Richard Pipes
Richard Pipes | |
americký historik | |
Rod. meno | Ryszard Edgar Pipes |
---|---|
Štát pôsob. | USA |
Narodenie | 11. júl 1923 Tešín, Poľsko |
Úmrtie | 17. máj 2018 (94 rokov) Cambridge, Massachusetts,USA |
Zamestnanie | profesor na Harvard University poradca prezidenta USA Ronalda Reagana spisovateľ |
Alma mater | Muskingum College Cornell University Harvard University |
Deti | Daniel Pipes, Steven Pipes |
Odkazy | |
Commons | Richard Pipes |
Prof. Richard Edgar Pipes (* 11. júl 1923, Tešín, Poľsko – † 17. máj 2018) bol americký historik, expert na ruské dejiny, spisovateľ a poradca prezidenta Spojených štátov amerických, Ronalda Reagana.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Richard Pipes sa narodil v Tešíne v Poľsku do židovskej rodiny. Ako dieťa žil vo Varšave. Jeho otec (Marek Piepes) bol podnikateľ a poľský legionár v prvej svetovej vojne.[2] Keď nacistické Nemecko v roku 1939 prepadlo Poľsko a začala sa druhá svetová vojna, celá Pipesova rodina emigrovala do Talianska, odkiaľ sa o sedem mesiacov neskôr bezpečne dostali do USA. Richard Pipes získal americké občianstvo v roku 1943, pričom slúžil v Armádnom leteckom zbore Spojených štátov amerických.[3]
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Študoval na Muskingum University, Cornell University a v roku 1950 získal doktorát na Harvardovej univerzite, kde od roku 1958 do 1996 pôsobil ako profesor.
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Richard Pipes bol profesorom na Harvardovej univerzite od roku 1958 až do dôchodku, do 1996. V rokoch 1968 až 1973 bol riaditeľom Ruského výskumného centra Harvardu a neskôr aj profesorom histórie na Harvarde. Na Leningradskej štátnej univerzite usporiadal mnoho prednášok o ruských dejinách.
Od roku 1973 do roku 1978 pôsobil ako vedecký konzultant v Stanfordskom výskumnom ústave. Počas 70. rokov 20. storočia bol poradcom washingtonského senátora Henryho M. Jacksona. V rokoch 1981-1982 pôsobil ako člen rady národnej bezpečnosti a poradca prezidenta USA Ronalda Reagana v oblasti východoeurópskych a sovietskych záležitostí.[4] Od 1977 do 1992 bol Pipes členom Výboru pre vtedajšie nebezpečenstvo a Rady ministra zahraničných vecí.[5]
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]Richard Pipes sa stal slávnym najmä vďaka písaniu o ruskej histórii.
- Formation of the Soviet Union (1963)
- Russia under the Old Regime (1974)
- U.S. – Soviet Relations in the Era of Detente (1981)
- Survival is Not Enough: Soviet Realities and America's Future (1984)
- Russia Observed: Collected Essays on Russian and Soviet History (1989)
- The Russian Revolution (1990)
- Russia Under the Bolshevik Regime: 1919-1924 (1993)
- Communism, the Vanished Specter (1994)
- A Concise History of the Russian Revolution (1995)
- The Three "Whys" of the Russian Revolution (1995)
- The Unknown Lenin: From the Secret Archive (1996)
- Property and Freedom (1999)
- Communism: A History (2001)
- Vixi: Memoirs of a Non-Belonger (2003)
- The Degaev Affair: Terror and Treason in Tsarist Russia (2003)
- Russian Conservatism and Its Critics (2006)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ GRIMES, William. Richard Pipes, Historian of Russia and Reagan Aide, Dies at 94. The New York Times, 2018-05-17. Dostupné online [cit. 2020-05-06]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
- ↑ Uważam Rze Historia [online]. web.archive.org, 2015-02-16, [cit. 2020-05-06]. Dostupné online. Archivované 2015-02-16 z originálu.
- ↑ SPONGOBONGO. SpongoBongo Blog [online]. 2017-03-03, [cit. 2020-05-06]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Neocon man: Daniel Pipes has made his name inveighing against an academy overrun by political extremists but he is nothing if not extreme in his own views. Nation, The - Find Articles [online]. web.archive.org, 2007-11-13, [cit. 2020-05-06]. Dostupné online. Archivované 2013-01-12 z originálu.
- ↑ http://www.booknotes.org/FullPage.aspx?SID=179455-1 [online]. archive.is, 2019-09-19, [cit. 2020-05-06]. Dostupné online.