeruzaleme zišiel s jedným z Mussoliniho agentov, aby mu odovzdal svoj návrh na spoluprácu. Podľa neho by Taliani pomohli vyhnať Britov z Palestíny a za to by sa židovská domovina stala satelitom mocností Osi, pričom Jeruzalem by bol, s výnimkou židovských svätých miest, odovzdaný pod kontrolu Vatikánu.[10] Rokovania však nikam neviedli a po porážke Mussoliniho vojsk v severnej Afrike, obrátil Stern svoju pozornosť na nacistické Nemecko.[28]

Akokoľvek nebola spolupráca krajín Tretieho sveta s nacistickým Nemeckom neobvyklá, bolo rokovanie Židov s antisemitmi prinajmenšom bizarné.[10] Stern však mal pre podobný postup historické precedensy v podobe Theodora Herzla a Zeeva Žabotinského.[pozn 1] Obaja protagonisti svoje konanie zdôvodnili tým, že bolo v prospech židovského ľudu. Rozdiel medzi Herzlom, Žabotinským a Sternom však bol podľa britského historika Shindlera v tom, že Stern považoval záchranu a ochranu židovských životov až ako druhoradú. Na prvom mieste uňho podľa historika bola bezpečnosť židovského štátu.[10]

V decembri 1940 Stern vyslal svojho agenta do Bejrútu na stretnutie s Hitlerovými emisármi.[10] Agent im odovzdal Sternov návrh na spoluprácu Lechi a nacistického Nemecka. Stern v ňom vyjadril sympatie s nacistickým plánom na Európu bez Židov (judenfrei)[pozn 2] a ocenil nacistický postoj voči sionistickým aktivitám v Nemeckej ríši.[29] Súčasťou návrhu bolo nasledujúce:[29]

„ Založenie historického židovského štátu na národnej a totalitnej báze, viazaného zmluvou s Nemeckou ríšou, by bolo v záujme udržiavanej a posilňovanej budúcej nemeckej pozície mocnosti na Blízkom východe. Vychádzajúc z týchto úvah, ponúka Národná vojenská organizácia v Palestíne [Lechi] aktívnu účasť vo vojne na strane Nemecka, pod podmienkou, že vyššie uvedené národné ašpirácie izraelského hnutia za slobodu budú uznané zo strany Nemeckej ríše. “

Za spoluprácu pri boji proti Britom však nežiadal iba nemeckú podporu vzniku židovského štátu, ale aj podporu židovskej emigrácie z nacistického Nemecka do Palestíny. Stern vnímal Adolfa Hitlera len ako jedného z mnohých antisemitských utláčateľov a nie ako človeka, ktorý chce Židov vyhladiť (nebol celkom sám s týmto názorom).[10] Rovnako myšlienka konečného riešenia židovskej otázky bola v roku 1940 nepredstaviteľná (bola prijatá až o dva roky neskôr).[10] Okrem toho sa Stern naivne domnieval, že nacisti pragmaticky oddeľujú svoju zahraničnú politiku od svojej rasovej teórie.[18] Ďalší pokus nadviazať spoluprácu sa uskutočnil v roku 1941, ale neexistuje záznam o nemeckej reakcii ani v jednom zo spomínaných prípadov.[30] Nemci tiež Sternove návrhy nebrali vážne.[10] Tieto výzvy nacistickému Nemecku boli v priamom rozpore s názormi ostatných sionistov, napríklad Zeeva Žabotinského, ktorý si prial aj britské víťazstvo nad nacistami, aj vyhnať Britov z Palestíny.[31]

Smrť opradená otáznikmi

[upraviť | upraviť zdroj]
Izba s oknom, skriňou a pohovkou
Izba, v ktorej bol Stern zastrelený. Vpravo je skriňa, v ktorej sa schovával pred políciou a uprostred okno, z ktorého mal chcieť vyskočiť.

