Preskočiť na obsah

Srdcová svalovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Srdcová svalovina (iné názvy: myokard, myokardium, srdcový sval, svalovina srdca, lat. myocardium[1][2]) je svalové tkanivo u stavovcov (Vertebrata).

Predstavuje typ svaloviny, ktorý sa svojimi vlastnosťami nachádza medzi hladkou a priečne pruhovanou svalovinou. Skladá sa z jednotlivých buniek pretiahnutého tvaru, ktoré majú oválne jadrá uložené uprostred bunkových tiel, a ktoré vytvárajú hustú sieť. Bunky sú medzi sebou spojené plazmatickými mostíkmi a jednotlivé jednojadrové bunky myokardu oddeľujú od seba tzv. interkalárne disky. Tieto disky zabezpečujú prenos podráždenia z bunky na bunku a tým synchrónnu kontrakciu srdcového svalu.

Na povrchu majú tenkú sarkolemu, vnútro vypĺňa sarkoplazma. Aj v bunkách myokardu sú prítomné vlákna aktínu a myozínu. Ich usporiadanie je také isté ako vo vláknach priečne pruhovanej svaloviny.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HOLOMÁŇOVÁ, A., BRUCKNEROVÁ, I. Srdcovocievna sústava - anatomické názvy - Latinsko-anglicko-slovenský slovník. Bratislava: Vydavateľstvo ELÁN, 2000. ISBN 80-85331-26-8. S. 13
  2. myocardium. In: LANGOVÁ, T. Anglicko-slovenský slovník medicíny. 2. vydanie. Bratislava: VEDA, 1998. ISBN 80-224-0527-2. S. 400

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MALINA, Radovan. Všeobecná zoológia. Banská Bystrica : Fakulta prírodných vied UNB, 2004. Dostupné online. Kapitola Svalové tkanivá, s. 23. Archivované 2006-12-30 z originálu.
  • ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 3. vyd. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3817-8. Kapitola Svalstvo hladké, s. 26-27. (po česky)