Slovenský rozhlas
O iných významoch výrazu Slovenský rozhlas pozri Slovenský rozhlas (rozlišovacia stránka).
Slovenský rozhlas (SRo) je organizačná zložka Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania. V rokoch 1991 – 2010 bol Slovenský rozhlas samostatnou inštitúciou zriadenou osobitným zákonom.
Okruhy
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti Slovenský rozhlas vysiela na 9 okruhoch.
Stanice dostupné prostredníctvom analógového pozemského vysielania:
Len digitálne vysielané stanice:
Všetky stanice je možné počúvať prostredníctvom satelitu (Astra 3B), internetu, digitálneho pozemského vysielania a sú dostupné aj v 1. multiplexe televízneho vysielania v štandarde DVB-T.
Súčasťou Slovenského rozhlasu aj po zlúčení do RTVS je Symfonický orchester Slovenského rozhlasu ako najstaršie profesionálne hudobné teleso na Slovensku, Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu a Detská rozhlasová a dramatická družina.[1]
Míľniky v dejinách SRo
[upraviť | upraviť zdroj]1923– 1945
[upraviť | upraviť zdroj]- 7. jún 1923: V Prahe založili súkromnú rozhlasovú spoločnosť Radiojournal. Spoločnosť následne získala licenciu na tvorbu rozhlasových relácií v Česko-Slovensku.
- 20. – 22. december 1925: Košickí poštoví technici uskutočnili prvé pokusné rozhlasové vysielanie na Slovensku.
- 3. august 1926: Radiožurnál začal s pravidelným vysielaním z Bratislavy.
- 7. február 1927: Bratislavské relácie súčasťou celoštátneho programu; vzniká externá redakcia vysielania pre poľnohospodárov ako prvá odborná redakcia rozhlasu na Slovensku vôbec.
- 17. apríl 1927: Začalo sa s pravidelným vysielaním z Košíc [2] [3] [4].
- 11. február 1929: Bratislava vysiela v pracovných dňoch Miestne správy. Vznik regionálneho vysielania.
- 24. máj 1936: Začal pracovať Banskobystrický Vysielač T. G. Masaryka.
- 12. november 1938: Po obsadení Košíc sa začalo s vysielaním z Prešova.
- 14. marec 1939: Vyhlásený Slovenský štát; rozhlas na Slovensku pôsobí samostatne
- august 1944: Bratislavský rozhlas sa z bezpečnostných dôvodov presťahoval do školy na Zochovej ulici.
- 30. august 1944: Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica sa ohlásil s povstaleckými výzvami. Pracoval do 27. októbra 1944.
- 16. apríl 1945: Obnovené vysielanie Slovenského rozhlasu z Košíc.
- 17. jún 1945: Obnovené vysielanie z Bratislavy.
1946 – 1989
[upraviť | upraviť zdroj]- 28. apríl 1948: Prijatý zákon o Česko-slovenskom rozhlase.
- 20. jún 1948: Vysiela sa spravodajsko-publicistický magazín Rozhlasové noviny.
- 12. marec 1950: Vznikol Česko-slovenský okruh „M", základ budúceho celoštátneho programu Československo.
- 1. január 1952: Zriadený jednotný celoslovenský program Bratislava.
- 1. august 1955: Začalo sa vysielanie rozhlasu po drôte. Zaniklo koncom deväťdesiatych rokov.
- 5. september 1957: Otvorenie vysielania krajového štúdia v Banskej Bystrici.
- 14. apríl 1962: Vysiela sa motoristická relácia Pozor, zákruta!
- 19. november 1962: Vznikol celoštátny okruh Československo II s reláciami pre náročného poslucháča, predchodca III. programu a okruhu Devín.
- 3. január 1966: Vysiela sa Dobré ráno, po dlhom čase opäť relácia s priamymi vstupmi občanov.
- 8. január 1966: Vysiela sa košická zábavná relácia Maratón.
