Preskočiť na obsah

Tinitus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tinitus (lat. tinnitus alebo tinnitus aurium) alebo hučanie v ušiach alebo ušný šelest je (trvalejšie) počutie zvukov (hučania, šumenia, zvonenia, pískania, klopania a podobne) v uchu iných než tých, ktoré prichádzajú zvonka (halucinácie sa pod pojem nezaraďujú). Zvuky môžu v rôznych intervaloch silnieť alebo slabnúť.

V poslednej dobe trpí týmto psychicky náročným ochorením, majúcim často za následok depresie či nespavosť stále viac ľudí. Dôvodom je pravdepodobne rast hlučnosti a stresu prostredia.[chýba zdroj] Touto chorobou bol postihnutý aj skladateľ Ludwig van Beethoven.

Pre vznik tinitu môže existovať celý rad príčin (od ušných zápalov až po úraz v oblasti hlavy, krku). Na liečbu neexistuje zatiaľ spoľahlivá metóda, je však možné tinitus mnohými spôsobmi zmierniť. Kým klasické spôsoby terapie sa sústreďujú na potlačenie príznakov, doteraz najlepšie výsledky boli dosiahnuté holistickým prístupom, tj. odstránením všetkých príčin a liečby tela ako celku.

Podľa dĺžky trvania príznakov sa delí na tri druhy:

  • akútny tinitus (do 3 mesiacov)
  • subakútny tinitus (do 6 mesiacov)
  • chronický tinitus (viac ako 6 mesiacov)

Niektoré zdroje určujú ako akútny tinitus s trvaním do 12 mesiacov a chronický viac ako 12 mesiacov.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tinnitus na českej Wikipédii.