Sterna hľadali bezpečnostné zložky po celom britskom mandáte a na jeho hlavu bola vypísaná odmena. Putoval preto z jedného úkrytu do druhého, a v kufríku si nosil skladacie ležadlo. Keď už nezostali žiadne nové bezpečné úkryty, prespával v schodišťových šachtách obytných domov. Nakoniec sa presťahoval do telavivského bytu v štvrti Florentin, ktorý prenajali Moše a Tova Svorajovci, členovia Lechi. Mošeho chytili britskí detektívi pri záťahu na iný byt, pri ktorom zabili dvoch príslušníkov Lechi a jeho s ďalším členom zranili a hospitalizovali. Sternov kontakt v rámci skupiny, Hisia Šapirová, sa domnievala, že ju sledujú, prestala preto sprostredkovávať odkazy, ktoré jej odovzdával. Posledný odkaz mu priniesla 12. februára 1942 od Hagany, ktorá mu ponúkla bezpečný úkryt po zvyšok vojny, ak sa za to vzdá boja proti Britom.[32] Stern však ponuku odmietol a naopak vyzval Haganu, aby s Lechi bojovala proti Britom. O niekoľko hodín neskôr detektívi začali prehliadať dom, kde sa schovával. Po chvíli ho odhalili v úkryte v byte Svorajovcoch, do ktorého kvôli svedeckým náležitostiam prehliadky priviedli dve susedky žijúce o poschodie nižšie. Keď odišli, odviedli aj Tovu Svorajovú a Stern zostal sám s tromi ozbrojenými policajtmi. Následne bol, za doteraz neznámych okolností, zastrelený.[33][34][35] Výstrely ho dvakrát zasiahli do hrude. Zomrel na vykrvácanie pri vynášaní z domu.[36]

Tajná policajná správa, vypracovaná pre britskú mandátnu vládu uvádza, že: „Stern si (…) práve zaväzoval šnúrky, keď sa náhle vymrštil k náprotivnému oknu. Keď bol na polceste von z okna, zastrelili ho dvaja z troch policajtov v miestnosti“.[35] Zastupujúci superintendant Geoffrey J. Morton, najvyššie postavený prítomný policajt, neskôr vo svojich pamätiach uviedol, že mal obavu, že sa Stern chystá odpáliť výbušné zariadenie, ktorým sa v minulosti v prípade svojho zajatia vyhrážal.[35][37]

Policajnú verziu však odmietli Sternovi stúpenci a mnoho iných, ktorí verili, že Sterna chladnokrvne zabili.[35] Bývalý príslušník Lechi, Binjamin Gepner, ktorý v roku 1980 viedol rozhovor s ďalším policajtom, prítomným pri Sternovej smrti, uviedol, že bývalý policajt Stewart fakticky priznal, že Stern bol zavraždený, ale neskôr svoj výrok odmietol zopakovať.[35] Policajt Bernard Stamp, ktorého zbraň mierila na Sterna, kým nedorazil Morton, vyhlásil v roku 1986 v rozhovore pre Kol Jisrael, že Mortonova správa boli „táraniny“. Podľa Stampa vytiahol Morton Sterna z gauča, na ktorom sedel, „trochu na neho tlačil, otočil ho a zastrelil“. Podľa Stampa bol Stern zabitý neozbrojený bez nádeje na útek.[34]

Tova Svorajová vo svojich pamätiach uvádza:[38]

„ Zhruba o 9.30 sa ozvalo zaklopanie na dvere. Príliš mierne – signál prítomnosti polície. Jair (…) sa schoval do skrine a až potom som otvorila dvere. Za nimi stál „dobrý“ detektív Wilkins s dvomi mužmi. Wilkins bol vždy veľmi zdvorilý, možno až príliš. Spýtal sa ma, prečo som doteraz nenavštívila svojho manžela Mošeho, a či sa oňho nebojím. Odpovedala som, že ak by som za ním šla do nemocnice, okamžite by ma zatkli. Prehľadali moju izbu (…) potom šli o poschodie nižšie a priviedli dve susedky, takže mali svedkov (…) šli smerom k skrini (…) jeden z policajtov ju otvoril. Jaira nebolo vidno. Policajt strčil ľavú ruku do skrine, hmatal okolo, a keď nahmatal Jaira, vytiahol ho von zo skrine. V tej chvíli siahol do svojho zadného vrecka a vytiahol zbraň. Skočila som medzi neho a Jaira a povedala: „Nestrieľajte! Ak vystrelíte, zastrelíte mňa.“ (…) vo svojej naivite som si myslela, že som zachránila Jairovi život (…) ako som sa splietla. Posadili ho na gauč (…) objavilo sa viac detektívov. Mali putá a ja som nimi Jarovi spútala ruky za jeho chrbtom. Povedali mi, nech sa oblečiem a idem pred dom. Nastúpila som do malého auta (…) náhle som počula tri výstrely. “

Sterna pochovali na cintoríne Nachlat Jicchak v Tel Avive.[39] Päť mesiacov po jeho smrti sa mu narodil syn Jair, ktorý je dnes reportérom a televíznym moderátorom.

