Autodromo Enzo e Dino Ferrari
| Autodromo Enzo e Dino Ferrari | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Miesto |  Imola, Taliansko |
| Časové pásmo | UTC+01:00 |
| GPS súradnice | 44°20′38″N 11°42′51″E |
| Hlavné podujatia | Formula 1, SBK, GP2, WTCC, Talianska GT |
| Dĺžka okruhu | 4,909km |
| Počet kôl | 63 |
| Počet zákrut | 19 |
| Rekord okruhu | 1:15,484,  Lewis Hamilton, Mercedes, 2020 |
| Veľká cena Emilia Romagna 2025 | |
| Víťaz | 1:31:33,199,  Max Verstappen, Red Bull, 2025 |
| Najrýchlejšie kolo | 1:17,988, Max Verstappen, Red Bull, 2025 |
| Pole position | 1:14,670,  Oscar Piastri, McLaren, 2025 |
Autodromo Enzo e Dino Ferrari je automobilový okruh situovaný v meste Imola, ktoré sa nachádza v provincii Bologna. Okruh nesie meno Enza Ferrariho, zakladateľa rovnomennej automobilky a jeho syna Dina. Pred smrťou Enza Ferrariho v roku 1988 dostal názov Autodromo Dino Ferrari.
Všeobecné známym sa okruh stal pod názvom Autodromo di Imola. Každú jar hostí Grand Prix San Marina automobilov formuly 1 a mnoho ďalších automobilových a motocyklových pretekov. V roku 1980 hostil aj Grand Prix Talianska. Je jedným z mála okruhov na ktorom sa jazdí proti chodu hodinových ručičiek.
Fakty a údaje
[upraviť | upraviť zdroj]- Dĺžka trate: 4 909 m
- Dĺžka pretekov: 309,049 km
- Počet kôl: 63
- Počet zákrut: 19
- Šírka trate: 10 - 15m
- Dĺžka cieľovej rovinky: 400 m
- Jazda na plný plyn: 60-65 %
- Traťový rekord: 1:15,484 (234,121 km/h) - Lewis Hamilton/Mercedes (2020)
- Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:13,609 (240,084 km/h) - Valtteri Bottas/Mercedes (2020)
- Architekt: ESTI, Hermann Tilke(rekonštrúkcia v roku 2006)
- Kapacita: 78 000
História okruhu
[upraviť | upraviť zdroj]Okruh navrhla koncom 40. rokov 20. storočia spoločnosť ESTI (Ente Sport e Turismo Imolese) ako akciu revitalizácie povojnovej situácie v regióne.
Na projekte sa zúčastnila skupina priateľov - Alfredo Campagnoli, Graziano Golinelli, Ugo Montevecchi a Gualtieri Vighi, neskôr sa pripojil Checco Costa.
Základný kameň položili 22. marca 1950; prvá kolaudácia sa uskutočnila 19. októbra, keď Enzo Ferrari testoval Ferrari 340 Sport za prítomnosti špičkových pilotov Alberta Ascariho, Giannina Marzotta a Luigiho Villorese. Pri tejto príležitosti na okruhu prebiehal test motocykla Gilera so šampiónom Umbertom Masettim.
Skutočné slávnostné zahájenie bolo až 25. apríla 1953, keď sa na okruhu uskutočnilo motocyklové majstrovstvo Talianska v triedach 125 a 500 cc.
Automobily mali svoj debut v Imole 20. júna 1954. O Zlatú mušľu Shell bojovali športové automobily Ferrari a Maserati: Umberto Maglioli (Ferrari) zvíťazil pred Musitellim a Luigim Mussom ktorí pilotovali Maserati.
21. apríla 1963 sa na okruhu po prvý raz predstavila formula 1, aj keď šlo len o preteky, ktoré sa nezapočítavali do majstrovstiev sveta. Vtedy zvíťazil Jim Clark na automobile Lotus.
Od roku 1970 nesie autodróm meno Dina Ferrariho, syna Enza Ferrariho, ktorý predčasne zomrel ako päťdesiatročný. Stalo sa tak dva roky po zásadných zmenách na trati, pri ktorých vznikli Variante Bassa a Variante Alta.
Konečne v roku 1979, presne 16. septembra, v pretekoch s názvom Grand Prix Dino Ferrari, začala nová éra formuly 1 na okruhu v Imole. V nasledujúcom roku, 14. septembra 1980, Imola hosťovala svoje prvé plnohodnotné preteky formuly 1: Grand Prix Taliansko. Ďalší rok sa Veľká cena vrátila na okruh v Monze a Imola sa stala sídlom Grand Prix San Marino až do roku 2006.
Na okruhu Imola sa v rokoch 2007 až 2019 neuskutočnili preteky Formuly 1. Veľká cena Formuly 1 sa na okruh vrátila v roku 2020 s novým názvom Veľká Cena Emilia Romagna.
Veľká cena San Marina 1994
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká cena San Marina 1994 na tomto okruhu, sa navždy zapísala do pamäti fanúšikov, ako najčernejší deň histórie Formuly 1. O život prišli dvaja jazdci, a veľa zranení, za jeden víkend. Rakúsky jazdec Roland Ratzenberg a trojnásobný majster sveta brazílčan Ayrton Senna, obaja zahynuli po náraze vo vysokej rýchlosti. Tento incident rozbehol revolúciu v bezpečnostných pravidlách, okruh v Imole bol značne pozmenený. Takisto sa obnovila Asociácia jazdcov Grand Prix.
