Argolis (historické územie)
Argolis (starogr. Αργολίς-Argolis; novogr. Αργολίδα-Argolida; názov je podľa mesta „Argos“) je historické územie Grécka na severovýchode Peloponézu. Rozsah územia možno (už v staroveku) definovať rôzne:
- a) v najužšom zmysle: len rovnomenný polostrov od Mykén (bez nich) na východ
- b) v širšom zmysle: aj krajinu nazývanú (podľa hlavného mesta) Argos, teda pobrežné územie medzi Mykénami (vrátane) a Lakóniou
- c) v najširšom zmysle: aj susedné krajiny Fileus, Sikyónia a Korintia
Najčastejší je dnes význam b, aj preto, že sa do značnej miery kryje s územím dnešného okresu Argolida (dnešný okres je ale o niečo menší než rozsah b).
Nachádzajú sa tu napr. staroveké mestá Argos, Nauplion, , Hermioné, Mykény, Tiryns, Tolo, Merbaka a Epidauros.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Spočiatku Argolidu obývali predgrécki Pelasgovia, neskôr sa tu usadili grécky Achájci, tvorcovia mykénskej kultúry. Práve Argolis patrila medzi najvýznamnejšie mykénske centrá, stáli tu významné mykénske strediská Mykény, Tiryns, Argos, Tolon a Merbaka. Okolo roku 1200 pred Kr., teda po páde mykénskej kultúry, Argolis osídlili grécki Dóri. Počas klasického staroveku boli najvýznamnejšie mestá Nauplion, Argos, Hermioné a Epidauros, kde sa dodnes zachovalo slávne divadlo. Argolis bol významným štátom, rivalom Sparty. V 2. stor. pred Kr. kraj ovládli Rimania. Nastáva rozmach kresťanstva. Od roku 395 po Kr. Argolis patrí Byzantskej (Východorímskej) ríši. Slovanská invázia na Peloponéz sa Argolidy nedotkla, tá patrila kontinuálne Byzancii. Od 13. stor. patrí európskym mocnostiam. V tomto období sa tu usadili Albánci (Arvaniti), ktorí odvtedy tvoria približne polovicu miestneho obyvateľstva. V 15. stor. územie dobyli Turci. V 19. stor., počas Gréckej vojny za nezávislosť, sa Argolis stala dejiskom bojov, kedy Turci dobyli grécku pevnosť Larissa, no neskôr boli porazení v neďalekej Korintii. Po oslobodení patrila Argolis do spoločného okresu (nomos) spoločne s Korintiou, neskôr bol vytvorený samostatný nomos - pozri Argolida (okres). Po Grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923 Maloázijskí Gréci z mesta Kios založili na juhu územia mesto Nea Kios (Nový Kios).
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvateľstvo Argolidy sa už tradične rozdeľuje na gréckohovoriace a Arvanitov. Gréci obývajú Argos, Nafplio, Tolo, Ligurio a rovnomenné kraje, západnú Argolidu s mestom Achladokambos a kraj Epidauria. Ostatné územia obývajú Arvaniti, ako aj východnú Argolidu s mestom Ermioni. Arvaniti si udržujú svoj jazyk dodnes.