Preskočiť na obsah

Perses (Titan)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Perses (starogr: Pérsēs, lit. „ničiteľ“) je v gréckej mytológii synom Titana Kria a Eurybie, a teda bratom Astraia a Pallasa, vnukom bohyne zeme Gaie, boha neba Ourana a boha morských hlbín Ponta.[1] Staroveká tradícia zaznamenáva o tomto Titanovi druhej generácie len veľmi málo okrem jeho manželstva a potomstva, jeho úloha je zväčša čisto genealogická. Existuje hlavne preto, aby doplnil rodokmeň pre iné, dôležitejšie postavy.

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho meno je odvodené od starogréckeho slova perthō (πέρθω - „plieniť“, „pustošiť“, „ničiť“).

Mytológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Hésiodos opisuje Persesa ako „vynikajúceho medzi všetkými ľuďmi v múdrosti“. Oženil sa s Asteriou, dcérou Foibé a Koia,[2] s ktorou mal jedno dieťa, trojhlavú bohyňu Hekaté. Tú sám Zeus ctil nadovšetko ako bohyňu mágie, križovatiek a čarodejníctva. V niektorých verziách by to mohol byť Perses, ktorý je otcom Charikly, Cheirónovej manželky.[3]

Bol zamieňaný s iným Persesom (synom boha slnka Hélia), ktorý sa tým pádom v niektorých verziách stal otcom Hekaté.[4]

Pontos
Gaia
Ouranos
Eurybia
Krios
Astraios
Éós
Perses
Asteria
Pallas
Styx
Boreas
Astraia
Hekaté
Zelos
Kratos
Notos
Fosforos
Nike
Bié
Euros
Hviezdy
Zefyros


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Hésiodos, Teogónia 375.
  2. Apollodóros, Bibliotheca 1.8.
  3. Scholion na Pindara P.4.82
  4. Diod=oros Sicílsky, Historic Library 4.45.2.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Perses (Titan) na anglickej Wikipédii.