Zápasenie (šport)
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Zápasenie alebo zápas je individuálny úpolový šport, v ktorom proti sebe zápasia 2 zápasníci rovnakej vekovej a váhovej kategórie na kruhovom zápasisku s priemerom 9 metrov.[1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Zápasenie ako športové odvetvie je jedným z najstarších druhov športu, v čom nás utvrdzujú rozličné doklady z dávnej minulosti (náhrobok Bení-Hasaana v Egypte z obdobia okolo 3200 rokov pred Kr., prípadne pozostatky z krétsko-mykénskej kultúry z obdobia okolo 3400 rokov pred Kr.).
Zápas bol základným prostriedkom existencie jedinca od prvopočiatku vývoja ľudstva. Postupne sa z neho stáva samostatný prostriedok kultovej a neskôr fyzickej prípravy a v jednotlivých vývojových obdobiach spoločnosti bol dôležitým článkom vojenskej prípravy bojovníkov i príslušníkov vznešených vrstiev spoločnosti. Zápas priam odzrkadľuje formovanie človeka v jednotlivých etapách spoločenského vývoja. Zápasenie bolo aj súčasťou programu antických olympijských hier.
V 16. storočí vyšli prvé knihy so zápasníckou tématikou: 1512 - Nemec A. Durer napísal Fechthandere Schrift (Zápasenie rukou), 1539 - Fabian z Auerewaldu: Ringrehus (Umenie zápasiť). V 18. storočí sa zápasenie ako športové odvetvie pre svoju popularitu začlenilo do školskej telesnej výchovy a v 90-tych rokoch spracovali vo Francúzku Doublier Christov a Rigel prvé pravidla zápasenia a nazvali ich grécko-rímsky zápas. Tieto pravidlá sa nezhodovali s pravidlami starogréckeho zápasu, kde boli povolené chmaty na celé telo. Nový zápas sa rozšíril najprv v Európe. V roku 1896 sa konali prvé novodobé OH a zápasilo sa len v jednej hmotnostnej kategórii, v roku 1904 v siedmich hmotnostných kategóriách v roku 1947 v ôsmich a v roku 1972 v desiatich kategóriách. Podobne ako iné športy aj zápasenie smerovalo k vytvoreniu organizácie, ktorá by v medzinárodnom meradle riadila jeho súťaže, a tak bola v roku 1912 založená Medzinárodná ťažkoatletická federácia. Tá sa v roku 1921 premenovala na Medzinárodnú amatérsku federáciu zápasu (FILA). Združovala 17 štátov, medzi nimi aj ČSR, a riadila ME, MS a OH.
Zápasenie v našich krajinách
[upraviť | upraviť zdroj]Rozvoj zápasenia na území Rakúsko-uhorskej monarchie sa začal v druhej polovici 19. storočia. Tyrš ho zaradil do sokolskej telesnej a výchovnej sústavy. V krátkom chronologickom prehľade môžeme sledovať vývoj tohto športu. V roku 1893 sa zápasenie odčlenilo od Sokola a na Žižkove bol založený samostatný ťažkoatletický krúžok. V roku 1903 sa Frištenský na ME amatérov v Rotterdame stal majstrom Európy. V roku 1913 Josef Šmeikal na ME profesionálov získal titul majstra Európy a na MS vo Viedni bol druhý. V roku 1920 bola ustanovená Medzinárodná federácia amatérskych zápasníkov FKA. Praha sa stala v roku 1931 usporiadateľom ME a v roku 1933 boli prvé majstrovstvá ČSR vo voľnom štýle. V roku 1946 FILA poverila ČSR usporiadať ME v Prahe v roku 1947.
V 50. rokoch dochádza k rozšíreniu základne zápasenia, čoho dôkazom sú v roku 1951 prvé majstrovstvá ČSR v doraste a v roku 1952 zaradenie zápasenia do Športových hier mládeže (ŠHM).
Na Slovensku siahajú prvé kroky zápasenia do Košíc. Prvé záznamy sú z roku 1904. V roku 1922 vznikla Slovenská župa ČSZŤA s pôsobnosťou na celé Slovensko a Podkarpatskú Rus. Po vojne došlo takisto k masovejšiemu rozvoju zápasenia a v roku 1947 bolo na Slovensku činných 11 klubov. V rokoch 1952 – 1954 sa vďaka ŠHM rozvíjala členská základňa na Slovensku. Vznikli oddiely v Prievidzi, Ružomberku, Komárne, Novákoch. V roku 1969 bol založený Slovenský zápasnícky zväz (SZZ), ktorý už v roku 1978 združoval 23 oddielov s 1644 členmi, z toho 1321 aktívnych zápasníkov. S rozvojom zápasenia a s rozširovaním jeho základne prišli aj prvé úspechy. V roku 1976 Dan Karabin z Nitry získal prvenstvo na kontinentálnom šampionáte voľnoštýliarov v Leningrade, bol prvým majstrom vo voľnom štýle. Tento úspech sa prejavil aj v organizačnej sfére a v roku 1980 bola Prievidza poverená usporiadaním ME seniorov. Ešte k výraznejšiemu úspechu dochádza začiatkom 90-tych rokoch po spoločensko-politických zmenách. V roku 1990 získal Jozef Lohyňa, odchovanec Prievidze, na MS v Tokiu titul majstra sveta a Prievidza je o rok na to poverená usporiadaním MS juniorov do 20 rokov v oboch štýloch. Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 sa Slovensko stalo riadnym členom medzinárodnej federácie FILA a CELA a v roku 1998 sú v Bratislave po druhýkrát usporiadané ME. Prichádza prelom storočí i tisícročia a nastáva príležitosť na oslavy. Rok 2004 sa stáva rokom storočnice zápasenia na Slovensku.
