Potápačský zvon

Potápačský zvon je odspodu otvorená vodotesná nádoba naplnená dýchacím plynom, ktorá slúži na pobyt a prácu pod vodou.

História

V svojej najjednoduchšej podobe ide o najstaršie známe zariadenie na pobyt pod vodou. Opísal ho už Aristoteles v 4. storočí pred Kr..

V roku 1535 Guglielmo de Lorena vyrobil a použil zariadenie podobné moderným zvonom. V roku 1628 bol potápačský zvon využitý na vyzdvihnutie diel švédskej vojenskej lode Vasa krátko po jej potopení.

V roku 1690 navrhol Edmund Halley zvon modernej konštrukcie vybavený oknami na výskum morského dna. Vzduch sa mal dopravovať do zvona v zaťažených sudoch.

Moderné použitie

Na princípe potápačského zvona sa budujú pokusné podmorské obydlia.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Potápačský zvon