Preskočiť na obsah

Retroaktivita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Retroaktivita (z lat.) je v práve spätná pôsobnosť právnych predpisov do minulosti. Môže byť pravá a nepravá:

  • pri pravej retroaktivite sa zákon použije spätne aj na obdobie pred účinnosťou zákona,
  • pri nepravej retroaktivite (ktorá je v práve úplne bežná) v podstate nejde o retroaktivitu, keďže nový zákon sa použije len od dátumu jeho účinnosti (teda aj na právne vzťahy, ktoré existovali pred jeho vyhlásením a naďalej trvajú)

Zákaz retroaktivity je jeden zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti zaručujúci právnu istotu. Retroaktivita sa však pripúšťa v trestnom práve v rámci princípu prospešnosti.[1]

Zásada o neprípustnosti retroaktivity bola porušená napríklad v Norimberskom procese. Nacisti sa počas druhej svetovej vojny dopustili takých zločinov, s ktorými sa dovtedy v medzinárodnom práve nepočítalo.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. pozri Ústavu SR čl. 50 (6) [online]. [Cit. 2010-03-18]. Dostupné online. Archivované 2009-11-22 z originálu.
  • Jozef Prusák, Teória práva, s. 235