Sibírsky federálny okruh
Sibírskeho federálneho okruhu
Sibírsky federálny okruh je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Rozprestiera sa v centrálnej časti ázijského Ruska na území Sibíri. Jeho rozloha predstavuje 5 114 800 km², čo je 30 % územia Ruskej federácie. Federálny okruh má 17 173 185 (rok 2018) obyvateľov, pričom viac ako 71 % žije v mestách, zvyšok na vidieku. Priemerná hustota osídlenia je takmer 4 obyvatelia na km2.[1] Najväčšími mestami okruhu sú Novosibirsk a Omsk.
Sibírsky federálny okruh bol založený Výnosom prezidenta Ruskej federácie č. 849 dňa 13. mája 2000.
Federálny okruh je veľmi bohatý na nerastné suroviny. Na Sibíri sa nachádza 85 % celoruských zásob olova a platiny, 80 % uhlia a molybdénu, 71 % niklu, 69 % medi, 44 % striebra a 40 % zlata.[1]
Administratívne členenie okruhu
[upraviť | upraviť zdroj]Sibírsky federálny okruh tvoria nasledovné subjekty Ruskej federácie:
Štyri republiky, tri kraje a päť oblastí.
01. Altajská republika - administratívne centrum Gorno-Altajsk
02. Altajský kraj - administratívne centrum Barnaul
03. Buriatska republika - administratívne centrum Ulan-Ude
04. Zabajkalský kraj - administratívne centrum Čita
05. Irkutská oblasť - administratívne centrum Irkutsk
06. Kemerovská oblasť - administratívne centrum Kemerovo
07. Krasnojarský kraj - administratívne centrum Krasnojarsk
08. Novosibirská oblasť - administratívne centrum Novosibirsk
09. Omská oblasť - administratívne centrum Omsk
10. Tomská oblasť - administratívne centrum Tomsk
11. Tuvianska republika - administratívne centrum Kyzyl
12. Chakaská republika - administratívne centrum Abakan
Hlavným mestom Sibírskeho federálneho okruhu je mesto Novosibirsk (rus. Новосибирск).
Zmeny v administratívnom členení
[upraviť | upraviť zdroj]- 1. januára 2007 sa Tajmýrsky (Dolgansko-nenecký) autonómny okruh a Evenkovský autonómny okruh zlúčili do Krasnojarského kraja
- 1. januára 2008 sa Usťordský buriatsky autonómny okruh stal súčasťou Irkutskej oblasti
- 1. marca 2008 sa Agský buriatsky autonómny okruh zlúčil s Čitskou oblasťou do novovzniknutého Zabajkalského kraja
Najväčšie sídla okruhu
[upraviť | upraviť zdroj]Najväčšími sídlami Južného federálneho okruhu z hľadiska počtu obyvateľov (údaje podľa odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2010[2]):
- Novosibirsk (rus. Новосибирск) 1.474 tis.
- Omsk (rus. Омск) 1.134 tis.
- Krasnojarsk (rus. Красноярск) 973 tis.
- Irkutsk (rus. Иркутск) 585 tis.
- Barnaul (rus. Барнаул) 598 tis.
- Novokuzneck (rus. Новокузнецк) 564 tis.
- Kemerovo (rus. Кемерово) 521 tis.
- Tomsk (rus. Томск) 509 tis.
- Ulan-Ude (rus. Улан-Удэ) 377 tis.
- Čita (rus. Чита) 309 tis.
Najvyšší politickí predstavitelia okruhu
[upraviť | upraviť zdroj]Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie
[upraviť | upraviť zdroj](plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Sibírsky federálny okruh“)
- Leonid Vadimovič Dračevskij (rus. Леонид Вадимович Драчевский) - od 18. mája 2000 do 9. septembra 2004
- Anatolij Vasilievič Kvašnin (rus. Анатолий Васильевич Квашнин) - od 9. septembra 2004 do 9. septembra 2010
- Viktor Alexandrovič Tolokonskij (rus. Виктор Александрович Толоконский) - od 9. septembra 2010 dodnes (r. 2013)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Oficiálna stránka Sibírskeho federálneho okruhu. Паспорт Сибирского федерального округа [online]. sibfo.ru, [cit. 2011-03-23]. Dostupné online. Archivované 2010-11-28 z originálu.
- ↑ Rosstat/Ruský štatistický úrad. Численность населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2010 года [online]. gks.ru, [cit. 2011-03-06]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
 | ||
^1 Súčasťou Južného federálneho okruhu sú aj celky Republika Krym a federálne mesto Sevastopoľ, ktoré v rokoch 2014–2016 tvorili samostatný Krymský federálny okruh. Tieto územia sú medzinárodne uznávané ako súčasť Ukrajiny. | ||