- 21. august 1968: Pri zásahu vojsk Varšavskej zmluvy boli obsadené rozhlasové strediská na Slovensku a zastavené vysielanie. V nasledujúcich dňoch sa pokračovalo vo vysielaní z utajovaných provizórnych štúdií.
- 29. október 1968: Vybrané slovenské relácie celoštátneho III. programu sa bratislavským vysielačom na Kamzíku šíria stereofonicky.
- 31. august 1970: Celoštátny programový okruh Československo premenovaný na Hviezda
- 1. február 1972: Z Košíc a Banskej Bystrice sa vysiela stereofonicky.
- 4. september 1972: Namiesto 3. programu Bratislava vytvorený programový okruh Devín.
- 5. september 1977: Vznikla popoludňajšia relácia „Rádiomaják" (pôvodne Popoludnie s rozhlasom).
- 27. marec 1985: Začalo sa s pravidelným vysielaním z nového rozhlasového strediska na Mýtnej ulici v Bratislave.
- 4. september 1989: Združením slovenského Rádia Elán a českého Mikrofórum vznikol federálny mládežnícky programový okruh „E M“.
1990 – 2010
[upraviť | upraviť zdroj]- 26. február 1990: Obnovené náboženské vysielanie a vznik diskusnej relácie Nočné dialógy.
- 5. marec 1990: Začala sa vysielať poludňajšia spravodajsko-publicistická relácia Radiožurnál. Neskôr pod týmto názvom aj večerné Rozhlasové noviny.
- 4. marec 1991: Vzniklo Rock FM Radio, programový okruh Elán a Regina.
- 18. marec 1991: V pracovných dňoch sa vysiela relácia Popoludnie s rozhlasom, z ktorej sa postupne stal popoludňajší programový blok.
- 24. máj 1991: Prijatím zákona č. 255/1991 Zb. vznikol Slovenský rozhlas ako verejnoprávna rozhlasová inštitúcia pre Slovensko.
- 1. január 1992: Rock FM Radio ako prvé na Slovensku vysiela 24 hodín denne.
- 2. december 1992: Federálne zhromaždenie prijalo zákon č. 597/1992 Zb. o zrušení Česko-slovenského rozhlasu k 31. 12. 1992.
- 1. január 1993: Slovenský rozhlas jedinou celoštátne pôsobiacou rozhlasovou inštitúciou Slovenskej republiky.
- Slovenský rozhlas sa stal členom Európskej únie vysielateľov (EBU).
- Programový okruh Slovensko 1 prešiel na 24 hodinové vysielanie
- 3. máj 1999: okruhy Devín a Regina prešli na 24 hodinové vysielanie.
- 28. jún 2000: Relácie Slovenského rozhlasu na internete.
- 5. september 2000: Do platnosti vstúpila jednotná forma pomenovania programových okruhov: Rádio Slovensko (univerzálny), Rádio Devín (umenie a vzdelávanie), Rádio Rock FM (populárna a rocková hudba, spravodajstvo), Rádio Regina (regionálne vysielanie), Rádio Patria (vysielanie pre národnostné menšiny), Radio Slovakia International (zahraničné vysielanie), Rádio INET (internet).
- 6. september 2004: Do platnosti vstúpila nová programová štruktúra. Rádio Slovensko sa z univerzálneho zmenil na spravodajsko-publicistický okruh.
- 3. november 2004: Programový okruh Rádio Rock FM premenovaný na Rádio_FM.
- 1. jún 2005: Programová dokumentácia sa spracováva v elektronickej podobe.
- 15. júl 2009: Spustenie vysielania okruhov Rádio Litera a Rádio Klasika.
- 2. september 2010: Spustenie vysielania okruhu Rádio Junior pre deti a mládež.
2011 – súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]- 1. január 2011: Slovenský rozhlas sa stáva súčasťou Rozhlasu a televízie Slovenska, čím končí éra samostatného SRo.
