Panzerjäger I
Panzerjäger I bol nemecký stíhač tankov skonštruovaný firmou Alkett Berlin s využitím podvozku ľahkého tanku Panzerkampfwagen I Ausf. B. Jeho hlavnou výzbrojou bol československý protitankový kanón Škoda A-5, zavedený do výzbroje československej armády ako KPÚV vz. 38 a Nemcami označovaný ako 4,7 cm Pak 38 (t) alebo 4,7 cm PaK (t). Výroba sa začala v marci 1940 a celkovo bolo vyrobených 202 strojov. Boli nasadené pri vpáde do Francúzska, na severoafrickom bojisku a pri operácii Barbarossa. Posledné stroje boli stiahnuté z frontových jednotiek po roku 1942.
Panzerjäger I predstavoval improvizovanú konštrukciu, ktorá mala využiť podvozky strojov PzKpfw I, ktoré už prestávali byť v boji použiteľné. Išlo o efektívnu zbraň pre boj s ľahkými tankmi, avšak proti kvalitným strednom tankom sa už presadzoval horšie. Ako prvý z radu improvizácií a núdzových prestavieb trpel Panzerjäger I radom nedostatkov a nedokonalostí - vysokou siluetou, absenciou efektívnej protipechotnej výzbroje či nedostatočnou ochranou posádky. Tieto stíhače tankov nemali veľmi veľkú šancu na úspech v bojoch proti ostatným tankom tej doby.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Panzerjäger I
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Panzerjäger I na českej Wikipédii.