Lublin
| Lublin | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Poľsko
| ||
|---|---|---|---|
| Vojvodstvo | Lubelské | ||
| Powiat | Mesto s právami powiatu | ||
| Súradnice | 51°14′53″S 22°34′13″V / 51,24806°S 22,57028°V | ||
| Najvyšší bod | 233 | ||
| Najnižší bod | 162 | ||
| Rozloha | 147,50 km² (14 750 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 343 144 (30.06.2014) | ||
| Hustota | 2 326,4 obyv./km² | ||
| Prvá písomná zmienka | 1198 | ||
| Primátor | Krzysztof Żuk | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 20-001 až 20-900 | ||
| Telefónna predvoľba | +48 81 | ||
| EČV | LU | ||
  Poloha mesta v rámci Poľska
| |||
| Wikimedia Commons: Lublin | |||
| Webová stránka: http://www.um.lublin.pl/ | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Lublin je poľské historické mesto a hlavné mesto Lubelského vojvodstva. Leží na rieke Bystrzyca. Prvá zmienka o Lubline pochádza z roku 1198. V roku 1317 mesto získalo mestské práva.[1] Má okolo 356-tisíc obyvateľov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Na mieste dnešného mesta stála osada už v 5. storočí. Prvá zmienka o Lubline pochádza z roku 1224. Názov pochádza od mena Lubla (Ľubomír). V 13. storočí získalo mestské práva. Počas poľskej expanzie do Haliče a Červenú Rus zvíťazil roku 1341 Kazimír III. Veľký v blízkosti Lublina nad Tatármi. O rok neskôr bolo mesto obohnané hradbami. Rozvíjal sa obchod s novopodrobenými oblasťami dnešnej Ukrajiny a s čiernomorskými prístavmi. V roku 1569 tu bola podpísaná Lublinská únia – personálny zväzok Poľského kráľovstva a Litvy.
V 17. storočí bol Lublin zničený kozáckymi a švédskymi nájazdmi (1656) ako aj morom, ktorý si tu vyžiadal v roku 1630 približne 5000 obetí. V tom isom čase bolo mesto jedným z centier poľskej reformácie. Jestvovala tu mimo iných aj komunita tzv. Poľských bratov.
Po III. delení Poľska sa mesto na čas ocitlo pod rakúskou správou (1792 – 1805), potom pripadlo ruskému impériu. Roku 1837 sa stalo centrom gubernie. Okolo roku 1850 tu žilo približne 21 000 ľudí, z ktorých bolo 56% židovského vyznania. V druhej polovici 19. storočia sa mesto začalo veľmi rozrastať, aj vďaka železnici Varšava – Kovel (1877). Nacisti počas druhej svetovej vojny blízko mesta vystavali koncentračný tábor Majdanek.
Pri ústupe z mesta nacisti zavraždili v mestskej pevnosti vyše 600 väzenkýň. Ženy postrieľali v krajčírskej dielni paľbou guľometu. Stovky ďalších povraždili na dvore pevnosti. Sovietske jednotky mesto obsadili 22. júla 1944. Pri tomto nečakanom postupe sa im podarilo obsadiť aj koncentračný tábor Majdanek, ktorý nacisti nestihli evakuovať. Tábor sa stal najlepšie zachovaným táborom, ktorý sa dostal do rúk Spojencov v celej jeho krutej podstate. Stalin nariadil po obsadením mesta zriadiť tzv. Lublinský výbor (oficiálne Výbor národného oslobodenia), pro-sovietsku poľskú exilovú vládu, ktorá časom prevzala moc v Sovietmi oslobodenej krajine na úkor poľskej exilovej vlády v Londýne.[2]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Na hradnom kopci sa nachádza novogotický zámok postavený ako väzenie v rokoch 1824 – 1826 na mieste starého hradu. Z neho sa zachovala hradná veža z 13. storočia a kaplnka Svätej Trojice so vzácnymi freskami z 15. storočia.
Vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]V meste pôsobí Katolícka univerzita Jána Pavla II.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lublin
Externé projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Poľska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
| mestá s právami powiatu |
|  |
|---|---|---|
| powiaty | ||