- 22. december 2011: Všetky okruhy sa vysielajú v 3. multiplexe DVB-T
- 6. február 2012: Rádio Slovensko prešlo na 24-hodinové moderované vysielanie
- 15. december 2015: zahájené vysielanie digitálneho rozhlasu z vysielača Kamzík (Rádio Slovensko, Rádio Devín, Rádio_FM a Rádio Junior)
- 1. február 2016: Rádio Klasika nahradil nový okruh Rádio Pyramída
- 4. máj 2016: Rozhlasové okruhy boli vyradené z vysielania DVB-T[5]
- 2019: Spolu s prechodom na DVB-T2 boli rozhlasové okruhy zaradené do 1. multiplexu[6]
Riaditelia Slovenského rozhlasu a vedúci činitelia[7]
[upraviť | upraviť zdroj]| 1926 - 1938 |
Radiojournal, spol. s r. o.[upraviť | upraviť zdroj] |
| 1923 - 1938 | Ladislav Šourek, predseda jednateľského zboru a riaditeľ rozhlasu |
| Odbočky na Slovensku | Radiojournal |
| 1926 - 1937 | Ladislav Moyš, riaditeľ odbočky v Bratislave |
| 1927 - 1929 | Vojtěch Měrka (tiež Vojtech Mierka) externý vedúci košickej odbočky |
| 1929 - 1938 | Bedřich Holeček, riaditeľ odbočky v Košiciach |
| 1937 - 1938 | Miloš Ruppeldt, riaditeľ odbočky v Bratislave |
| 1938 - 1939 |
Česko-slovenský rozhlas, spol. s r. o.[upraviť | upraviť zdroj] |
| 1938 - 1939 | Ladislav Šourek, predseda jednateľského zboru a riaditeľ |
| Odbočky na Slovensku | |
| 1938 - 1939 | Miloš Ruppeldt, riaditeľ odbočky v Bratislave |
| 1939 | Anton Prídavok, správca odbočky v Prešove |
| 1939 - 1948 |
Slovenský rozhlas, spol. s r. o.[upraviť | upraviť zdroj] |
| 1939 - 1941 | Ján Novák, predseda Jednateľského zboru |
| 1941 - 1945 | Tido J. Gašpar, predseda Jednateľského zboru |
| 1945 | Július Horváth, predseda Splnomocnenej komisie pre správu rozhlasu na Slovensku |
| 1945 - 1947 | Zoltán Ruttkay Dauko, predseda Zboru národných správcov |
| 1947 - 1948 | Ján Balaďa, predseda Jednateľského zboru |
| 1939 | Miloš Ruppeldt, riaditeľ |
| 1939 - 1945 | Emil Rusko, riaditeľ |
| 1945 - 1947 | Ján Bálinth, hlavný riaditeľ |
| 1947 - 1948 | Dobroslav Chrobák, hlavný riaditeľ |
| 1948 - 1991 |
Československý rozhlas[upraviť | upraviť zdroj] |
| 1948 - 1953 | Miroslav Burian, predseda Dočasného správneho zboru Československého rozhlasu |
| 1953 - 1954 | Václav Kopecký, predseda Československého rozhlasového výboru |
| 1954 - 1957 | rozhlas priamo podliehal Ministerstvu školstva a kultúry |
| 1957 - 1959 | František Nečásek, predseda Československého výboru pre rozhlas a televíziu |
| 1945 - 1948 | Bohuslav Laštovička, generálny riaditeľ |
| 1948 - 1952 | Kazimír Stahl, generálny riaditeľ |
| 1953 - 1954 | Jozef Vrabec, generálny riaditeľ |
| 1954 - 1957 | František Nečásek, ústredný riaditeľ Čs. rozhlasu a Čs. televízie |
| 1958 - 1959 | Jaromír Hřebík, ústredný riaditeľ Čs. rozhlasu |
| 1959 - 1967 | Karel Hoffmann, ústredný riaditeľ Čs. rozhlasu |
| 1967 - 1968 | Miloš Marko, ústredný riaditeľ Čs. rozhlasu |
| 1968 | Zdeněk Hejzlar, ústredný riaditeľ Čs. rozhlasu |
| 1968 - 1969 | Odon Závodný, vládny splnomocnenec, v 1969 ústredný riaditeľ |
