Preskočiť na obsah

Ostnatokožce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ostnatokožce
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Echinodermata
Klein, 1734
Synonymá
ostnokožce
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ostnatokožce (iné názvy: staršie ostnokožce[1][2], ostrokožce[3]; zastarano: ostňokožce[4][5], osťnokožci[6]; zriedkavo: echinodermy[7][8], echinodermáty[9], echinodermatá[10]; lat. Echinodermata, Echinoderma) sú kmeň druhoústovcov.

Charakteristika [11]

[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to výhradne morské živočíchy, ktorých telo má v dospelosti unikátnu päťlúčovú súmernosť, len zriedka (holotúrie) je druhotne bilaterálne súmerné. Larvy dipleuruloidného typu sú však vždy bilaterálne súmerné.

V pokožke majú vápencové spikuly (holotúrie), no oveľa častejší je súvislý ektoskelet z platničiek. Tento skelet je mezodermálneho pôvodu – vzniká imigráciou mezodermálnych buniek tesne pod pokožku a ich následnou inkrustáciou CaCO3. Na povrchu tela sú často ostne, od toho je odvodený slovenský i vedecký názov kmeňa.

Ďalším jedinečným znakom ostnatokožcov je tzv. ambulakrálny systém. Je to sústava tzv. vodných ciev coelomového pôvodu, naplnených hydrolymfou (v staršej literatúre sa často mylne uvádza, že morskou vodou). Ambulakrálny systém je napojený na duté panôžky, ktoré sa tlakom hydrolymfy vyliačujú, živočíchy sa pomocou nich pomaly pohybujú. Ambulakrálne panôžky majú obyčajne na konci kožné prísavky. Niekedy môžu byť redukované a na pohyb slúžia hviezdicovité ramená (Stellaroidea), v tom prípade nie sú platničky ektoskeletu celkom spojené, čo dovoľuje ramenám istú pohyblivosť.

Poznáme asi 6 700 recentných druhov ostnatokožcov v širšom zmysle.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

kmeň ostnatokožce (Echinodermata) v širšom zmysle/Pan-Echinodermata:

  • rod †Ctenoimbricata
  • †plochovce (Homalozoa/Carpoidea) - Tento taxón je pravdepodobne parafyletický. Staršie sa tento taxón zaraďoval do stopkavcov. V plochovcoch sú dnes zahrnuté aj kalcichordáty (Calcichordata).
  • trieda †Helicoplacoidea - Staršie sa tento taxón niekedy zaraďoval do bezstopkavcov (do Echinozoa).
  • ostnatokožce (Echinodermata) v užšom zmysle:

Taxóny stopkavce a bezstopkavce sa v závislosti od autora v súčasnosti uvádzajú buď ako monofyletické, alebo sa uvádza taxón stopkavce ako parafyletický a taxón bezstopkavce ako monofyletický, alebo sa uvádza taxón bezstopkavce (vrátane Edrioasteroidea) ako parafyletický a taxón stopkavce ako monofyletický.

Niekedy sa do ostnatokožcov (buď niekde na začiatok ich systému alebo do ostnatokožcov v užšom zmysle) zaraďuje aj taxón †Pentaradialomorpha zahŕňajúci jediný rod Arkarua, ktorý sa dnes skôr zaraďuje niekde na začiatok systému mnohobunkových živočíchov (Metazoa). Rod Arkarua patrí do ediakarskej fauny.

