Viliam II. (Anglicko)

Viliam II.
kráľ Anglicka
Miniatúra z diela Historia Anglorum od Matthewa Parisa, okolo roku 1253
Panovanie
Dynastia	Normanská
Panovanie	26. september 1087 – 2. august 1100
Korunovácia	26. september 1087
Predchodca	Viliam I.
Nástupca	Henrich I.
Biografické údaje
Narodenie	okolo 1057 Normadia, Francúzske kráľovstvo
Úmrtie	2. august 1100 (pravdepodobne 43-44 rokov) New Forest, Hampshire, Anglicko
Pochovanie	Winchesterská katedrála
Rodina
Otec	Viliam I.
Matka	Matilda Flámska
Odkazy
	Viliam II. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Viliam II. (* okolo 1057, Normanské vojvodstvo, Francúzske kráľovstvo – † 2. august 1100, New Forest, Hampshire, Anglicko) bol anglickým kráľom od 26. septembra 1087 do svojej smrti v roku 1100, pričom mal moc nad Normandiou a vplyv v Škótsku. Menej úspešný bol pri rozširovaní svojej moci vo Walese. Bol tretím synom Viliama I. Dobyvateľa a zvyčajne sa označuje ako Viliam Rufus (Rufus je latinský výraz pre „červený“), možno pre jeho ryšavý vzhľad alebo, čo je pravdepodobnejšie, kvôli tomu, že mal ryšavé vlasy.

Mal zložitú povahu, bol veľmi výbušný a zároveň temperamentný. Neoženil sa a nemal deti, čo – spolu s dobovými správami – viedlo niektorých historikov k špekuláciám o homosexualite alebo bisexualite. Zomrel po zasiahnutí šípom počas lovu. Nepriame dôkazy v súvislosti so správaním jeho okolia – vrátane jeho mladšieho brata Henricha I. – vyvolávajú silné, ale nedokázané podozrenie z vraždy. Henrich I. sa stal jeho nástupcom vo funkcii kráľa.

Historik Frank Barlow poznamenal, že Viliam bol „búrlivý vojak bez prirodzenej dôstojnosti a spoločenského pôvabu, bez kultivovaného vkusu a s malým prejavom tradičnej náboženskej zbožnosti alebo morálky – podľa jeho kritikov bol dokonca závislý od všetkých druhov neresti, najmä od žiadostivosti a najmä od sodomie.“ Na druhej strane bol múdrym vládcom a úspešným generálom. Barlow uviedol: „Jeho rytierske cnosti a úspechy boli až príliš zjavné. V Anglicku udržiaval poriadok a dostatočnú spravodlivosť a v Normandii obnovil mier. Rozšíril anglo-normanskú vládu vo Walese, pevne dostal Škótsko pod svoje panstvo, získal späť Maine a udržiaval tlak na Vexin.“

Mladosť

Presný dátum narodenia nie je známy, ale asi sa narodil medzi rokmi 1056 až 1060. Bol tretí zo štyroch synov a jeho vychovávateľom bol Lanfrank z Pavie. Zdalo sa, že bude dôležitým šľachticom, a to až do smrti v poradí druhého Viliamovho syna Richarda. Viliam, otcov obľúbenec, nastúpil na anglický trón po otcovej smrti. Vzťahy medzi ním a bratmi Róbertom a Henrichom ale neboli nikdy idylické.

Anglicko a Francúzsko

Rozdelenie panstva Viliama Dobyvateľa na dve časti vyvolalo problém u šľachticov vlastniacich pôdu po oboch stranách Lamanšského prielivu. Viliam a jeho brat Róbert, ktorý zdedil Normandiu, boli súperi, a tak sa šľachtici nemohli zavďačiť obom a jedinou možnosťou pre nich bolo zjednotenie Anglicka a Normandie pod jedného vládcu. Táto snaha vyústila roku 1088 do vzbury proti Viliamovi na podporu Róberta. Túto akciu viedol vplyvný biskup Odo z Bayeux, nevlastný brat Viliama Dobyvateľa. Róbert ale nestačil doraziť do Anglicka, aby podporil svojich spojencov a Viliamovi sa podarilo zaistiť pomocou striebra a sľubu lepšej vlády priazeň anglickej šľachty. Viliam tak porazil vzbúrencov a stabilizoval svoju vládu. Roku 1091 sa vylodil v Normandii, porazil Róbertovo vojsko a prinútil ho odstúpiť mu časť svojich pozemkov.

Viliam sa tak stal najmocnejším panovníkom Európy. Anglicko-normandské kráľovské inštitúcie dosiahli účinnosť, ktorá v tej dobe v Európe nemala obdobu. Osobný vplyv kráľa bol tak prostredníctvom efektívnej a vernej štátnej štruktúry uplatňovaný v celom kráľovstve.