Lechi po Sternovej smrti

[upraviť | upraviť zdroj]

Lechi sa pokúsila Sternovu smrť niekoľkokrát neúspešne pomstiť bombovými útokmi.[36][40] Po jeho smrti ho na čele Lechi nahradil triumvirát, ktorý tvorili Jicchak Šamir (šéf operácií), Natan Jelin-Mor (šéf politického odboru) a Jisrael Eldad (šéf propagandy).[7] Akcie skupiny sa zradikalizovali, podnikala i atentáty na popredných britských predstaviteľov.[41] V novembri 1944 zavraždili príslušníci Lechi bývalého britského ministra kolónií lorda Moyna v Káhire.[42] V apríli 1948 spáchala skupina spoločne s Irgunom masaker v arabskej dedine Dejr Jásin.[43] V septembri toho roku, teda už v čase existencie Izraela, zavraždil Jehošua Kohen z Lechi švédskeho diplomata a vyslanca Organizácie spojených národov grófa Folke Bernadotta, ktorý sa v mene OSN pokúšal medzi izraelskou a arabskou stranou prvej arabsko-izraelskej vojny vyrokovať mier.[44] izraelská dočasná vláda vyhlásila Lechi za teroristickú organizáciu[45] a premiér David Ben Gurion rozkázal zatknúť všetkých jej vodcov. Nikoho z osôb zodpovedných za Bernadotteho vraždu však nikdy neodsúdili[45] a vláda nakoniec udelila všetkým členom Lechi amnestiu.[46] V roku 1949 bola Lechi rozpustená.[20]

Pamiatka

[upraviť | upraviť zdroj]
Náhrobok s hebrejským nápisom
Sternov hrob na telavivskom cintoríne Nachlat Jicchak

Telavivský dom, kde Sterna zabili, bol premenený na múzeum Lechi a posmrtne vyšla jeho poézia, ktorú spísal v podzemí.[9] Na Sternovu počesť nesie jeho meno, respektíve prezývku, mesto Kochav Jair (doslova „Jairova hviezda“) v centrálnom Izraeli[47] a niekoľko ulíc izraelských miest. V roku 1978 nechala izraelská vláda, pod vedením premiéra Menachema Begina, vydať poštovú známku so Sternovým portrétom.[48] 29. januára 2008 pripomenul Kneset na svojom mimoriadnom zasadnutí sté výročie narodenia Avrahama Sterna. Vtedajší premiér Ehud Olmert vo svojom prejave ocenil Sternovu osobnosť a jej význam na založení židovského štátu, aj keď, ako uviedol, „si v sionistickom hnutí zvolil veľmi samostatnú cestu.“[49]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ספר השירים / של אברהם שטרן המכונה יאיר [Sefer ha-širim / šel Avraham Štern ha-mekune Ja'ir]. Tel Aviv, 1950
  • ספר השירים של אברהם שטרן (יאיר): מחולל מלחמת החרות העברית [Sefer ha-širim šel Avraham Štern (Ja'ir): Mechulal milchemet ha-cherut ha-ivrit]. Tel Aviv, 1964
  • בדמי לעד תחיי: שירים [Bi-dmej le-ad tichje: Širim]. Tel Aviv, 1976
  • מכתבים לרוני [Michtavim le-Roni]. Tel Aviv, 2000