Zdroje tejto kapitoly:[11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][36][37][1][2]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b SAMUEL, Ondrej. Geologický slovník - zoopaleontológia. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2000. 527 s. ISBN 80-88974-24-0. S. 13, 14.
  2. ↑ a b Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie. 1953. č. 1. S. 13
  3. ↑ krinoid. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovník cudzích slov A/Z. 1979. S. 494
  4. ↑ Bratislava (City). Slovenské múzeum. Vznik a vývoj organickej prírody a človeka vo výstavných zbierkach Slovenského múzea v Bratislave. [s.l.] : Osveta, 1960. 65 s. S. 28.
  5. ↑ sumoši. In: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 222
  6. ↑ Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 282
  7. ↑ Geologické práce (Zprávy). [s.l.] : Slovenská akadémia vied, 1982. 502 s. Dostupné online. S. 36.
  8. ↑ Geologický sborník. [s.l.] : Slovenská akadémia vied a umení, 1962. 354 s. Dostupné online. S. 162, 165.
  9. ↑ HRABOVSKÝ, J., FORDINÁL, K. Paleoekologické zhodnotenie riasových vápencov z lokality Stupava-Vrchná hora (Viedenská panva, Slovensko). Mineralia Slovaca, 45 (2013), 11 – 22 [1]
  10. ↑ echinodermatá. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 306
  11. ↑ a b PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  12. ↑ Aaron W. Hunter, Javier Ortega-Hernández. A primitive starfish ancestor from the Early Ordovician of Morocco reveals the origin of crown group Echinodermata bioRxiv 216101 [2]
  13. ↑ GEOL 331/BSCI 333 Principles of Paleontology - Fall Semester 2022-Deuterostomia I / II. geol.umd.edu, [cit. 2023-02-13]. [3] a [4]
  14. ↑ Topper, Timothy P.; Guo, Junfeng; Clausen, Sébastien; Skovsted, Christian B.; Zhang, Zhifei (2019-03-25). "A stem group echinoderm from the basal Cambrian of China and the origins of Ambulacraria". Nature Communications. 10 (1): 1366.
  15. ↑ Zamora, S., Wright, D.F., Mooi, R. et al. Re-evaluating the phylogenetic position of the enigmatic early Cambrian deuterostome Yanjiahella. Nat Commun 11, 1286 (2020). https://doi.org/10.1038/s41467-020-14920-x
  16. ↑ Zamora, S. and Rahman, I.A. (2014), Deciphering the early evolution of echinoderms with Cambrian fossils. Palaeontology, 57: 1105-1119. https://doi.org/10.1111/pala.12138
  17. ↑ Fossiilid.info [online]. fossiilid.info, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
  18. ↑ Pan-Echinodermata In: Kevin de Queiroz; CANTINO, Philip D.; GAUTHIER, Jacques A.. Phylonyms (A Companion to the PhyloCode). [s.l.] : CRC Press, 2020. 1352 s. Dostupné online. ISBN 978-0-429-82121-9.
  19. ↑ Mooi, Rich. (2001). Not all written in stone: Interdisciplinary syntheses in echinoderm paleontology. Canadian Journal of Zoology-revue Canadienne De Zoologie - CAN J ZOOL. 79. 1209-1231. 10.1139/cjz-79-7-1209. [5]
  20. ↑ Echinodermata [6]
  21. ↑ Brands, S.J. (ed.), 2022. Echinodermata. In Systema Naturae 2000. The Taxonomicon, 4 Aug 2022. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [7]. Access date: 14 Feb. 2023
  22. ↑ Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2023-02-12]. Dostupné online.
  23. ↑ M.Alan Kazlev. Echinodermata [online]. palaeos.com, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
  24. ↑ "Homalozoa" [online]. palaeos.com, [cit. 2023-02-08]. Dostupné online.
  25. ↑ SEPKOSKI, J. J. A Compendium of Fossil Marine Animal Families. 2nd edition. 1992. S. 84 a nasl. [8]
  26. ↑ TIRJAKOVÁ, E. et al. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. Prírodovedecká fakulta UK Bratislava. 2015
  27. ↑ BRTEK, Ľubomír. Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. 3. nezmenené. vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 80-07-00990-6.
  28. ↑ The Paleobiology Database [online]. paleobiodb.org, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
  29. ↑ BENTON, Michael J.; HARPER, David A. T.. Introduction to Paleobiology and the Fossil Record. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2020. 656 s. Dostupné online. ISBN 978-1-119-27285-4. S. 447 a nasl..
  30. ↑ PROTHERO, Donald R.. Bringing Fossils to Life (An Introduction to Paleobiology). [s.l.] : Columbia University Press, 2013. 672 s. Dostupné online. ISBN 978-0-231-15892-3. S. 437-438.
  31. ↑ FLORKIN, Marcel. Chemical Zoology V3 (Echinnodermata, Nematoda, And Acanthocephala). [s.l.] : Elsevier, 1969 (2012). 710 s. Dostupné online. ISBN 978-0-323-14311-0. S. 28-29.
  32. ↑ PASKEROVA, G. G. Echinodermata (kurz) [9] (prístup 14. 2. 2023)
  33. ↑ Echinoderm - Classification. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
  34. ↑ BLACKWELDER, R. E. Classification of the Animal kingdom. 1963 S. 60-62 [10]
  35. ↑ MAYR, Ernst. Principles of Systematic Zoology. [s.l.] : Scientific Publishers, 2015. 428 s. Dostupné online. ISBN 978-93-88148-59-7. S. 246.
  36. ↑ K.S.W Campbell; M.F. Day. Rates of Evolution. [s.l.] : Routledge, 2020 (1987). 334 s. Dostupné online. ISBN 978-1-00-005387-6. S. 75-77.
  37. ↑ LEHMANN, Ulrich. Paläontologisches Wörterbuch. [s.l.] : Springer-Verlag, 2014. 278 s. ISBN 978-3-662-45606-4. S. 271.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ostnatokožce&oldid=7927954“