Vojna a vzbura

Viliam zdedil po svojom otcovi súpis nehnuteľností uvedený v pozemkovej knihe, ktorá nemala svojim rozsahom v tej dobe v Európe obdobu. Jej pôvodným hlavným účelom bolo zaistiť výber daní a dokazovala rozsah kontroly Anglicka panovníkom. I keď nebol tak schopným diplomatom ako otec, dokázal hájiť svoj záujmy silou. Roku 1095 sa Róbert de Mowbray, gróf z Northumbrie, odmietol zúčastniť rokovania Curia Regis, ktoré sa konalo trikrát za rok, a kde kráľ oznamoval vplyvným šľachticom svoje politické zámery pre budúce obdobie. Viliam sa v čele vojska vydal do Northumbrie, kde Róberta porazil, bol mu zhabaný majetok a bol uväznený.

Uspel i v zahraničnej politike. Roku 1091 odrazil inváziu kráľa Malcolma III. Škótskeho a prinútil ho k sľubu vernosti. Roku 1092 nechal vybudovať hrad v Carlisle, aby mohol kontrolovať Cumbriu, ktorá bola predtým ovládaná Škótmi. Malcolm ale druhý raz napadol Anglicko a vydrancoval Northumbriu. V bitke pri Alnwicku 13. novembra 1093 padol Malcolm do normanskej pasce a on i jeho syn Eduard boli zabití a Malcolmov brat Donald sa stal jeho nástupcom. Viliam podporoval Malcolmovho syna Duncana, ktorý sa na tróne udržal len krátku dobu. Po ňom nastúpil iný Malcolmov syn Edgar, ktorý roku 1094 obsadil Lothian a roku 1097 odstránil s Viliamovou pomocou Donalda. Edgar uznal Viliamove právo na Lothian.

Roku 1096 sa Viliamov brat Róbert pripojil k prvej krížovej výprave. Na túto cestu potreboval financie a tak založil u Viliama Normanské vojvodstvo za 10 000 mariek, čo odpovedalo asi štvrtine Viliamovych ročných príjmov. Viliam získal tieto prostriedky zavedením zvláštnej vysokej a nenávidenej dane v celom Anglicku. Viliam potom vládol v Normandii v dobe Róbertovej neprítomnosti ako jeho regent. Róbert sa vrátil až v septembri 1100 mesiac po Viliamovej smrti. Ako regent sa Viliam zúčastnil výpravy vo Francúzsku v rokoch 1097 až 1099. Oslobodil Maine, ale neuspel v oslobodení Francúzmi kontrolovanej oblasti Vexin.

Smrť v New Forest

Ráno 2. augusta 1100 Viliam usporiadal hon v New Forestu. Viliam sa s Walterom Tirelom, lordom z Poix, oddelili od ostatných lovcov. Na druhý deň bol Viliam skupinou dedinčanov nájdený mŕtvy, ležiaci v kroví so šípom zabodnutým v hrudi. Viliamovo telo bolo opustené, pretože po jeho smrti museli šľachtici rýchlo odcestovať na svoje panstvá, aby zabezpečili svoje majetky. Viliamov mladší brat Henrich sa ponáhľal do Winchesteru, aby zabezpečil kráľovský poklad, a potom do Londýna, kde bol nasledujúci deň korunovaný za anglického kráľa predtým než dorazil niektorý z arcibiskupov. Legenda uvádza, že Viliamovo telo bolo dopravené do Winchesterskej katedrály, kde je uložené, miestnym uhliarom.

Podľa súdobých kroník Viliamova smrť nebola vražda. Walter a Viliam lovili spolu, keď Walter vystrelil šíp, ktorý miesto jeleňa zasiahol Viliama. Walter sa mu snažil pomôcť, ale už nemohol nič robiť. Pretože sa bál, že bude obvinený z vraždy, poľakal sa a utiekol.

I keď bol Viliam schopným vládcom, bol zároveň i bezcitným panovníkom. Zdá sa, že medzi svojimi poddanými a šľachtou nebol obľúbený a podľa anglosaskej kroniky bol nenávidený takmer všetkými ľuďmi. Je ale možné, že tento názor, ktorého autori pochádzali z cirkevných kruhov, je ovplyvnený dlhodobými Viliamovými spormi s cirkvou. Podľa normandskej tradície Viliam pohŕdal Anglickom a jeho kultúrou. Viliamova vláda bola poznamenaná jeho bojovnou povahou.

Neoženil sa a nezanechal žiadnych potomkov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viliam II. (Anglicko)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vilém II. Ryšavý na českej Wikipédii.

Viliam II.
Vladárske tituly
Predchodca Viliam I.	Kráľ Anglicka 9. september 1087 – 2. august 1100	Nástupca Henrich I.