| 1969 - 1970 | Bohuslav Chňoupek, ústredný riaditeľ |
| 1970 - 1989 | Ján Riško, ústredný riaditeľ |
| 1989 | Karel Kvapil, ústredný riaditeľ |
| 1989 - 1990 | Karel Starý. ústredný riaditeľ |
| 1990 - 1991 | František Pavlíček, ústredný riaditeľ |
| 1991 | Richard Seemann, ústredný riaditeľ |
| 1991 - 1992 | Peter Duhan, ústredný riaditeľ |
Československý rozhlas na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj] |
|
| 1952 - 1953 | Ondrej Klokoč, predseda Slovenského rozhlasového výboru |
| 1953 - 1954 | Ctibor Kováč, predseda Slovenského rozhlasového výboru |
| 1954 | Ctibor Kováč, predseda Slovenskej oblastnej správy Čs. rozhlasu |
| 1954 - 1958 | rozhlas na Slovensku priamo podliehal Povereníctvu školstva a kultúry |
| 1958 - 1959 | Jozef Vrabec, predseda Slovenského výboru pre rozhlas a televíziu |
| 1948 - 1951 | Dobroslav Chrobák, hlavný riaditeľ |
| 1951 - 1952 | Jozef Vrabec, hlavný riaditeľ |
| 1952 - 1954 | Ján Bálinth, poverený vedením rozhlasu na Slovensku |
| 1954 - 1955 | Ctibor Kováč, oblastný riaditeľ |
| 1955 - 1959 | Jozef Vrabec, oblastný riaditeľ |
| 1959 - 1964 | Ján Riečan, oblastný riaditeľ |
| 1964 - 1967 | Miloš Marko, oblastný riaditeľ |
| 1967 - 1970 | Andrej Sarvaš, oblastný riaditeľ |
| 1970 - 1973 | Miloš Marko, riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku |
| 1973 - 1979 | Pavol Kováč, riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku |
| 1979 - 1989 | Štefan Bachár, riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku |
| 1989 - 1990 | Vasiľ Bejda, riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku |
| 1990 | Viliam Roth, riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku |
| 1990 - 1991 | Vladimír Štefko, riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku |
od 1991 Slovenský rozhlas[upraviť | upraviť zdroj] |
|
| 1991 - 1994 | Vladimír Štefko, ústredný riaditeľ |
| 1994 - 1997 | Ján Tužinský, ústredný riaditeľ |
| 1997 - 2005 | Jaroslav Rezník, ústredný, od 2003 generálny riaditeľ |
| od 2006 - 2010 | Miloslava Zemková, generálna riaditeľka |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ O nás [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, Slovenský rozhlas, [cit. 2013-01-05]. Dostupné online.
- ↑ http://www.historickarevue.com/?id=kaleidoskop_8
- ↑ http://sk.radiotv.cz/radio-clanky/radio-vseobecne/histalria-a-plaany-regina-kolaice/ Archivované 2013-11-05 na Wayback Machine História a plány: Regina Košice
- ↑ http://www.tvcentrum.sk/clanky/4387/regina-dnes-vysiela-80-rokov-z-kosic/[nefunkčný odkaz] Regina dnes vysiela 80 rokov z Košíc
- ↑ Rozhlasové stanice RTVS končia v DVB-T [online]. [Cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
- ↑ Prvý multiplex prechádza na DVB-T2, pribudnú nové stanice [online]. [Cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
- ↑ Rozhlas a televízia Slovenska [online]. www.rtvs.org, [cit. 2021-09-17]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]