Preskočiť na obsah

Nokia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 04:26, 9. jún 2023, ktorú vytvoril Leonidlednev (diskusia | príspevky) (Reverted 1 edit by 185.186.79.218 (talk) to last revision by Hnetubud (TWG))
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Toto je článok o technologickej firme Nokia. O výrobcovi mobilných telefónov pozri Microsoft Mobile.
Nové sídlo firmy Nokia

Nokia Oyj je fínska nadnárodná spoločnosť verejnosti známa najmä v 90. rokoch minulého storočia výrobou mobilných telefónov a budovaním sieťovej infraštruktúry. Začiatkom nového tisícročia ignorovala vývoj nových systémov (2003, Android) a až do roku 2010 podporovala operačný systém Symbian.

V septembri 2013 Nokia oznámila predaj svojej divízie Devices & Services (Zariadenia a služby) spoločnosti Microsoft za 7,17  miliardy dolárov. Po predaji sa viacerí zamestnanci presunuli pod novovzniknutú spoločnosť Microsoft Mobile. Spoločnosť sa vtedy preorientovala z výroby mobilov na telekomunikačné a internetové služby v troch dcérskych spoločnostiach Nokia Networks, zaoberajúca sa primárne sieťovou infraštruktúrou, Here Maps, poskytujúca mapové podklady a z divízie Nokia Technologies, zameranej na výskum, vývoj a licencie. Divízia Nokia Technologies uviedla v lete 2014 svoj projekt s názvom Z Launcher. Ide o nadstavbu pre operačný systém Android. V roku 2015 sa Nokia zamerala na Internet vecí, čo znamenalo odpredaj divízie mapovania Here Maps a akvizíciu spoločnosti Alcatel-Lucent.

Rolky toaletného papiera vyrobeného spoločnosťou Nokia v roku 1960, Múzeum Vapriikki, Tampere

Nokiu založili v roku 1865 a na začiatku sa zaoberala predajom dreva a výrobou papiera na juhozápade Fínska. V roku 1912 začala spolupracovať s Káblovým priemyslom (Finnish Rubber Works and Kaapelitehdas).

Po fínskej obchodnej dohode so Sovietskym zväzom v šesťdesiatych rokoch sa spoločnosť Nokia rozšírila na sovietsky trh. Obchodovala s tovarmi od automatických telefónnych ústrední až po robotiku. Koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia sa Sovietsky zväz stal hlavným trhom Nokie a pomohol dosiahnuť vysoké zisky. Spoločnosť Nokia spolupracovala aj na vedeckých technológiách so Sovietskym zväzom. Nokia dovážala mnohé súčiastky z USA a použila ich pre sovietov. Bola demonštrácia fínskeho obchodovania s oboma stranami, pretože Fínsko bolo počas studenej vojny neutrálne.

V roku 1977 sa stal Kari Kairamo výkonným riaditeľom a transformoval podnikanie spoločnosti. Pod jeho vedením získala spoločnosť Nokia veľa iných spoločností: televíznu spoločnosť Salora, švédsku elektroniku a počítačovú spoločnosť Luxor AB, francúzsku televíznu spoločnosť Oceanic. Tak sa v roku 1987 Nokia stala tretím najväčším výrobcom televízorov v Európe (za spoločnosťami Philips a Thomson).

Samotná telekomunikačná história začala v roku 1980, kedy Nokia začala vyvíjať mobilné telefóny pre analógovú sieť NMT. V roku 1992 predstavila svoj prvý mobilný telefón Nokia 1011 pre sieť GSM. Desať rokov po uvedení 2G telefónu prišla Nokia so svojím prvým 3G telefónom pre sieť W-CDMA.

História spoločnosti pokračovala v roku 2000 predstavením legendárneho modelu Nokia 3310, nástupcu Nokie 3210. Spomenutá novinka sa stala najpopulárnejším GSM telefónom nielen spoločnosti ako takej, ale aj celkovo, o čom svedčí aj 126 miliónov celosvetovo predaných kusov.

Nokia dominovala s operačným systémom Symbian až do roku 2010. Ignorovala vývoj systému Android, ktorý keď bol predstavený v roku 2007, Nokia hodnotila "nevnímame ho ako konkurenciu".[1] Vo februári 2011 zostala Nokia jedinou spoločnosťou, stále podporujúcou Symbian mimo Japonska. Potom oznámila, že namiesto Symbianu bude používať Microsoft Windows Phone 7 ako primárnu platformu a neskôr outsourcovala vývoj Symbianu na spoločnosť Accenture. Posledný update Symbianu bol v roku 2012 a v septembri 2013 pohltila mobily Nokia firma Microsoft.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. "Symbian, Nokia, Microsoft and Apple downplay Android relevance". Engadget. Retrieved November 9, 2012. Online (anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]