Program Discovery
Program Discovery americkej agentúry NASA je zameraný na nízkorozpočtové vysoko vedecky zamerané vesmírne misie. Program plnil požiadavky administrátora NASA Daniela S. Goldina, ktorý presadzoval prístup nazvaný „rýchlejšie, lepšie, lacnejšie“ (angl. faster, better, cheaper). Misie navrhujú tímy ľudí z priemyslu, z menších firiem, vládnych výskumných pracovísk alebo univerzít. Na čele každého tímu stojí hlavný riešiteľ PI (angl. Principal Investigator). Návrhy sú volené pomocou výberových konaní, kde musia byť splnené podmienky:
- Čas vývoja misie od začatia prác až po štart sond nesmie presiahnuť 36 mesiacov
- Celkové náklady nesmú prekročiť stanovenú hodnotu (pre rok 2006 bola stanovená cena 425 miliónov dolárov)[1]
Úspešne dokončené misie
[upraviť | upraviť zdroj]
- NEAR Shoemaker bola sonda určená na prieskum planétky 433 Eros. Úspešne splnila úlohy základnej aj rozšírenej misie a pristála na povrchu planétky. Teraz je nefunkčná.
- Mars Pathfinder bol pristávací modul na Marse, ktorý dopravil na povrch planéty miniatúrne vozidlo Sojourner. Úspešne absolvoval svoju primárnu aj rozšírenú misiu. Teraz je nefunkčný.
- Lunar Prospector bola družica Mesiaca, ktorá študovala mesačnú mineralógiu. Dokončila svoju primárnu a rozšírenú misiu a plánovane dopadla na mesačný povrch.
- Deep Impact je kometárna sonda určená na prieskum periodickej kométy Tempel 1. Sonda uvoľnila impaktor, ktorý dopadol na kométu a prístroje skúmali vzniknutý oblak materiálu vymršteného po dopade. Po úspešnom ukončení misie bola sonda uvedená do stavu hibernácie a neskôr opätovne aktivovaná kvôli rozšírenej misii označenej EPOX.
- Stardust bola kometárna sonda určená na odber vzorky prachu z kómy kométy 81P/Wild-2 a ďalšieho prachu medzihviezdneho a medziplanetárneho pôvodu. Úspešne odobrala vzorky a 15. januára 2006 ich prepravila na Zem. Potom bola uvedená do stavu hibernácie a pohybuje sa po heliocentrickej dráhe. Je stále plne funkčná a bude využitá pre ďalšie výskumy kométy Tempel 1 pri rozšírenej misii Next.
- MESSENGER bola planetárna vesmírna sonda k planéte Merkúr. Jej úlohou bolo štúdium a mapovanie planéty. Odštartovala 3. augusta po troch preletoch okolo planéty sa usadila na jej obežnej dráhe ako prvé teleso v histórii. 30. apríla 2015 bola jej štvorročná úspešná činnosť zakončená dopadom na povrch.
- Dawn bola sonda určená na prieskum trpasličej planéty 1 Ceres a veľkej planétky 4 Vesta. Odštartovala 27. septembra 2007. Sonda fungovala až do vyčerpania pohonných hmôt, ku ktorému došlo 31. októbra 2018 na obežnej dráhe okolo Ceres.
- Kepler bol vesmírny teleskop určený na prieskumu nášho okolia v Galaxii objavoval exoplanéty. Štart úspešne prebehol 7. marca 2009. Po ďalších troch rokoch observatóriu došlo palivo a jeho misia bola ukončená. Prístroj dovtedy potvrdil existenciu celkovo viac než 2600 exoplanét.
- GRAIL (angl. Gravity Recovery and Interior Laboratory) bola dvojica amerických mesačných sond určených na zmapovanie gravitačného poľa Mesiaca s vysokou presnosťou. Štartovali spoločne 10. septembra 2011. Po skončení úlohy obe dopadli na odvrátenú stranu Mesiaca koncom roku 2012.
- InSight je automatická planetárna sonda určená na seizmický výskum vnútornej stavby Marsu. Sonda bola vypustená 5. mája 2018. 26. novembra 2018 sonda úspešne pristála na povrchu Marsu.
Čiastočne úspešné misie
[upraviť | upraviť zdroj]- Genesis bola kozmická sonda určená na prieskum častíc slnečného vetra. Vzorky boli úspešne získané, ale návratovej kapsule sa nepodarilo rozvinúť padák, a tak dopadla do púšte v Utahu. Niektoré vzorky častíc slnečného vetra boli zachránené a sú k dispozícii vedcom.[2] Materská sonda je v súčasnosti neaktívna.