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ kým Herzl sa zišiel s ministrom cárskeho Ruska krátko po pogrome v Kišineve, Žabotinský rokoval s ukrajinským vodcom Symonom Petljurom niekoľko rokov po masakre ukrajinských Židov.[10]
  2. ↑ Domnieval sa však, že Hitler plánuje dosiahnuť tento cieľ židovskou emigráciou.[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b STERN, David. Avraham Stern (Yair) [online]. JewishGen, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ חיילים אלמונים [Chajalim almonim] [online]. Bejtar, [cit. 2012-05-05]. Dostupné online. Archivované 2012-03-08 z originálu. (po hebrejsky)
  3. ↑ GOLAN, Zev. Free Jerusalem: Heroes, Heroines and Rogues Who Created the State of Israel. New York : Devora, 2003. 318 s. Ďalej len: Free Jerusalem. Dostupné online. ISBN 978-1930143548. S. 203. (po anglicky)
  4. ↑ a b BEN-TOR, Nechamia. לקסיקון לח״י [Leksikon Lechi]. Tel Aviv : Ministry of Defense Publishing, 2007. 410 s. ISBN 9650513434. S. 320. (po hebrejsky)
  5. ↑ Free Jerusalem. S. 198
  6. ↑ TUCKER, Spencer C. The Encyclopedia of the Arab-Israeli Conflict: A Political, Social, and Military History. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2008-. 1553 s. Dostupné online. ISBN 978-1851098415. S. 494. (po anglicky)
  7. ↑ a b c KAPLAN, Eran; PENSLAR, Derek J. The Origins of Israel, 1882-1948: A Documentary History. Madison : University of Wisconsin Press, 2011. 390 s. Dostupné online. ISBN 978-0299284947. (po anglicky)
  8. ↑ RAPOPORT, Louis. Shake Heaven & Earth: Peter Bergson and the Struggle to Rescue the Jews of Europe. Jerusalem : Gefen, 1999. 277 s. Dostupné online. ISBN 978-9652291820. S. 20. (po anglicky)
  9. ↑ a b c d Avraham Stern [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ a b c d e f g h i j SHINDLER, Colin. The Land Beyond Promise: Israel, Likud and the Zionist Dream. London : I. B. Tauris, 2002. 324 s. Dostupné online. ISBN 978-1860647741. S. 24 – 25. (po anglicky)
  11. ↑ Lehi [online]. Encyclopedia of the Middle East, [cit. 2012-05-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ GINOSSAR, Yaira. לא בשבילנו שר הסקסופון [Lo bišvilenu šar ha-saksofon]. Tel Aviv : [s.n.], 1998. 468 s. S. 73 – 78, 85. (po hebrejsky)
  13. ↑ a b BIALE, David. Blood and Belief: The Circulation of a Symbol Between Jews and Christians. Berkeley : University of California Press, 2008. 316 s. Dostupné online. ISBN 978-0520257986. S. 199. (po anglicky)
  14. ↑ HAZANI, Moshe. Red Carpet, White Lilies: Love of Death in the Poetry of the Jewish Underground Leader Avraham Stern. The Psychoanalytic Review, február 2002, roč. 89, čís. 1, s. 1 – 47. ISSN 0033-2836. DOI: 10.1521/prev.89.1.1.23401. (po anglicky)
  15. ↑ Free Jerusalem. S. 86
  16. ↑ Free Jerusalem. S. 153, 168
  17. ↑ POLAKOW-SURANSKY, Sasha. The Unspoken Alliance: Israel's Secret Relationship with Apartheid South Africa. New York : Pantheon, 2010. 336 s. Dostupné online. ISBN 978-1-7709-840-4 Chybné ISBN. S. 107. (po anglicky)
  18. ↑ a b c ČEJKA, Marek. Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu. 1. vyd. Praha : Barrister & Principal, 2005. 305 s. Ďalej len: Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu. ISBN 80-903333-9-7. S. 57.
  19. ↑ The Land Beyond Promise: Israel, Likud and the Zionist Dream. S. 22
  20. ↑ a b c The Encyclopedia of the Arab-Israeli Conflict. S. 649
  21. ↑ ELDAD, Jisrael. The First Tithe. Tel Aviv : Jabotinsky Institute, 2008. 420 s. ISBN 978-965-416-015-5. S. 84. (po anglicky)
  22. ↑ a b c d The Land Beyond Promise: Israel, Likud and the Zionist Dream. S. 176
  23. ↑ a b c BELL, J. Bowyer. Terror Out of Zion: The Fight for Israeli Independence. New Brunswick : Transaction Publishers, 1996. 374 s. Dostupné online. ISBN 978-1-56000-870-5. S. 66. (po anglicky)
  24. ↑ KUSHNER, Harvey W. Encyclopedia of Terrorism. Thousand Oaks : SAGE Publications, 2002. 552 s. ISBN 978-0761924081. S. 348. (po anglicky)