Víťazi jednotlivých ročníkov[1]
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Jazdec | Konštruktér | Čas | Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |
|---|---|---|---|---|
| 1980 |  Nelson Piquet
|
Brabham BT49 | 1:38:07,520 | 1:33,988,  René Arnoux, Renault
|
| 1981 | Nelson Piquet
|
Brabham BT49C | 1:51:23,970 | 1:34,523,  Gilles Villeneuve, Ferrari
|
| 1982 | Didier Pironi
|
Ferrari 126C2 | 1:36:38,887 | 1:29,765, René Arnoux, Renault
|
| 1983 | Patrick Tambay
|
Ferrari 126C2B | 1:37:52,460 | 1:31,238, Rene Arnoux, Ferrari
|
| 1984 | Alain Prost
|
McLaren MP4/2 | 1:36:53,679 | 1:28,517, Nelson Piquet, Brabham BMW
|
| 1985 | Elio de Angelis
|
Lotus 97T | 1:34:35,955 | 1:27,327, Ayrton Senna, Lotus Renault
|
| 1986 | Alain Prost
|
McLaren MP4/2C | 1:32:28,408 | 1:25,050, Ayrton Senna, Lotus Renault
|
| 1987 | Nigel Mansell
|
Williams FW11B | 1:31:24,076 | 1:25,826, Ayrton Senna, Lotus Honda
|
| 1988 | Ayrton Senna
|
McLaren MP4/4 | 1:32:41,264 | 1:27,148, Ayrton Senna, McLaren Honda
|
| 1989 | Ayrton Senna
|
McLaren MP4/5 | 1:26:51,245 | 1:26,010, Ayrton Senna, McLaren Honda
|
| 1990 | Riccardo Patrese
|
Williams FW13B | 1:30:55,478 | 1:23,220, Ayrton Senna, McLaren Honda
|
| 1991 | Ayrton Senna
|
McLaren MP4/6 | 1:35:14,750 | 1:21,877, Ayrton Senna, McLaren Honda
|
| 1992 | Nigel Mansell
|
Williams FW14B | 1:28:40,927 | 1:21,842, Nigel Mansell, Williams Renault
|
| 1993 | Alain Prost
|
Williams FW15C | 1:33:20,413 | 1:22,070, Alain Prost, Williams Renault
|
| 1994 |  Michael Schumacher
|
Benetton B194 | 1:28:28,642 | 1:21,548, Ayrton Senna, Williams Renault
|
| 1995 | Damon Hill
|
Williams FW17 | 1:41:42,552 | 1:27,274, Michael Schumacher, Benetton Renault
|
| 1996 | Damon Hill
|
Williams FW18 | 1:35:26,156 | 1:26,890, Michael Schumacher, Ferrari
|
| 1997 | Heinz-Harald Frentzen
|
Williams FW19 | 1:31:00,673 | 1:23,303, Jacques Villeneuve, Williams Renault
|
| 1998 | David Coulthard
|
McLaren MP4/13 | 1:34:24,593 | 1:25,973, David Coulthard, McLaren Mercedes
|
| 1999 | Michael Schumacher
|
Ferrari F399 | 1:33:44,792 | 1:26,362,  Mika Häkkinen, McLaren Mercedes
|
| 2000 | Michael Schumacher
|
Ferrari F1-2000 | 1:31:39,776 | 1:24,714, Mika Häkkinen, McLaren Mercedes
|
| 2001 | Ralf Schumacher
|
Williams FW23 | 1:30:44,817 | 1:23,054, David Coulthard, McLaren Mercedes
|
| 2002 | Michael Schumacher
|
Ferrari F2002 | 1:29:10,789 | 1:21,091, Michael Schumacher, Ferrari
|
| 2003 | Michael Schumacher
|
Ferrari F2003-GA | 1:28:12,058 | 1:22,327, Michael Schumacher, Ferrari
|
| 2004 | Michael Schumacher
|
Ferrari F2004 | 1:26:19,670 | 1:19,753, Jenson Button, BAR Honda
|
| 2005 |  Fernando Alonso
|
Renault R25 | 1:27:41,921 | 2:42,880, Kimi Räikkönen, McLaren Mercedes
|
| 2006 | Michael Schumacher
|
Ferrari 248 F1 | 1:31:06,486 | 1:22,795, Michael Schumacher, Ferrari
|
| V roku 2007 až 2019 sa preteky nekonali na okruhu Imola. | ||||
| 2020 | Lewis Hamilton
|
Mercedes W11 | 1:28:32,430 | 1:13,609, Valtteri Bottas, Mercedes
|
| 2021 | Max Verstappen
|
Red Bull RB16B | 2:02:34,598 | 1:14,411, Lewis Hamilton, Mercedes
|
| 2022 | Max Verstappen
|
Red Bull RB18 | 1:32:07,986 | 1:27,999, Max Verstappen, Red Bull
|
| 2023 | Preteky boli zrušené kvôli povodniam v regióne Emilia-Romagna. | |||
| 2024 | Max Verstappen
|
Red Bull RB20 | 1:25:25,252 | 1:14,746, Max Verstappen, Red Bull
|
| 2025 | Max Verstappen
|
Red Bull RB21 | 1:31:33,199 | 1:14,670, Oscar Piastri, McLaren
|
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ FORMULA 1: Races results, formula1.com Dostupné online (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Autodromo Enzo e Dino Ferrari
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka okruhu Archivované 2011-05-18 na Wayback Machine
- Satelitná mapa