Neúspešné misie
[upraviť | upraviť zdroj]- CONTOUR bola sonda, ktorá mala navštíviť a študovať kométy Encke a Schwassmann-Wachmann 3. Odštartovala z mysu Canaveral 3. júla 2002. 15. augusta bol zapálený raketový motor, ktorý mal sondu doviesť na medziplanetárnu dráhu, ale kontakt so sondou bol stratený.[3] Zistilo sa, že sa v blízkosti očakávanej pozície sondy pohybujú tri telesá, pravdepodobne časti sondy, zničené pri zážihu motora. Trosky sondy sa pohybujú po geocentrickej dráhe.
Aktuálne misie
[upraviť | upraviť zdroj]- Lucy zamieri k obežnej dráhe Jupitera, no sústava tejto planéty nie jej cieľom. Lucy má ako prvá sonda v dejinách preskúmať planétky zo skupiny Trónanov. Sonda má za cieľ sedem konkrétnych Trójanov. Cestou k nim sa pozrie aj na jednu planétku v hlavnom páse. Odštartovala 16. októbra 2021.
Missions of opportunity
[upraviť | upraviť zdroj]K programu Discovery patria aj tzv príležitostné misie (angl. Missions of opportunity). Ide o menšie projekty, ktoré sú súčasťou iných sond a misií. Náklady na tieto misie nesmú presiahnuť 35 miliónov dolárov.[1]
- ASPERA-3 je zariadenie určené na štúdium vzťahov medzi slnečným vetrom a atmosférou Marsu. Prístroj je umiestnený na palube planetárnej sondy Európskej vesmírnej agentúry Mars Express.
- Moon Mineralogy Mapper je prístroj NASA umiestnený na palube mesačnej sondy Čandraján-1 indickej agentúry ISRO. Je určený na mapovanie obsahu minerálov mesačného povrchu vo vysokom rozlíšení.[4]
Rozšírené misie
[upraviť | upraviť zdroj]- EPOX (angl. Extrasolar Planet Observation and Deep Impact Extended Investigation) je séria dvoch nových rozšírených misií sondy Deep Impact po úspešnej misii ku kóme Tempel 1:
- misia DIXI (angl. The Deep Impact eXtended Investigation of Comets) využíva sondu Deep Impact na prieskum ďalšej kométy. Pôvodne sa mala sonda vydať ku kóme Boethin, ale nakoniec sa rozhodlo preskúmať kométu Hartley 2. Cieľom je získať snímky jej jadra pre získanie väčších vedomostí o štruktúre a rozdielnosti komét. Misia bola vybraná v roku 2007[5]. Prelet okolo kométy Hartley 2 prebehol na 11. októbra 2010.
- misia EPOCH (angl. The Extrasolar Planet Observations and Characterization) používa kameru s vysokým rozlíšením sondy Deep Impact na zlepšenie vedomostí o známych obrích extrasolárnych planétach a vyhľadávanie ďalších planét v týchto systémoch.[6]
- Next (angl. New Exploration of Tempel 1) je nová misia sondy Stardust pre ďalší prieskum kométy Tempel 1, ktorú v roku 2005 skúmala sonda Deep Impact. Kométa medzitým preletela perihéliom a vedcov zaujímajú zmeny povrchu, ktoré nastali od poslednej návštevy. 15. februára 2011 sa Stardust priblížil ku kométe na minimálnu vzdialenosť 200 km a fotografoval jej jadro. Od 24. marca 2011 je sonda už len pasívnym telesom bez elektrickej energie, ktoré sa pohybuje na obežnej dráhe okolo Slnka.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Program Discovery na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- ↑ a b HUPPE, Erica; BROWN, Dwayne. NASA announces DISCOVERY PROGRAM Selections [online]. NASA, 2006-10-30, [cit. 2009-02-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ GENESIS SCIENCE: "We have solar wind." [online]. Jet Propulsion Laboratory, [cit. 2009-02-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Contour - MISHAP INVESTIGATION BOARD REPORT [online]. NASA, 2003-05-31, [cit. 2009-02-26]. Dostupné online. Archivované 2006-01-03 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Moon mineralóg Mapper: Unlocking the Mysteries of the Moon [online]. NASA, [cit. 2009-03-01]. Dostupné online. Archivované 2008-10-28 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Deep Impact spacecraft Heads For Comet Hartley 2 [online]. ScienceDaily, 2007-12-16, [cit. 2009-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ NEAL-JONES, Nancy; STEIGERWALD, Bill. NASA's Deep Impact Begins Hunt for Alien Worlds [online]. NASA, 2008-02-07, [cit. 2009-03-01]. Dostupné online. Archivované 2008-12-02 z originálu. (anglicky)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Official NASA website for Discovery Program Archivované 2017-01-08 na Wayback Machine (po anglicky)
- Official NASA website for Discovery & New Frontiers Programs Office Archivované 2017-04-12 na Wayback Machine (po anglicky)