Radola Gajda
Radola Gajda | |
český dôstojník | |
Bývalý Predseda Národnej obce fašistickej | |
---|---|
V úrade 1926 – 1938 | |
Bývalý Poslanec Národného zhromaždenia ČSR | |
V úrade 1929 – 1931 | |
V úrade 1935 – 1939 | |
Biografické údaje | |
Rodné meno | Rudolf Geidl |
Narodenie | 14. február 1892 Kotor, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 15. apríl 1948 (56 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
Profesia | politik a vojak |
Národnosť | česká |
Odkazy | |
Radola Gajda (multimediálne súbory) | |
Generál Radola Gajda, rodným menom Rudolf Geidl (* 14. február 1892 Kotor – † 15. apríl 1948 Praha) bol český dôstojník, jeden z hlavných veliteľov česko-slovenských légií v Rusku (koncom roka 1918 už velil celej prvej česko-slovenskej divízii a bojoval aj na strane ruských bielogvardejcov, 1918–1919 zastával významný post v armáde admirála Kolčaka)[1]. Generálom sa stal už ako 26-ročný.
Bol považovaný za jedného z najschopnejších českých veliteľov v Rusku. Po návrate z tejto krajiny (1920) úspešne vyštudoval francúzsku Vysokú vojnovú školu, medzi rokmi 1922-1924 velil divízii v Košiciach, 1. decembra 1924 sa stal členom hlavného štábu čs. armády, 20. marca 1926 sa stal jeho náčelníkom. Po intrige z kruhov Hradu bol z armády vyštvaný a stal sa vodcom Národní obce fašistickej, hnutia organizovaného podľa vzoru talianskeho fašizmu.
V tridsiatych rokoch bol považovaný za neformálnu hlavu českého fašizmu. V roku 1933 bol odsúdený na pol roka ťažkého väzenia kvôli údajnému podieľaniu sa na pokuse fašistov o puč 21. a 22. januára 1933. V období Mníchovskej krízy sa angažoval v prospech obrany ČSR, v čase druhej republiky bol funkcionárom pravicovej Strany národnej jednoty. Počas nacistickej okupácie sa po dohode s Rudolfom Beranom z politiky stiahol.
Podporoval odboj financovaním českých dôstojníkov, ktorí v roku 1939 utekali do Poľska, či krytím odbojových aktivít svojho syna. V roku 1947 bol v procese (ktorý dnes vzbudzuje prinajmenšom pochybnosti) odsúdený na dva roky väzenia, čo bol skoro presne čas, ktorý už strávil vo väzbe. Vo väzobnej väznici bol kruto týraný, prakticky prišiel o zrak.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hrob generála Radola Gajdu na Olšanských cintorínoch
-
Radola Gajda ako generál čs. armády v roku 1922
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, CZ) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Narodenia 14. februára
- Narodenia v 1892
- Úmrtia 15. apríla
- Úmrtia v 1948
- Česko-slovenskí politici
- České vojenské osobnosti
- Česko-slovenskí generáli
- Príslušníci česko-slovenských légií
- České osobnosti prvej svetovej vojny
- Osobnosti ruskej občianskej vojny
- Obete komunistického režimu v Česko-Slovensku
- Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia
- Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918
- Držitelia Radu svätej Anny
- Nositelia Radu Vytisovho kríža
- Nositelia Radu svätého Sávu