  25. ↑ a b CESARANI, David. Major Farran's Hat: The Untold Story of the Struggle to Establish the Jewish State. Cambridge (MA) : Da Capo, 2009. 290 s. Dostupné online. ISBN 978-0306818455. S. 15. (po anglicky)
  26. ↑ a b Terror Out of Zion: The Fight for Israeli Independence. S. 69-70
  27. ↑ The Triumph of Military Zionism. S. 218
  28. ↑ GILBERT, Martin. Izrael: Dějiny. Praha : BB Art, 2002. 668 s. ISBN 80-7257-740-9. S. 123. (po česky)
  29. ↑ a b HITCHENS, Christopher. For the Sake of Argument: Essays and Minority Reports. London : Verso, 1994. 353 s. Dostupné online. ISBN 978-0860916284. S. 256. (po anglicky)
  30. ↑ HELLER, Joseph. The Stern Gang: Ideology, Politics, and Terror, 1940-1949. London : Routledge, 1995. 358 s. Dostupné online. ISBN 978-0714645582. (po anglicky)
  31. ↑ JAGER, Elliot. Terror Out of Zion [online]. Jewish Ideas Daily, 2011-12-06, [cit. 2012-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ Terror Out of Zion: The Fight for Israeli Independence. S. 71
  33. ↑ Free Jerusalem. S. 231-234
  34. ↑ a b GOLAN, Zev. Stern: The Man and His Gang. Tel Aviv : Yair Publications, 2011. 288 s. ISBN 978-965-91724-0-5. S. 41 – 45. (po anglicky)
  35. ↑ a b c d e BLACK, Ian. The Stern Solution. The Guardian, 15. únor 1992, s. 4. (po anglicky)
  36. ↑ a b Terror Out of Zion: The Fight for Israeli Independence. S. 73
  37. ↑ MORTON, Geoffrey J. Just The Job, Some Experiences of a Colonial Policeman. London : Hodder & Stoughton, 1957. 316 s. S. 144 – 145. (po anglicky)
  38. ↑ SVORAJ, Tova; SVORAJ, Moše. מאצ״ל ללח״י: סיפור אישי [Mi-Ecel le-Lechi: Sipur iši]. [s.l.] : ha-Mehabrim, 1989. 537 s. S. 363. (po hebrejsky)
  39. ↑ בית העלמין נחלת יצחק [Bejt ha-almin Nachalat Jicchak] [online]. beit-almin.com, [cit. 2012-05-08]. Dostupné online. Archivované 2012-02-04 z originálu. (po hebrejsky)
  40. ↑ BEN-YEHUDA, Nachman. Political Assassinations By Jews: A Rhetorical Device For Justice. New York : State University of New York Press, 1992. 527 s. Dostupné online. ISBN 978-0791411650. S. 174. (po anglicky)
  41. ↑ REICH, Bernard. Political Leaders of the Contemporary Middle East and North Africa: A Biographical Dictionary. Westport : Greenwood Press, 1990. 570 s. Dostupné online. ISBN 978-0313262135. S. 487. (po anglicky)
  42. ↑ ALON, Mati. Holocaust and Redemption. New York : Trafford Publishing, 2004. Dostupné online. ISBN 9781412003582. S. 213. (po anglicky)
  43. ↑ TERNER, Erich. Dějiny Státu Izrael. Pardubice : Kora, 1991. 262 s. ISBN 80-901092-0-9. S. 98. (po česky)
  44. ↑ Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu. S. 82
  45. ↑ a b ČEJKA, Marek. Judaismus a politika v Izraeli. Brno : Barrister & Principal, 2009. 278 s. ISBN 978-80-87029-39-8. S. 178 – 179. (po česky)
  46. ↑ PEDAHZUR, Ami; PERLIGER, Arie. Jewish Terrorism in Israel. New York : Columbia University Press, 2009. 264 s. Dostupné online. ISBN 978-0231154468. S. 28. (po anglicky)
  47. ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Encyclopaedia Judaica Yearbook 1983/1985. Jerusalem : [s.n.]. S. 319. (po anglicky)
  48. ↑ BEST, Steven; NOCELLA, Anthony J. Terrorists Or Freedom Fighters?: Reflections on the Liberation of Animals. New York : Lantern Books, 2004. 402 s. Dostupné online. ISBN 978-1590560549. S. 282. (po anglicky)
  49. ↑ Prime Minister Ehud Olmert’s Speech at the Special Knesset Session Marking 100 Years Since the Birth of the Late Avraham Stern (“Yair”) [online]. Úrad premiéra Štátu Izrael, 2008-01-29, [cit. 2012-05-02]. Dostupné online. Archivované 2008-10-12 z originálu. (po anglicky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BELL, J. Bowyer. Terror Out of Zion: Irgun Zvai Leumi, Lehi, and the Palestine Underground, 1929-1949. New York : St. Martin’s Press, 1977. 374 s. Dostupné online. ISBN 0-380-39396-4. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Avraham Stern na českej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Avraham_Stern&oldid=7866244“