Zápasenie je najstarší olympijský šport, organizovaný v Medzinárodnej federácii FILA, ktorá v dnešnom období združuje okolo 170 národných federácií z celého sveta. FILA od svojho vzniku v roku 1912 riadi celú činnosť v zápasení.
Charakteristika zápasenia
[upraviť | upraviť zdroj]Z dnešného pohľadu je zápasenie súčasťou sústavy telesnej výchovy a športu. Záujem mládeže o tento šport, ktorý rozvíja harmonicky celý organizmus, sa prehlbuje najmä pre kladný vplyv na všestranný rozvoj, no aj v dôsledku športových úspechov minulých generácií.
Zápasenie je individuálny šport, v ktorom počas stretnutia dvaja zápasníci prekonávajú vzájomný odpor síl, navzájom sa silovo preťahujú, aby jeden druhému narušil stabilitu, alebo sa pretláčajú. Je to vlastne priamy boj obidvoch mužov, ktorí nepoužívajú na získanie víťazstva nad súperom nijaké náčinie, ale jednoduchou i zložitou činnosťou paží, nôh a celého tela prekonávajú silu a šikovnosť súpera, aby dosiahli víťazstvo. Rozsah činností, využívaných v boji o víťazstvo, je pomerne veľký a čo sa týka kvality rozdielny. V podstate ide o stále nadväzovanie jednoduchých a zložitých činností- chmatov, ktoré sú, podľa zámeru zápasníka buď útočné, alebo obranné, prípadne protiútočné, používané individuálne, v kombinácii, komplexne alebo v sústavách.
Základom celej zápasníckej technickej činnosti na žinenke je čo najefektívnejšie používanie osvojených chmatov. Zápasník vhodné technické činnosti získava, osvojuje si ich a zdokonaľuje v športovej príprave. V celom tomto procese osvojenia ide jednak o zložité technické činnosti, pričom sa každý borec špecializuje na také chmaty, ktoré mu najviac vyhovujú.
Cieľom prípravy je získať maximálny rozsah technických činností, ich variácií, kombinácií, obrán i protiútokov, aby zápasník v samotnom stretnutí svojou vlastnou technickou a silovou vyspelosťou dosiahol čo najlepší výsledok. Bohatý arzenál chmatov je najväčšou zbraňou zápasníka: čím je ich rozsah väčší, tým účinnejšie sťažuje súperovi obrannú činnosť. Osvojené technické činnosti dovoľujú zápasníkovi v stretnutí vytvárať celistvý rad na seba nadväzujúcich chmatov, ktorými pôsobí na súpera podľa svojej predstavy a okamžitej situácie. Spomínaná činnosť (taktika) je pre zápasníka aktuálna len vtedy, ak sa danou možnosťou zaoberá a ak sú jeho vlastné fyzické možnosti priamoúmerné osvojenej technike.
Spôsoby zápasenia
[upraviť | upraviť zdroj]Poznáme dva štýly zápasenia, ktoré sú zaradené na OH (podrobnosti pozri v jednotlivých článkoch).
Ďalej existuje napr.
Osobnosti česko-slovenského a slovenského zápasenia
[upraviť | upraviť zdroj]Najväčšou osobnosťou v grécko-rímskom zápasení je Čech Vítězoslav Mácha, olympijský víťaz z Mníchova 1972, majster sveta z Katovíc 1974 a Goteburgu 1977, a majster Európy z Bursy 1977.
Najväčšou voľnoštýliarskou osobnosťou je rodák zo Zlatých Moraviec, odchovanec prievidzského zápasenia a môj reprezentačný tréner, Jozef Lohyňa. Bol vyhlásený za najväčšieho zápasníka storočia bývalého Česko-Slovenska a Slovenska.Za svoju dvadsaťročnú reprezentačnú kariéru získal mnohé ocenenia: majster športu, zaslúžilý majster športu, v roku 1990 bol vyhlásený za najlepšieho športovca ČSFR, bol vlajkonosičom bývalej ČSFR na OH v Barcelone v roku 1992 a prvým vlajkonosičom samostatnej Slovenskej republiky na OH v Atlante v roku 1996. V roku 1986 bol vyhlásený za najlepšieho zápasníka ČSSR a v Eurorebríčku tretí. V roku 1988 bol opäť vyhlásený za najlepšieho zápasníka ČSFR.
Medzi jeho najväčšie športové úspechy patria: • Majstrovstvá sveta Tokio 1999 - 1. miesto • Majstrovstvá sveta Varna 1991 - 2.miesto • Majstrovstvá sveta juniorov Varna 1991 - 2.miesto • Olympijské hry Soul 1988 - 3.miesto • Olympijské hry Atlanta 1988 - 4.miesto • Majstrovstvá Európy Ankara 1989 - 2.miesto • Majstrovstvá Európy Atény 1986 - 3.miesto • Majstrovstvá Európy Rím 1994 - 3.miesto • Majstrovstvá Európy Bratislava 1998 - 3.miesto
Medzi ďalšie veľké zápasnícke osobnosti Slovenska patria aj odchovanci Nitrianskeho zápasenia, olympionici:
• Majstrovstvá Európy Leningradu 1976 - 1. miesto • Olympijské hry Moskva 1980 - 3. miesto
• Olympijské hry Moskva 1980 - 3.miesto
Dan Karabin bol reprezentačným trénerov mužov SR, Július Strnisko je súčasným trénerom mládeže v Nitre a Jozef Lohyňa je reprezentačným trénerom juniorov SR.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Perútka, J.: Malá encyklopédia telesnej výchovy a športu, 1982