Preskočiť na obsah

Škorec obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Škorec obyčajný

škorce vo svadobnom šate
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sturnus vulgaris
Linnaeus, 1758
Synonymá
škorec lesklý

Mapa rozšírenia škorca obyčajného
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Nehniezdiaci
      Introdukovaný, hniezdiaci
      Introdukovaný, celoročný výskyt
      Introdukovaný, nehniezdiaci
      Pravdepodobne vyhynutý a introdukovaný
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Škorec obyčajný alebo škorec lesklý[3] (lat. Sturnus vulgaris) je spevavec a patrí do čeľade škorcovité. Hniezdi v Európe a v Malej Ázii. Bol introdukovaný v Severnej Amerike, južnej Afrike, Austrálii, na Novom Zélande a v Polynézii.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov škorec obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia v Európe vykazovala v rokoch 1980 – 2013 mierny pokles.[1]

Škorec obyčajný meria 21 cm[5][6] a váži 70 – 94 (♂♂), 60 – 86 (♀♀) g.[7]

Samec aj samica majú čierne perie s kovovým leskom do zeleného odtieňa na hlave, prsiach a chrbte a s purpurovým nádychom v záhlaví a na krku. Na jeseň majú biele bodky, ktoré sa postupne do ďalšieho pŕchnutia strácajú. Samiciam sa zodierajú pomalšie.[7] Mláďatá sú sivohnedé s belavým krkom a s pásikmi na spodnej časti tela. Majú hnedý zobák. Dospelé majú na jar zobák svetložltý.[6] Nohy majú červenožlté.[7] Ich let je veľmi rýchly, často kĺžu s vystretými krídlami. Na jeseň vytvárajú obrovské kŕdle.[6]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Žije súvisle na celom území Slovenska. Najvyššie hniezdne hustoty sú na okrajoch lesov a lúk, lesov a obilných polí, v menšom počte hniezdi aj v nadmorských výškach okolo 1 100 m n. m.. Je sťahovavý, v malom množstve prezimuje.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 000 – 800 000, zimujúcich jedincov 100 – 5 000. Veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytuje, sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Škorce na strome

Potravu si hľadá na lúkach, pasienkoch a poliach, na hniezdenie potrebuje stromy s dutinami[7], alebo aj dutiny v skalách a budovách.[4][7] Preto vyhľadáva okraje lesov, kultúrnu krajinu so skupinami stromov, lesy pozdĺž vodných tokov, parky, cintoríny, sady aj záhrady.[4][7] Na jeseň sa zoskupujú do veľkých kŕdľov, ktoré nocujú v trstinách alebo na stromoch.[5][6]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie hniezdia v dutinách stromov, menej v búdkach, občas v štrbinách múrov, striech alebo v skalách. Ak majú dostatočnú ponuku dutín, vytvárajú aj hniezdne kolónie.[4][7] Do dutiny obaja rodičia nosia materiál na hniezdo, hlavne však samica. Rôzne steblá a listy tráv, slamu, kôru i perie. Vajíčka majú belasú farbu, býva ich 5 – 6. Samička sa strieda so samčekom na sedení, čo trvá 13 – 14 dní. Mláďatá vychovávajú ďalších 19 – 22 dní. Hniezdia dvakrát za rok, v aprílimáji a potom v júni až v júli.[7]

Potravu hľadajú na zemi, niekedy aj za letu. Na jar sa živia hmyzom, vylietané mláďatá z prvého hniezdenia čerešňami, z druhého hniezdenia hroznom. Na začiatku jesene konzumujú hlavne rastlinnú potravu, od októbra opäť živočíšnu, v novembri po ochladení počasia sa živia obilím.[7]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € [11]. Druh je zaradený do smernice o vtákoch (Príloha II).[12] V niektorých oblastiach došlo k poklesu jeho populácií v dôsledku zníženia výmery lúk a pasienkov, k obmedzeniu chovu hovädzieho dobytka. V niektorých európskych krajinách bol tento druh aj zdrojom potravy alebo chovaný v klietkach.[12]

Spev

25s, Rusko, medzi škrípavé zvuky zaplieta imitácie vlhy obyčajnej, kačice divej i pravdepodobne stehlíka zeleného.

Hlas mláďat

19 s, v pozadí počujeme kukučku obyčajnú.

Spev škorca obyčajného je zmes melodických popevkov a škrípavých zvukov. Napodobňuje spev iných vtákov. Často spieva na viditeľných miestach ako sú špičky stromov alebo strechy a podobne.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 27. marca 2022
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Škorec obyčajný / Škorec lesklý, s. 590 – 592.
  5. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  12. a b Butchart, S., Ekstrom, J. & Ashpole, J. Common Starling (Sturnus vulgaris) - BirdLife species factsheet [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2018-12-01]. Dostupné online. (En)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]